BRATISLAVA. Pozornosť ekologicky zmýšľajúcich ľudí, skeptikov spochybňujúcich globálne otepľovanie i veľkých priemyselných znečisťovateľov sa upiera do Kodane. V Dánsku od pondelka rokujú vrcholní predstavitelia 192 štátov sveta o nových podmienkach znižovania skleníkových plynov, ktoré sa výrazne podieľajú na otepľovaní Zeme.
Či už sa podarí, alebo nepodarí prísť k dohode, Slovensko to ovplyvní. V kvalite životného prostredia i v tom, aké podmienky nastaví pre kľúčové podniky nášho priemyslu.
Vedci z medzinárodného klimatického panelu odhadujú, že ak sa do roku 2020 nepodarí znížiť množstvo vypúšťaných skleníkových plynov do atmosféry najmenej o 25 až 40 percent oproti roku 1990, nedokážeme zabrániť zvýšeniu teploty na Zemi. Hladiny oceánov stúpnu a mnohé ostrovy a pobrežia zmiznú z pevninskej mapy.
Zmeny už cítime
Zvýšenie teploty by postihlo aj nás. „Už dnes meteorologické merania registrujú zmeny režimu zrážok.
Narastajú obdobia, keď sa nevyskytujú a potom sa koncentrujú do kratších časových období," hovorí klimatológ Pavel Faško.
Vplyvom globálneho otepľovania zrejme na Slovensku pribudnú povodne a horúce letá, ubudne snehu a menej sa bude dariť niektorým plodinám. Rozšíriť sa môže aj hmyz.
Naša delegácia v Dánsku podporuje pozíciu Európskej únie, ktorá je ochotná znížiť produkciu skleníkových plynov oproti roku 1990 o 30 percent. Záruky však žiada aj od ďalších veľkých znečisťovateľov, ako sú Čína či Spojené štáty.
Sme dobrí, aj keď náhodou
Ak by sa únia k tridsaťpercentnému zníženiu zaviazala, pocítili by to aj naše veľké podniky. Aj keď zrejme menej ako v západnej Európe. Znižovanie hodnôt plynov oproti roku 1990 zvýhodňuje krajiny bývalého socialistického bloku, v ktorých mnoho podnikov zaťažujúcich životné prostredie odvtedy zaniklo.
Z tejto výhody ťažia postsocialistické krajiny už v tomto období, keď Európska únia plní záväzok z Kjóta znížiť množstvo emisií oproti roku 1990 najmenej o osem percent. „V roku 2007 sme sa dostali až na 35 percent pod úroveň z roku 1990," bilancuje hovorkyňa ministerstva životného prostredia Jana Kaplanová.
„Emisie poklesli, ale nie preto, že by sa Slovensko o to cielene snažilo," upozorňuje Andrea Zlatňanská z organizácie Greenpeace.
Ministerstvo hospodárstva i priemyselné podniky sa zatiaľ vyjadrujú opatrne a chcú si počkať na výsledky summitu.
„Nemáme dopadovú štúdiu so zameraním na priemysel," odpovedal hovorca ministerstva hospodárstva Vahram Chuguryan na otázku, ako môže zníženie emisných kvót ovplyvniť štruktúru nášho priemyslu.
„Výsledok summitu bude mať za následok vytvorenie nového systému obchodovania s emisiami. To bude mať vplyv na každý významný podnik - pravidlám sa musíme podriadiť, a preto veľmi pozorne sledujeme správy z Kodane," napísal Lubomír Čech, hovorca papierní Mondi SCP Ružomberok.
„Podporujeme boj proti klimatickým zmenám a investujeme do moderných technológií. Medzinárodná dohoda však musí zaručiť rovnaké podmienky v globálnom rozsahu, aby európsky priemysel nestratil konkurencieschopnosť," hovorí za U. S. Steel Ján Bača.
Podniky krvácať nemusia
Do akej miery nové podmienky prinútia podniky obmedziť škodlivú výrobu alebo investovať do technológií, bude záležať najmä na tom, ako budú nastavené nové pravidlá.
