KODAŇ, BRATISLAVA. Do Dánska dnes prídu zástupcovia všetkých 192 krajín OSN, aby diskutovali o téme, ktorá sa skutočne týka každého z nich - globálnej klímy na planéte Zem.
„Dúfam, že budeme svedkami historického obratu v boji proti klimatický zmenám,“ verí podľa agentúry AP Yvo de Boer, organizátor podujatia z OSN. Politici a vedci by sa mali dohodnúť na spoločnom postupe proti klimatickým zmenám. Kým do Kjótskeho protokolu z roku 1997 sa zapojilo len 37 krajín, Kodaň by mala byť úspešnejšia.
Áno, vedci sa môžu mýliť. Aké je riziko, ak im uveríme? Minieme obrovské peniaze za planétu v lepšej kondícii. To sa risknúť dá. Stĺpček Romana Pataja: Zelená
Dohoda nepadne
Podľa pozorovateľov však v Dánsku dohoda nepadne. Predpokladá sa skôr, že sa určí iba základný rámec cieľov. Konkrétna zmluva by sa potom mala podpísať v roku 2010.
Za hlavnú príčinu klimatických zmien väčšina vedcov a politikov považuje skleníkové plyny. Práve ich redukcia bude hlavnou témou vyjednávania krajín. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý má najväčší vplyv na rozhodovanie politikov, tvrdí, že v súčasnosti je globálna teplota o 0,7 stupňa Celzia vyššia ako bola v predindustriálnom obdobím.
Aby do roku 2050 nestúpla o viac ako 2 stupne, treba podľa panelu znížiť produkciu uhlíkových plynov do roku 2020 o 25 až 40 percent úrovne z roku 1990.
Vyjednávanie v Kodani bude teda hlavne o číslach. Na rozdiel od minulosti sú k znižovaniu ochotné pristúpiť aj niektoré doteraz váhajúce veľmoci.
Americký prezident Barack Obama, ktorý príde na summit posledný deň, mení pozíciu svojho predchodcu Georgea Busha. Sľúbil, že zníži emisie do roku 2020 o 17 percent oproti roku 2005. K znižovaniu sa majú aj rozvojové krajiny ako Mexiko, Brazília či India. Najdôležitejší je postoj najľudnatejšej krajiny Číny, ktorá v súčasnosti vypúšťa najviac emisií CO2. Tá tiež sľúbila, že zníži do roku 2020 emisie o 40 až 45 percent úrovne z roku 2005.
Na prvý pohľad je všetko ideálne. V skutočnosti však ide o ťažké vyjednávanie a čísla, ktoré sľúbili krajiny, majú ďaleko k 25 až 40 percentám úrovne z roku 1990, ktoré požadujú vedci z panelu. Ponuky na stole podľa britského magazínu Economist predstavujú len 15 percent. Obamova ponuka pritom len 4 percentá.
Rozvojové krajiny sa hlásia
Navyše, každá krajina chce, aby ten druhý urobil viac. „Národy jeden druhému dostatočne nedôverujú,“ myslí si pre Los Angeles Times Carl Pope, riaditeľ environmentálnej organizácie Sierra Club.
Ďalšou zo sporných otázok je snaha rozvojových krajín, aby tie bohatšie platili boj proti klimatickým zmenám aj v ich krajinách. Argument má svoju logiku: západné veľmoci vypúšťali oxid uhličitý v čase, keď krajiny ako Brazília alebo India nepoznali priemyselnú revolúciu.
Kritici tiež hovoria, že boj proti otepľovaniu takýmto spôsobom bude pridrahý. Odhaduje sa, že do roka 2050 bude stáť 1 až 5 percent globálneho HDP. Magazín Economist však argumentuje, že nedávne záchrany bánk tiež stál asi 5 percent globálneho HDP.