SME

Kodani hrozí krach, hovorí už aj Soros

Rozpory v názoroch na financovanie zelenších energií môžu podľa amerického finančníka zruinovať rokovania na klimatickom summite v Dánsku.

Summit láka davy aktivistov. Podporil ich aj francúzsky fotograf Zeme Yann Arthus-Bertrand.Summit láka davy aktivistov. Podporil ich aj francúzsky fotograf Zeme Yann Arthus-Bertrand. (Zdroj: SITA/AP)

KODAŇ, BRATISLAVA. To, o čom sa v zákulisí klimatického summitu v Dánsku hovorí často, povedal včera americký miliardár a filantrop George Soros nahlas. Hrozí mu krach, a to pre rozsiahle nezhody, koľko peňazí dať rozvojovým krajinám na prechod k zeleným ekonomikám.

Z uniknutej dánskej správy vyplynulo, že vyspelé krajiny ponúkali desať miliárd dolárov ročne, čo chudobné štáty označili za smiešnu cifru. Soros navrhuje desaťkrát viac.

„Myslím, že je jasné, že priepasť v názoroch medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami na túto tému by mohla zruinovať konferenciu,“ povedal Soros. Financovať zelené projekty v rozvojových krajinách by mal podľa neho Medzinárodný menový fond presunutím časti peňazí určených na podporu ekonomík vo finančnej kríze.

Amerika a Čína sa bránia

Okrem sporu obri verzus trpaslíci sa na summite podpichujú dvaja najväčší znečisťovatelia Čína a Amerika, kto ponúka väčšie znižovanie emisií, ktoré sa ich kritikom zdá stále príliš symbolické.

Kým Peking kritizoval malé ostrovné štátiky a ich vysoké nároky na znižovanie emisií, Amerika odmietla argumenty chudobných krajín, že by mala platiť za to, že znečisťovala prostredie, keď u nich priemysel ani neexistoval.

Existenciu „dlhu“ USA voči rozvojovým krajinám pre storočia znečisťovania uhlíkovými emisiami včera odmietol americký vyjednávač Todd Stern. Vedecké informácie o globálnom otepľovaní sú totiž podľa neho príliš čerstvé.

Aliancia ostrovných štátov tvrdí, že viac ako sto štátov si želá obmedzenie rastu emisií na jeden a pol percenta oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, informovala agentúra Reuters. To by predstavovalo asi 45­percentné zníženie emisií oproti roku 1990. Amerike aj Číne sa to zdá priveľa.

Američania sa ako druhí najväčší znečisťovatelia na svete, doteraz nepripojili k záväzkom Kjótskeho protokolu na znižovanie emisií.

K boju proti klimatickým zmenám sa však prikláňa nový americký prezident Barack Obama. „Svet musí spoločne bojovať proti klimatickým zmenám,“ povedal, keď si v neďalekom nórskom Oslo preberal Nobelovu cenu za mier. „Málo vedcov spochybňuje, že ak nič neurobíme, budeme čeliť suchám, hladu a hromadnému sťahovaniu, ktoré povedú k dlhoročným konfliktom,“ dodal. Na summit v Kodani priletí na budúci týždeň už s konkrétnym plánom.

Európa je pozadu

Ten nemá jasný ani Európska únia, ktorá v poslednej chvíli rokuje o klimatických zmenách na summite v Bruseli. Na stretnutí, ktoré sa začalo včera, sa má hovoriť o pomoci chudobným aj znižovaní emisií.

Málokto však očakáva, že únia vyloží karty na stôl už teraz. Ako prvá predstavila ambiciózny plán zníženia emisií o 20 percent do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 a možné zvýšenie na 30 percent, ak sa aj iné veľmoci zaviažu k podobným cieľom. Napríklad Poliaci však zvýšeniu na 30 percent nie sú naklonení.

Ak sa sama únia nevie dohodnúť na znižovaní emisií, o to viac to platí v Kodani, kde sa na náhrade za Kjóto, ktoré prestane platiť v roku 2012, háda všetkých 192 členských krajín OSN.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu