Mass Effect 2 - masívnejší a efektnejší

A to je, na našu srdečnú potechu, prípad Mass Effectu 2. Aby sme len netrúsili pompézne a nekritické múdrosti, poďme to podložiť nejakými faktami o druhej časti tejto veľkolepej vesmírnej (už) ságy.

Radšej poporiadku
Bez okolkov: Mass Effect 2 je lepšia hra ako jej predchodca. Keď ste nahrali jednotku, určite ale neodporúčame taktiku „idem rovno do dvojky“. To môžete spraviť s Assassin's Creed či Left 4 Dead. Univerzum Mass Effectu je prepojené trochu... dômyselnejšie. Môžete síce udalosti a vzťahy z jednotky prijať ako sumu suchých informácií. Ukrátite sa tým ale o ich emocionálne pozadie. Respektíve pocit, že ste sa podieľali na rozhodnutiach, ktoré viedli do súčasného stavu v galaxii. A unikne vám veľmi dôležitý rozmer hry. Kohéznosť.

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Svet Mass Effectu drží pokope. Dvojka nie je komerčným úspechom vynútená nadstavba deja či narýchlo zbúchaný scenáristický paškvil. Aj keď hlavný príbeh tentoraz ponúka o ždibec menej zásadných zvratov než minule, plnohodnotne, prirodzene a zaujímavo rozvíja pôvodnú epickú líniu, ktorú netreba zbytočne prezrádzať. Aj tak si ňou prejdete sami. Je trošku temnejšia. Príklad? V úvode zomriete.

Hra vás celý čas sama drží v správnom tempe a tentoraz aj postranné úlohy viac súvisia s ťažiskom udalostí. Naznačme iba, že sa vraciate do nestabilnejšieho prostredia, ako by sa vám páčilo. Shepard musí balancovať na morálne pochybnej platforme. Celý čas je prítomná pachuť nedôvery, či už k aliancii alebo k súčasnému zamestnávateľovi. Musí sa tiež vysporiadať so subordináciou. A sem tam prijať facku, pretože on nie je ten najväčší šéf. Usiluje sa síce o taký cnostný cieľ ako je záchrana galaxie. Ale z pozície človeka dotovaného xenofóbnou a priam teroristickou organizáciou Cerberus. Aspoň tak sa to na prvý pohľad zdá jeho okoliu – aké presvedčenie budete raziť vy? Kladné motívy v pochybnom prostredí, rovná sa skvelá tenzia.

Chorobný detailizmus
Do nebies môžeme vyzdvihovať systém, akým autori preniesli vaše rozhodnutia a udalosti z prvého dielu do pokračovania. A to nie len tie najvypuklejšie – kto prežil a kto nie. Ak stretnete starú postavu, forma zvítania bude odrážať váš predchádzajúci vzťah. Niekedy len vetou, úsmevom či objatím (no dobre, aj francuzákom). Niekedy zas predchádzajúce vzťahy môžu zásadne uľahčiť alebo sťažiť celú situáciu. A niekedy sú čriepky starých kontaktov podhadzované vyslovene pre dobrý pocit. Dozvedáte sa o osudoch ľudí, s ktorými sa vám skrížili cesty (alebo zbrane), zisťujete, ako im interakcia s vami zmenila život. Bioware nám prináša s chorobnosťou hraničiaci detailizmus nie len po stránke opisu technológií či historických milníkov, ale v drobnokresbe osudov. Bravó.

Agresívny Pastier
Výrazný príklon k akcii bolo vidno už po prvých 60 minútach hry (viď naše januárové dojmy z plne verzie). Ako akčnú emfázu vidíme po „prvých“ 3000 minútach hry?

Značnú časť prvého dielu ste strávili pobehovaním s vytasenou puškou a prstom na rýchlej voľbe pre devastujúce tech/bio sily. Tak prečo z toho tentoraz nespraviť ozaj A-čkovú akciu? - Povedali si v Bioware. A spravili ozaj A-čkovú akciu. Prejavuje sa tak, že súboje nebudete brať ako stereotypné intermezzo medzi košatými dialógmi a prieskumom lokalít. Budete ich brať ako jednu z plnohodnotných zložiek hry, tešiť sa na ňu.

Je tu plynulejšie krytie a vylepšené mierenie. Preskakovanie prekážok. Kalkulácie s obmedzeným počtom nábojov. Rozšírený arzenál a zjavné rozdiely vo vlastnostiach rôznych zbraní. Môžete rozdávať headshoty a vytešovať sa z lokálneho poranenia (že sa pred vami nepriatelia budú plaziť, už nemusí byť iba metafora - bez nôh to ani inak nejde). Typ munície treba prispôsobovať podľa brnení či bariér protivníkov. Prežijete zadosťučinenie pri kontaktnom boji s brokovnicou i prestrelkách zdiaľky pomocou sniperky či pištole. Môžete ľubovoľne kombinovať účinky špeciálnych technických i biotických síl – odzbrojíte, „odštítite,“ zdvihnete, pritiahnete, odhodíte, narazíte, roztrháte... A to v ľubovoľnom poradí. Skrátka ozaj dobrá akcia. Čo sa týka rozmanitosti aj pohodlného ovládania.

