Zdá sa vám, že v decembri je vonku rovnako ako pred dvoma mesiacmi? Možno je to iba pocit, no možno sledujeme prvé prejavy globálneho otepľovania. Že sa čosi deje s prírodou, tvrdí väčšina klimatológov. Nájde sa však množstvo ľudí vrátane vedcov, ktorí odprisahajú, že globálne otepľovanie je mýtus.
Ak zažívame začiatok obrovskej zmeny klímy, musíme sa pripraviť. V Tatrách nemusí byť sneh, stúpnu hladiny riek, na Slovensko prídu cudzokrajné druhy hmyzu a choroby, ktoré prenášajú. Topiace sa ľadovce zdvihnú moria, čo zasiahne prímorské mestá i ostrovné štáty. Výkyvy počasia budú extrémnejšie, zosilnia sa hurikány.
Toľko hovoria pesimistické scenáre, pravdou však je, že klíme stále dokonale nerozumieme.
Čo teda ďalej? Politici sa na postupe môžu dohodnúť na summite v Kodani. Začne sa v pondelok a má nahradiť Kjótsky protokol. Zídu sa na ňom predstavitelia 191 svetových krajín vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu a čínskeho premiéra Wen Ťia-paa. Na najväčšom tohtoročnom stretnutí diplomatov však tentoraz diplomatické frázy nepomôžu. Prinajlepšom sa očakáva formálna, právne nezáväzná dohoda.
Rozvíjajúce sa krajiny totiž zo súčasnej klimatickej situácie obviňujú bohaté, bohaté sa vyhovárajú jedna na druhú, a ak už niektoré štáty aj čosi sľúbia, podľa odborníkov to nestačí.
Zem ale zažila už všeličo, otázne je iba to, či aj s ľuďmi.
Rozhovory o bláznivom počasí sú bežné. Už to asi nikoho neprekvapí, veď aj teraz máme namiesto decembra ešte stále október. Vedci zaoberajúci sa podnebím však varujú: zmeny budú mať trvalejší charakter a oveľa horšie dlhodobé následky než ďalšie Vianoce na blate.
Ujasnime si najskôr základné pojmy. Keď hovoríme o počasí, máme na mysli momentálny stav a predpoveď maximálne na desať dní. Ako priznávajú sami meteorológovia, za touto hranicou zatiaľ nie je presná predpoveď možná. Hľadajú však možnosti, ako ju zdokonaliť a predĺžiť. Mohli by k tomu prispieť pokračujúce výskumy fungovania takého zložitého systému, akým atmosféra určite je.
Pravidelné sledovanie počasia sa začalo založením meteorologickej spoločnosti v Mannheime v roku 1781, takže prebieha organizovane a s jednotnými kritériami už vyše 200 rokov.
K prvým klimatológom-amatérom možno zaradiť už astronóma Edmunda Halleyho, ktorý v roku 1686 nakreslil mapu prúdenia vetrov. Ku vzniku modernej klimatológie prispel francúzsky matematik Alphonse Adhémar, nemecký prírodovedec Alexander von Humboldt alebo škótsky geológ James Croll. No jej zrod je spojený najmä s menom srbského vedca Milutina Milankoviča (1879 - 1958).
Vzostup priemerných teplôt
Keď hovoríme o klíme, čo je dnes obzvlášť populárne, máme na mysli sledovanie dlhodobých trendov počasia a vyhodnocovania, či a nakoľko vybočujú z priemeru. Najmenšou časovou jednotkou vo výskume klímy je tridsať rokov.
Koncom uplynulého storočia pri analýze dlhodobejších trendov s použitím modernej meracej techniky si vedci všimli, že po začiatku priemyselnej revolúcie začali pomaly, takmer nebadane, ale isto stúpať priemerné teploty na zemeguli.
Keď vylúčili vplyv Slnka, ktoré má kratšie cykly, ako aj cykly nástupu a ústupu dôb ľadových, ktoré sa, naopak, menia v oveľa dlhších periódach, hlavným podozrivým sa stal oxid uhličitý.
Tento skleníkový plyn vzniká najmä spaľovaním uhlia a ropy, ktoré sa ukladali do zeme stovky miliónov rokov. Je ťažší ako vzduch, nie je ani cítiť, ani vidieť a nie je jedovatý ani inak škodlivý. No má jednu zvláštnu vlastnosť. Prepustí síce lúče zo slnka, no ako deka prikryje vyžarovanie tepla zo zeme. To znamená, že ohrieva vzduch podobne ako sklo, čím spôsobuje skleníkový efekt. Na overenie tohto jednoduchého fyzikálneho efektu stačí pokus v skromne vybavenom laboratóriu.
Medzi nárastom oxidu uhličitého a nárastom teploty existuje jasné spojenie. Bez skleníkového efektu by nebol na Zemi život, aspoň nie v tej podobe, v akej ho poznáme, pretože by tu bolo príliš chladno. Nosíme v sebe akýsi uhlíkový termostat, ktorý v nás nastavila príroda.
Úloha človeka
Lenže čoho je veľa, toho je príliš. Podľa prevažujúceho názoru klimatológov otepľovanie pokračuje až doteraz najmä preto, že spaľujeme fosílne palivá. Taký vysoký obsah oxidu uhličitého vo vzduchu, ako je dnes, zažila príroda naposledy pred miliónmi rokov. Takže ak pred dvoma rokmi klimatológovia vyhlásili, že vplyv človeka na otepľovanie atmosféry je takmer istý, mali na to v rukách pádne argumenty.
