KOŠICE. Skupina profesora Petra Samuelyho z Centra fyziky veľmi nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV v Košiciach patrí k objaviteľom nového typu supravodivosti v zlúčenine MgB2 - diboride horčíka. Ten pracuje pri najvyššej teplote spomedzi kovových supravodičov, najvhodnejších pre praktické aplikácie.
Ako povedal Samuely, materiál objavený v roku 2001 v rekordnom čase aplikovali v praxi vo forme lekárskeho tomografu. Na experimentálne práce košickej skupiny, zamerané na fyzikálnu podstatu a zlepšenie parametrov MgB2, je vo svetovej odbornej literatúre viac ako 700 citácií.
Známa látka, no nevšimli si supravodivosť
Paradox podľa Samuelyho je, že to bola známa chemická latka už v 50. rokoch minulého storočia a využívala sa hlavne jej tvrdosť, napríklad v pastách na leštenie parkiet. Istá americká chemická spoločnosť premeriavala základné vlastnosti všetkých známych látok.
Merali aj MgB2 pri veľmi nízkych teplotách, ale "nevšimli si", že je to supravodivé. Zistil to až v roku 2001 v Tokiu študent z tímu japonského profesora Akimitsu, ktorý je jedným zo svetových "hľadačov" nových supravodičov a košickí vedci s ním spolupracujú.
Supravodivosť považujú za jeden z najväčších vedeckých objavov 20. storočia. Táto "zázračná" vlastnosť, spresnil Samuely, spôsobuje, že niektoré materiály pri nízkych teplotách strácajú akýkoľvek elektrický odpor. Takýto stav umožňuje nečakané množstvo technologických aplikácií.
Môže zmeniť ekonomiku
V 21. storočí, domnieva sa fyzik, by mala supravodivosť zmeniť svetovú ekonomiku aj bežný život. Už v súčasnosti predstavuje obrat v aplikáciách supravodivosti viac ako tri miliardy eur ročne.
Najznámejšie aplikácie sú v lekárskych magnetických tomografoch, v urýchľovačoch elementárnych častíc, v jadrových reaktoroch, priemyselnej magnetickej separácii kaolínu a magneticky nadnášaných vlakoch, takzvaných maglevoch.
"Všade sa uplatňujú silné supravodivé magnety. Zo supravodičov sa však dá zostrojiť aj najdokonalejšia elektronika, najrýchlejšie digitálne počítače a pracuje sa aj na úplne novej koncepcii kvantového počítača. Kvôli rentabilite aj technickej spoľahlivosti hľadajú vedci supravodiče schopné pracovať pri vyšších teplotách, bližších k bežným podmienkam", vysvetlil Samuely.
Centrum fyziky veľmi nízkych teplôt ÚEF SAV v Košiciach patrí medzi najväčšie slovenské vedecké laboratóriá. Vlastní špičkovú experimentálnu infraštruktúru v oblasti extrémne nízkych teplôt. Spolupracuje s poprednými európskymi, americkými a japonskými fyzikálnymi laboratóriami. Patrí do európskeho konzorcia Mikrokelvin najlepších nízkoteplotných laboratórií.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.