V súčasnosti môžu štáty požiadať o väčší objem emisií, ako potrebujú. Ako vlani upozornil týždenník Trend, mnohé naše podniky sa tak dostali k väčšiemu počtu emisných povoleniek, ako potrebujú. Tie môžu zobchodovať. Zníženie kvót by im ubralo z toho, čo nepotrebujú.
Klimatológovia upozorňujú, že stačiť nemusia len opatrenia v priemysle. „Veľkým prispievateľom produkcie skleníkových plynov je aj motorizmus. Kým sa nepodarí vyvinúť a presadiť ekologickejšie pohony, zlepšenie nebude dostatočné," myslí si Faško.
Oxidu uhličitého má v atmosfére ubudnúť vďaka emisným kvótam.
BRATISLAVA. Rastúca teplota Zeme, spôsobená skleníkovými plynmi (najmä oxidom uhličitým) vypúšťanými do atmosféry, viedla vyspelé krajiny k úvahám, ako znížiť ich produkciu. V roku 1997 podpísalo 37 štátov v japonskom Kjóte záväzok znížiť produkciu oxidu uhličitého. Neskôr sa pridali desiatky krajín, dosiaľ chýba druhý najväčší znečisťovateľ po Číne - USA.
V roku 1990 vypúšťal slovenský priemysel do ovzdušia viac ako 73 miliónov ton skleníkových plynov. V roku 2007 to už bolo len 47 miliónov. Začiatkom deväťdesiatych rokov totiž padlo množstvo socialistických fabrík.
O tom, ktorá krajina sa v akej miere bude na znížení skleníkových plynov v rámci únie podieľať, rozhoduje Európska komisia. Tá Slovensku pridelila na roky 2008 až 2012 emisné kvóty v objeme 32,6 milióna ton.
Slovenská vláda emisie rozdeľuje medzi najväčších priemyselných znečisťovateľov v krajine. Firmy môžu s emisiami aj obchodovať. Tie, ktoré vypustia menej škodlivín, ako im vláda povolila, môžu zvyšné emisné povolenky predať, a naopak.
S emisiami obchodujú aj štáty. Časť kvót si vlády nechávajú ako rezervu pre nové firmy. Ak ich nepotrebujú, môžu ich predať. Takéhoto obchodu sa týkal aj škandál predaja emisií garážovej firme Interblue Group.
Tému životného prostredia u nás neťahá ľavica ani pravica.
BRATISLAVA. Zelené témy politikom na Slovensku veľa nehovoria. Ani sociálnodemokratický Smer sa k ekologickému programu veľmi nehlási, hoci jeho bratské strany majú zelené témy v základnej výbave. Dôraz kladie na ekonomický pohľad.
„Chceme, aby priemysel, ktorý je životne dôležitý pre tento región, ako je oceliarstvo, aby odišiel do Číny, do Indie, do Vietnamu, aby sme tu nemali nič? Len preto, že nastavíme neobjektívne nejaké normy ochrany životného prostredia? Čiže je to kombinácia zachovania hospodárskeho rastu s prísnym pohľadom na ochranu životného prostredia," takto dvojznačne opisoval svoj postoj k európskemu klimatickému balíčku prijatému koncom minulého roka premiér Robert Fico v TA3.
Bol to premiér, kto v roku 2007 oznamoval, že Slovensko zažaluje Európsku komisiu za zníženie emisných limitov pre Slovensko, pretože to ohrozuje náš priemysel.
O nič zelenšie nie sú ani ďalšie parlamentné strany, hoci od nich to podľa politológa Grigorija Mesežnikova ani nikto neočakáva. Spomedzi členov parlamentného výboru pre životné prostredie a ochranu prírody patria k najaktívnejším predkladateľom legislatívy o životnom prostredí Jarmila Tkáčová z SDKÚ a bývalý rezortný minister László Miklós z SMK.
„Životné prostredie je čím ďalej, tým dôležitejšou témou. V slovenskej verejnosti však stále dominuje skôr materiálna spotreba," hovorí Mesežnikov.
