Na jednej strane prióny škodia, na druhej strane sa bez nich náš mozog zrejme nezaobíde. Zistili to americkí vedci, študujúci pamäť.
BRATISLAVA. Zvláštny druh bielkoviny nazvaný prión nemá dobrú povesť.
Azda najviac sa o tomto čudnom pohyblivom teliesku hovorilo v čase, keď sa objavila choroba šialených kráv; najpodozrivejšie z jej vzniku boli práve prióny.
Napriek svojej reputácii však môžu mať tieto zvláštne usporiadané bielkoviny veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe dlhodobej pamäti.
Zistil to tím, ktorý študuje pamäť a vedie ho Kausik Si zo Stowersovho inštitútu lekárskeho výskumu v Kansas City.
Zavolal si na pomoc aj známeho výskumníka pamäti Erica Kandela, oceneného Nobelovou cenou. Jeho obľúbeným modelovým organizmom pri štúdiu pamäti je morský slimák Aplysia californica. Použil ho aj Si.
„Skúsenosti sú dočasné a stávajú sa iba raz. Čosi v mozgu však musí spôsobiť, že sa stanú trvalými,“ povedal Si.
Keďže tieto zmeny musia sprostredkovať molekuly vrátane bielkovín, zásadná otázka znie: ako môžete udržiavať stabilný stav s nestabilnými biologickými molekulami?
Nádejná hypotéza, získaná výskumom na slimákoch, znie približne tak, že za to môžu práve priónom podobné bielkoviny.
Dokážu na seba totiž zobrať zmenenú formu a tú potom pri kontakte „nanútiť“ inej štruktúre. Pri neurodegeneratívnych chorobách typu BSE je táto (de)formujúca vlastnosť priónov hrozivá.
No pri tvorbe dlhodobej pamäti môže byť schopnosť vtlačiť svoj tvar inam nenahraditeľná.