Aj tak budem požiarnikom
V hre si môžete vybrať zo šiestich povolaní, ktoré kombinujú vojenské, biotické a technické schopnosti. Konkrétnych síl a znalostí, ktoré zlepšujete, je menej ako v jednotke. Na prvý pohľad drasticky menej. Ale časom sa to zlepší. Pri niektorých zásadných momentoch hry vám totiž pribúdajú na výber ďalšie. Čo viac, každý člen družiny má aj nejakú unikátnu schopnosť, ktorú sa môže naučiť, ak si zaslúžite jeho lojalitu. A potom sa ju zas od neho môžete naučiť vy, čo je veľmi príjemný model.

Mass Effect 2 nie je štandardné RPG s 30 pasívnymi vlastnosťami a vývojom v štýle „endurance +1“. Spočiatku sme mali mierne obavy, že to je znásilňovanie žánru, vynútená simplexnosť za účelom zvyšovania predaja. Obavy sa našťastie ukázali ako zbytočné. Fosili budú ajtak frflať, zjavne ale ide o úplne autonómne rozhodnutie vývojárov, pretože tento systém skvelo korešponduje s filmovým spádom a sviežim tempom hry.

Omnia mea mecum (ne)porto
Alebo všetky svoje veci nenosím so sebou. Takto si známe príslovie modifikovali autori po tom, čo si vzali k srdcu kritiku s neprehľadným a nepraktickým inventárom. Rovno ho z hry vyhodili.

Zbrane a dostupné sily vyberáte v súbojoch po pridržaní jediného tlačidla. Akú konkrétnu výbavu si vezmete so sebou na misiu, sa rozhodujete ešte na lodi. Nové predmety zbierate iba vo forme plánov a schém, ktoré môžete neskôr dať vyvíjať. Zdá sa vám, že to je až príliš veľký ústupok masám a vrchol konzoloidnosti? Po krátkom čase tento dojem úplne zmizne a s novým praktickým systémom sa rýchlo spriatelíte. Hlavne keď vysvitne, že...

Moja paluba, môj hrad
...o prispôsobovanie a zlepšovanie výbavy nás autori nepripravili. Iba ich koncentrovali na jedno špecifické miesto na vašej lodi, kam nemáte prístup hneď od začiatku. Keď ho po pár hodinách získate, je už úplne na vás, či sa budete venovať kolektívnemu upgradovaniu brnení, zlepšovaniu individuálnej výbavy jednotlivých členov alebo zdokonaľovaniu štítov a kanónov vašej lode. Keď si už zakúpite nejaký upgrade či vyviniete novú zbraň, zväčša to aj pocítite v súbojoch - nie ako keď ste v jednotke menili pušku III za inú pušku IV a náboje VIII za iné náboje IX.

Dokonca sa môžete starať aj o to, aký obleček bude mať Shepard na sebe, keď sa zrovna nepotí v brnení. Jeho farbu, vzor či nejaké minoritné upgrady si mimochodom tiež môžete vybrať. Riešiť kozmetiku, počúvať hudbu, či čítať si maily, to všetko sa dá vo vašej osobnej kajute. Pod ňou sa na ďalších poschodiach rozprestiera spleť chodieb, v ktorých sa môžete stretnúť so zaujímavými členmi vašej posádky. Kuchárom, správcami motorov, lekárkou, osobnou asistentkou... alebo s niekym z vašich najbližších spolubojovníkov, od ktorých kriticky závisí úspech misie.

Farebný vesmír
Najprv ale väčšinu členov posádky musíte vyzdvihnúť na tých najpestrejších kútoch galaxie. Je tu stanica plná hviezdnych pirátov a pašerákov. Orbitálne väzenie pre najnebezpečnejších zločincov. Najhustejšie vesmírne sídlisko a kultúrne centrum galaxie... A keď sa vám chce, môžete preskúmavať a skenovať ďalšie desiatky a desiatky planét daného či susedného solárneho systému. Buď na nich nájdete zdroje potrebné na vedecký výskum, alebo váš skener môže zachytiť nejakú anomáliu, kvôli ktorej sa oplatí pristáť.

Keď už sme pri tom skeneri, konečne môžeme trochu pokritizovať – ide asi o najnudnejší prvok v hre. Prehľadávanie planét z orbitu je žiaľ zdĺhavé, a to aj po upgradovaní a zrýchlení skeneru. Keď chcete nazbierať dostatok zdrojov, aby ste mohli skutočne zlepšiť svoju výbavu, strávite zopár hodín pomalou virtuálnou prechádzkou po modeli planét. V očakávaní, kedy sa už konečne zatrasie ovládač. Nie je to síce ubíjajúce pobehovanie Makkom po členitom povrchu, ale úrovňou zábavy sa to tomuto procesu nebezpečne približuje.