Bol to šok, a mnohí sa z neho nespamätali doteraz. Existuje skupina vedcov, najmä spomedzi teoretických fyzikov, ktorí vytrvalo spochybňujú prácu klimatológov a hľadajú iné než ľudské príčiny zmeny klímy.
Azda všetci by sme si priali, aby nejaké našli, alebo aby sa skutočne začalo v najbližšom čase ochladzovať, ako najnovšie tvrdia niektorí z nich. Mohla by to vraj spôsobiť dlhodobejšie nízka aktivita Slnka, čo by nebolo po prvý raz. Aj v stredoveku ľudia zažili pre nízku aktivitu našej hviezdy tzv. Maunderove teplotné minimum, ktoré trvalo 70 rokov.
Zrejme najúspešnejším hľadačom mimozemských príčin otepľovania je zatiaľ Dán Hendrik Svensmark, ktorý prišiel s teóriou vplyvu slnečných erupcií na pozemskú oblačnosť. Jeho teóriu začnú vedci overovať v experimente nazvanom Cloud (Mrak) na LHC, Veľkom hadrónovom urýchľovači v Európskom stredisku jadrového výskumu (CERN) pri Ženeve, ktorý po dlhšej poruche nedávno znovu spustili.
Pozor, päť stupňov navyše
Predpokladajme však, možno príliš pesimisticky, že sa bude aj naďalej otepľovať, ako to ukazuje väčšina klimatických modelov, ktoré sa, žiaľ, až doteraz nemýlili.
Čo sa stane so Zemou? Ako ukázala nedávna štúdia Britského meteorologického úradu, ak bude naďalej stúpať obsah oxidu uhličitého v ovzduší nezmeneným tempom, už v polovici tohto storočia bude naším deťom a vnukom poriadne horúco. Priemerné teploty totiž stúpnu až o štyri stupne Celzia, zatiaľ čo podľa klimatológov je ešte ako-tak znesiteľný vzostup teplôt o dva stupne, aj to do konca tohto storočia.
Pri takom relatívne rýchlom náraste teplôt - v porovnaní s predchádzajúcim obdobím - vedci zobrali do úvahy najmä spätnú väzbu. Tento termín známy z kybernetiky znamená, že napríklad topenie ľadovcov znižuje množstvo žiarenia, ktoré je zemský povrch schopný odraziť späť do kozmu, takže Zem pohltí opäť o čosi viac slnečných lúčov než predtým.
Iným dodatočným zdrojom skleníkových plynov by sa stalo zrýchlené topenie arktického permafrostu. Ten podľa odhadov blokuje asi 500 miliárd ton uhlíka, no aj obrovské množstvá metánu, ktorý je v porovnaní s oxidom uhličitým 25-krát silnejším skleníkovým plynom. A aby toho nebolo málo, viac uhlíka sa bude uvoľňovať aj z teplejších oceánov.
Voda aj z Antarktídy
Podobne nedobrá situácia je aj na druhom póle, južnom. Východoantarktický ľadovec, ktorý dlho vyzeral voči otepľovaniu imúnny, prišiel za uplynulé tri roky o miliardy ton ľadu, značné množstvo ľadu stráca aj Západoantarktický ľadovec.
Podľa vedcov by mohli stúpajúce teploty spustiť rýchly rozpad západnej Antarktídy, čo by mohlo prispieť k oveľa prudšiemu nárastu hladiny oceánov, než je predpokladaných 60 centimetrov do roku 2100. Možno si živo predstaviť, čo by to znamenalo pre Bangladéš, Maledivy alebo iné ostrovné štáty.
A to ešte najnovšia štúdia varuje, že ak sa nad Antarktídou uzatvorí ozónová diera (mimochodom, spôsobená tiež ľuďmi - vypúšťaním freónov), ďalej to prehĺbi trend otepľovania najjužnejšieho kontinentu.
Už teraz existujú mnohé vedecké štúdie, ktoré zdokumentovali rozkladný vplyv otepľovania na mnohé ekosystémy a zo živočíchov najmä na obojživelníky, ktoré sú na výkyvy teplôt zvlášť citlivé (platí to aj pre koralové útesy, ktoré môžu vymiznúť z teplejších morí už o tridsať - štyridsať rokov).
Vedci ďalej varujú, že s pokračujúcim otepľovaním budú pribúdať extrémy počasia, takže suché oblasti budú ešte suchšie a povodne či tajfúny ešte ničivejšie. Chýbajúce zdroje pitnej vody, nedostatok obilnín a stúpajúce hladiny morí zrejme pripravia do roku 2050 o domov okolo 200 miliónov ľudí. Najohrozenejší pritom budú práve tí, ktorí majú najmenšiu možnosť z kritickej oblasti uniknúť.
Kto by čakal, že práve uhlík, jeden z najdôležitejších prvkov pre život, môže narobiť toľko starostí.
Otázku, ako sa s jeho nárastom v ovzduší vyrovnať, bude riešiť nadchádzajúci klimatický summit OSN v dánskej Kodani. Bude mať skutočne ťažkú úlohu.