FREIBURG. Máloktorá činnosť pôsobí mierumilovnejšie ako prikrmovanie voľne žijúcich vtákov. Pre niektorých ľudí je to najmilšie zamestnanie. Lenže aj ono môže mať ďalekosiahle evolučné následky, pritom v pomerne krátkom časovom horizonte. V časopise Current Biology to napísal štvorčlenný nemecko-kanadský tím Martina Schaefera z Freiburskej univerzity. Prvým autorom článku bol Gregor Rolshausen.
Skúmali juhonemeckú a rakúsku populáciu penice čiernohlavej (Sylvia atricapilla). Tento sivý vták so svetlejším bruškom, o čosi menší ako vrabec, je hojný aj u nás. Samce majú na hlave čiernu čiapočku, samice hnedú. Obýva husté kroviny v lesoch a parkoch. Živí sa hmyzom a o mláďatá sa starajú obaja rodičia. Na zimu odlieta do teplejších krajín.
Martin Schaefer s kolegami zaznamenali, že táto kedysi ucelená populácia peníc sa za menej ako 30 generácií rozdelila na dve skupiny, ktoré sa už medzi sebou nekrížia, hoci ďalej hniezdia vedľa seba v tých istých lesoch.
Stále spolu trávia čas roka, no sú navzájom reprodukčne izolovanejšie, ako iné populácie peníc čiernohlavých, ktoré vždy delilo aspoň 800 kilometrov.
Náš výskum dokladá hlboký dopad ľudských činností na evolučné dráhy druhov. Ukazuje, že ovplyvňujeme osud nielen vzácnych a ohrozených druhov, ale aj bežných súčastí života okolo nás, povedal Martin Schaefer.
Rozdelenie populácie vedci pozorovali po nedávnom vzniku migračného predelu peníc čiernohlavých zo strednej Európy po tom, čo im ľudia v zime začali systematicky ponúkať potravu. Jedna časť peníc odlieta zimovať ako predtým na juhozápad do Španielska, druhá však na severozápad do Veľkej Británie. Britských je asi 10 percent. Keďže na ne pôsobia odlišné tlaky prírodného výberu, obe skupiny už vytvorili odlišné ekotypy, prvý krok na ceste k nezávislým druhom.
Nová severozápadná migračná cesta je kratšia a vtáky sa na nej živia potravou, ktorú im poskytujú ľudia, miesto plodov, ktoré konzumujú vtáky migrujúce na juhozápad. Migranti na severozápad preto majú zaokrúhlenejšie krídla. Lepšie manévrujú, ale hendikepuje ich to pri diaľkovom lete, povedal Martin Schaefer. Majú tiež dlhšie a užšie zobáky, menej vhodné na zimnú konzumáciu veľkých plodov, ako sú olivy. Sčasti sa líšia aj sfarbením peria.
Martin Schaefer s kolegami si nemyslí, že ekotypy penice čiernohlavej prejdú celú cestu k novým plnoprávnym druhom. Aj ľudské správanie sa mení. No zistené rozdiely podporujú názor, že na vznik biologických druhov netreba geografickú izoláciu populácií. Pri vysoko mobilných živočíchoch ako vtáky sa vznik nových druhov na tom istom mieste, tzv. sympatrický, považuje za mimoriadne vzácny. Veď čo by udržalo genofondy oboch skupín v oddelenom stave, kým by sa definitívne nevymedzili ako nové druhy?
Očividne to však funguje a to priamo pred našimi očami. Na spustenie druhotvorby prostredníctvom evolúcie reprodukčnej izolácie stačia rozdielne zimoviská.
Pravdaže, britské zimovisko nie je iba výsledkom prikrmovania niektoré penice čiernohlavé si ho zvolili vďaka globálnemu otepľovaniu, ktoré zmiernilo tamojšiu zimnú klímu.
V nedávnej minulosti zmenilo migračné správanie vyše 50 vtáčích druhov.
Hlavné zdroje: Current Biology online z 3. decembra 2009, zaradené do tlačeného čísla, ktoré vyjde 29. decembra 2009; Komuniké Cell Press z 3. decembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