Keď už narazíte na niečo, čo vyvolá potrebu pristáť a rozvinie subquest, užijete si ho viac ako v prvom dieli. Každé miesto ma vlastnú atmosféru a architektúru. Zväčša priamočiaru, ale už aspoň nie tak repetitívnu ako minule. V civilizácii vás čaká kopec obchodov, terminálov, masmediálnych prostriedkov (obzvlášť pobavia personalizované futuristické reklamy) či zariadení charakteristických pre danú kultúru. Exteriéry, aj keď je ich žiaľ menej, tiež dýchajú väčšou svojprávnosťou. Postranné úlohy sú rozmanitejšie než minule a poväčšine poskytujú priestor na formovanie vášho svetonázoru na jednotlivých jedincov, rasy či frakcie. Veľakrát vás nejaké miesto prekvapí aj po tom, čo nadobudnete pocit, že ste jeho možnosti už vyčerpali.

Žmýkač emócií
Mass Effect 2 svojou naratívnou hodnotou a vplyvom hráča na (mikro aj makro) svet ďaleko presahuje rozmer obyčajnej, aj keď kvalitnej prestrelky. Hrdina spolutvarujúci osud galaxie má v popise práce okrem strieľania aj intenzívnu medziľudskú a... medzimimozemšťanskú komunikáciu. Jeden z najkrajších aspektov hry je, že prejavy a motívy všetkých týchto postáv sú tak prirodzene ľudské. Prípadne tak prirodzene... mimozemšťanské. Či už sa s vami NPC bavia o malichernostiach, osobných tragédiách alebo problémoch toho najväčšieho kalibru na úrovni rás a spoločenstiev, všetko tu má dušu. Prejavy cnostných bojovníkov, obyčajných obyvateľov alebo cholerických zločincov pôsobia vierohodne. Aj keď s vami nezáväzne kecajú, aj keď na vás vrieskajú, aj keď pred vami plačú. Veľa hier sa snaží sprostredkovať tieto vzory správania a simulovať emotívne podfarbené situácie, iba malému počtu z nich sa ale podarí dosiahnuť takú hĺbku ako v Mass Effecte.

Hra tento rozmer dosahuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je určite aj technické spracovanie, kam patrí stopercentný dabing či vhodný hudobný doprovod. A samozrejme, aj úroveň grafického spracovania. To ale nehovoríme iba o kvalite textúr. Skôr o vizualizácii ako takej. Postavy pri dialógoch majú bohatú gestikuláciu, menia posturiku. Nie sú strnulé a vo svojom prostredí sa správajú prirodzene, či už sú rozvalené na gauči alebo sa opierajú o steny. Do toho si primiešajte precíznu mimiku alebo hru autorov s dynamickou kamerou či strihmi a dostanete zážitok na úrovni mimoriadne kvalitného filmu.

Plastického filmu, ktorého detaily tvarujete vy. Zasahujete do zložitých vzťahov spoločenstiev i jednotlivcov. Vo vrstvitých dialógoch vstupujete do konfliktov, riešite rasové predsudky, osobné výčitky, rodinné problémy, ignoranciu, pomstu, zradu, sklamanie... Je na vás, či si v tomto komplexnom svete budete raziť cestu ako spravodlivý diplomat alebo oplzlý macher. S problémami postáv môžete súcitiť, alebo sa im vysmiať do ksichtu. Môžete mať úprimný záujem, empatiu, alebo len zneužívať ich slabosti. Môžete ľahkovážne rozhodovať o jednotlivých osudoch, alebo sa správať podľa najvyšších etických princípov. Môžete byť zištný pragmatik, alebo môžete ostatným v tom najlepšom presvedčení pomáhať. Nie je to iba na okrasu, tieto postavy reagujú na vaše prejavy podľa svojej vlastnej povahy. Bude vám záležať na tom, čo si o vás myslia? Aj od týchto aspektov závisí úspech misie. Hovorí sa o nej, že je samovražedná. Vydáte sa na ňu radšej s lojálnou posádkou, s ktorou vás spája priateľstvo, alebo iba s partičkou odmeraných profíkov? Bude vám záležať na tom, kto prežije? Dosť dobre od toho môže závisieť, či prežijete vy. Mnohí z vás po tom ale nepôjdu tak priamočiaro. Na tých postavách vám bude záležať, pretože si k nim spravíte citovú väzbu. Také intenzívne prežívanie vyvoláva málo hier. Mass Effect 2 okrem neuveriteľne kvalitnej remeselnej práce autorov ponúka aj túto nadstavbu. A robí ho to jednou z najlepších hier v ich next-gen etape.