Summit v Kodani: klíma verzus politika

Historický summit alebo len ďalšie plamenné diskusie o klíme? Dnes sa v Kodani začína dvanásťdňová konferencia s veľkými ambíciami.

(Zdroj: TASR/AP)



KODAŇ, BRATISLAVA. Do Dánska dnes prídu zástupcovia všetkých 192 krajín OSN, aby diskutovali o téme, ktorá sa skutočne týka každého z nich - globálnej klímy na planéte Zem.

„Dúfam, že budeme svedkami historického obratu v boji proti klimatický zmenám,“ verí podľa agentúry AP Yvo de Boer, organizátor podujatia z OSN. Politici a vedci by sa mali dohodnúť na spoločnom postupe proti klimatickým zmenám. Kým do Kjótskeho protokolu z roku 1997 sa zapojilo len 37 krajín, Kodaň by mala byť úspešnejšia.

Áno, vedci sa môžu mýliť. Aké je riziko, ak im uveríme? Minieme obrovské peniaze za planétu v lepšej kondícii. To sa risknúť dá. Stĺpček Romana Pataja: Zelená

Dohoda nepadne

Podľa pozorovateľov však v Dánsku dohoda nepadne. Predpokladá sa skôr, že sa určí iba základný rámec cieľov. Konkrétna zmluva by sa potom mala podpísať v roku 2010.

Za hlavnú príčinu klimatických zmien väčšina vedcov a politikov považuje skleníkové plyny. Práve ich redukcia bude hlavnou témou vyjednávania krajín. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý má najväčší vplyv na rozhodovanie politikov, tvrdí, že v súčasnosti je globálna teplota o 0,7 stupňa Celzia vyššia ako bola v predindustriálnom obdobím.

Aby do roku 2050 nestúpla o viac ako 2 stupne, treba podľa panelu znížiť produkciu uhlíkových plynov do roku 2020 o 25 až 40 percent úrovne z roku 1990.

Vyjednávanie v Kodani bude teda hlavne o číslach. Na rozdiel od minulosti sú k znižovaniu ochotné pristúpiť aj niektoré doteraz váhajúce veľmoci.

Americký prezident Barack Obama, ktorý príde na summit posledný deň, mení pozíciu svojho predchodcu Georgea Busha. Sľúbil, že zníži emisie do roku 2020 o 17 percent oproti roku 2005. K znižovaniu sa majú aj rozvojové krajiny ako Mexiko, Brazília či India. Najdôležitejší je postoj najľudnatejšej krajiny Číny, ktorá v súčasnosti vypúšťa najviac emisií CO2. Tá tiež sľúbila, že zníži do roku 2020 emisie o 40 až 45 percent úrovne z roku 2005.

Na prvý pohľad je všetko ideálne. V skutočnosti však ide o ťažké vyjednávanie a čísla, ktoré sľúbili krajiny, majú ďaleko k 25 až 40 percentám úrovne z roku 1990, ktoré požadujú vedci z panelu. Ponuky na stole podľa britského magazínu Economist predstavujú len 15 percent. Obamova ponuka pritom len 4 percentá.

Rozvojové krajiny sa hlásia

Navyše, každá krajina chce, aby ten druhý urobil viac. „Národy jeden druhému dostatočne nedôverujú,“ myslí si pre Los Angeles Times Carl Pope, riaditeľ environmentálnej organizácie Sierra Club.

Ďalšou zo sporných otázok je snaha rozvojových krajín, aby tie bohatšie platili boj proti klimatickým zmenám aj v ich krajinách. Argument má svoju logiku: západné veľmoci vypúšťali oxid uhličitý v čase, keď krajiny ako Brazília alebo India nepoznali priemyselnú revolúciu.

Kritici tiež hovoria, že boj proti otepľovaniu takýmto spôsobom bude pridrahý. Odhaduje sa, že do roka 2050 bude stáť 1 až 5 percent globálneho HDP. Magazín Economist však argumentuje, že nedávne záchrany bánk tiež stál asi 5 percent globálneho HDP.


Kliknite - obrázok zväčšíte.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 204
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 924
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 120
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 478
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 715
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 486
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 186
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 696
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 372
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 670

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop