Bionic Commando - rozkošná, ale hlúpa modelka

S klasikami herného žánru to máte ťažké. Kedysi išlo o projekt uznávaný, po nociach hráči vstrebávali jednoduchú atmosféru a zabávali sa.

A roky ubiehali, na vypaľovák z dôb, kedy sme originálne hry videli maximálne tak v obchodoch v skromnej (a zamknutej) vitrínke, sa akosi zabudlo. Potom prišiel Capcom, sfúkol prah a ľaľa, máme tu Bionic Commando. Pôvodná hra z roku 1988 pre NES je s tou dnešnou podobná v mnohých oblastiach. Isteže, grafické spracovanie je trochu iné a zboku videnú plošinovku nahradil trojrozmerný svet, no inak zostalo všetko pri starom. Je to dobre? Alebo zle?

Nathan Spencer je borec. Síce nenosí šušťáky a nemá reťaz okolo krku, ktorá by aj býka udržala. Nie, on je tak trochu iný level. Má špeciálnu bio paprču. Dôvodom tohto vylepšenia nie je efektívnejšia samohana, lež najatý vládou (v prvom Bionic Commando) nakopával (a fackoval) zlých panákov zoskupenia Imperials. Vláda, ako to už býva, Spencera neodmenila. Hrdina neputuje do náručia nadržaných krásavic, ale chladného väzenia. Čo je ešte horšie, vezmú mu jednu packu, odsúdia na smrť, a to prosím pekne vďaka skvelej byrokracii trvá 10 rokov. Spencer zmenil vizáž, má cool dredy, má cool handry, ale nemá cool ruku a žiaľ sa chystá zomrieť. Ako naschvál však v Ascension City odpália teroristi experimentálnu bombu, ktorá spraví taký tresk, že by sa zaň ani atómovka nemusela hanbiť. Vláda sa snaží zistiť, čo sa deje, avšak všetky vyslané tímy do oblasti držia bobríka mlčanlivosti a zásadne neodpovedajú na výzvy. V pozadí začínajú znieť fanfáry, takže už len lobom odvrátime vopred čitateľný príbeh: jediným záchrancom je Nathan Spencer, ktorý vymení smrť spôsobenú vládou za smrť spôsobenú teroristami. Je výborné mať na výber.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Bionic Commando v novej verzii je third person akcia, ktorá si berie za vzor hrdinské akcie typu Prototype, inFamous, séria Spider-Man alebo čokoľvek také, kde panák strieľa a skáče. Nathan má super paprču, z ktorej vystreľuje lano a keď namierite presne a na to správne miesto, môžete sa na inkriminovaný fľak pritiahnuť. Alebo sa len tak hojdáte a niekedy i spidermanovským štýlom plachtíte zachytávajúc sa výčnelkov, trámov, pouličných lámp a kadečoho. Proste paráda a navyše to vyzerá tak, že sa človek nevie vynadívať na niektoré scenérie. Bomba?

Tak trochu a niekedy ani nie. Bionic Commando je totiž nakazené nepríjemným „čo-čo-čo-kde-k*rva-čo?“ efektom. Vyzerá síce sakramentsky dobre, posledný projekt vývojárskeho tímu Grin sa po vizuálnej stránke vydaril. Síce je škoda, že si môžete zmeniť iba rozlíšenie a majitelia slabších PC si zahrajú leda tak ťahovú stratégiu, no vyzerá to k svetu. Zničený svet, detailné textúry, vyhladené rohy objektov, rozmazené pozadie, anisotropické filtrovanie, tiene a kopec farbičiek, skvele animovaný hlavný hrdina. Lenže ako všetci vieme, dievčina, hocako vyparádená, ak má v hlave iba drôtik spájajúci uši, nie je vhodná kandidátka na plnohodnotnú zábavu v rámci slušnosti. Podobne je to s Bionic Commandom. Ovládanie vám zo začiatku bude nesmierne vadiť a aj keď do neho preniknete a teoreticky viete čo kedy a kde máte stláčať, stále to nebude tvrdá istota. V praxi sa budete musieť spoliehať na slečnu náhodu a tá dokáže byť niekedy spoločne s kamerou poriadne škodoradostná. PC verzia samozrejme používa myš, no veľmi zle sa odhaduje vzdialenosť, respektíve prístupnosť niektorých miest, ktorých sa môžete zachytiť. Verte, že na papieri dobre vyzerajúce preskákanie (alebo skôr prehúpanie sa) po vo vzduchu visiacich mínach bude vašou nočnou morou. Alebo sa vykašlete na efektnosť a po každom skoku pekne hrdinu ustálite, natočíte sa správnym smerom, znovu ho rozkývate a budete sa modliť, aby na tú druhú mínu dočiahol. Spencer totiž nevie plávať a keď vám padne do vody, spraví glo-glo a game over. A voda sa preto vyskytuje „tam dole“ pomerne často.

V rámci zachovania hardcore hrateľnosti budete zomierať často. Ono to nie je dané tým, že by bola hra neskutočne náročná, ona je proste abnormálne prísna. Často je jediným riešením situácie to, ktoré navrhli vývojári. A že to bude trasa najdlhšia, tomu verte. Nech sa totiž Bionic Commando tvári ako hra v otvorenom svete, nemôžete si ísť ani toť, za kríček uľaviť si, pretože vás pod krk chytí zlá-zlá-zlá radioaktivita a keď vám obrazovka blikať začne alebo do modrého oparu vstúpite, objaví sa nápis, že ste v rádioaktívnom priestore. Nemáte tam čo hľadať, pre istotu vám ešte niekto nakreslí nad postavu rádioaktívny znak a kým si uvedomíte, že máte zdrhať, narátate do raz-dv... a ani to dva ste nestihli, Spencer už znovu niekam padol a znovu ten nenávidený game over. Systém „čo...“ vo svojej obnaženej kráse. Bionic Commando je tunelová hra a niekedy pri ňom vyzerá Call of Duty ako druhé Grand Theft Auto. Až tak zlé by to nemuselo byť, ale keď panák sa tak krásne húpe a je tam tak veľa budov a vy by ste chceli hentam skúsiť vyliezť. No nespravíte to, pretože sa len pozriete na tú krásnu (a vysokú, ej, akýže výhľad by z nej bol) budovu a už znovu rapčí rádioaktívny budík a za trest game over. Takže stále len rovno za nosom.

Teraz si to dajte dohromady so skákaním po presne určenej trase a len občasne vyskytujúce sa voľné priestranstvá vám k užitiu si bionickej ruky stačiť nebudú. Proste je to rana pod pás a keď to človeka láka, vývojári mu dajú poriadnu do nosa. Takže nám ostávajú prestrelky a bitky. Zbraní je príšerne málo, nepriateľských panákov ešte menej. Neznamená to však, že by súboje boli brnkačkou – leda tak pre protivníkov, ktorí vás dokážu udupať k smrti. Nie, že by ich bolo milión plus tri, v jednom momente vám po nose bude brnkať maximálne desiatka a aj to už preháňame, lenže ak zostanete pekne na jednom mieste a všetci vás vidia, vydržíte maximálne tak povestné „raz-dv...“ a už dobre známy systém „čo...“ si vychutnávate znovu. Spencer sa nevie ukrývať za prekážky, jeho streľba je nepresná a náboje minie ako povestné... dobre, asi chápete. Keď máte pred sebou panákov dvoch, jedného proste nakŕmite olovom, druhého bacíte svojou mega labou. Ak sú štyria, už do nich nepôjdete, ale sa potmehúdsky ukryjete a keďže sú protivníci tupí ako kolíky od rajčín, stihnete sa väčšinou niekam ukryť a prečkať obdobie krvácajúcej obrazovky. Inak ak je všetko okolo vás červené, znamená to, že sa máte zdekovať, čo už dobre poznáte, ale v Bionic Commando dokážete exnúť extrémne rýchlo. Asi tak „raz-dv...“ alebo „čo...“.

Zábavné mohli byť súboje s bossmi. Keby ste ich nemuseli opakovať dvadsaťkrát a keď konečne prišli na kobylku toho sprostého vrtuľníku, ešte párkrát sa popálite. Zdravie vám totiž ubúda rýchlo („čo...“), niekedy nestihnete ani zistiť, prečo ste zomreli („čo...“) a kam tí pankharti utekajú a ako ich mám zamerať a kde vôbec sú a odkiaľ to kto na mňa páli („čo...“) a ako má vôbec trafil, veď som v úkryte („čo...“). Zábava ako pri čakaní na meškajúci vlak. Ale stále pôjdete ďalej. Prísnosť si užijete aj pri špeciálnych robotoch, ktorých môžete zneškodniť len zozadu. Obratné potvorky vám zadoček neradi ukazujú a často ich musíte baciť mnohokrát. A ak sú tí bastardi hneď dvaja, asi tak desať minút robíte čosi (= hojdáte sa, skáčete, niekde sa zachytávate, pokúšate sa namieriť na inkriminované miesto a nejde to, furt sa otáčajú a znovu skáčete a neviete, kde vlastne ste) a potom, keď hladina vášho adrenalínu vystúpi nad „čo...“, pevne zovriete myš z krehkého plastu, očami vybúrate celú stenu a keby ste takto tlačili ráno na záchode, nesedíte tam pol hodinu, ale pár sekúnd a poctivo pracujete. Stará, dobrá hrateľnosť 8-bitových hier bola založená na dokonalom zvládnutí presne určeného systému pohybov a trpezlivosti. Každá chyba sa trestá, v Bionic Commando i jej náznak. Aby bola zábava poriadna, niektoré checkpointy sú rozmiestnené tak idiotsky, že neuveríte vlastným očiam a hru vypnete. Vlastne vypnete celý počítač čarovným prepínačom v zadnej časti case-u, ale to sa nerobí. Ale robí! A občas hra padá. V tom najlepšom samozrejme, napríklad kedy konečne pošlete v plechových rakvičkách dve hovädká do spánkoviec a blik-blik, čierna obrazovka. Radosti kopec.

Napriek týmto ukrutným skúsenostiam a nepríjemnostiam vás Bionic Commando vždy naláka na svoje vnady. Dobre, ono to vyzerá nádherne, ale pes je zakopaný niekde úplne inde. Hranie v momentoch, kedy sa vám darí, keď viete ako a čo máte robiť (alebo ak ani netušíte, no proste vám to vychádza), vyzerá úžasne a od radosti a hernej nirvány sa vám chlpy na zátylku postavili. Akčná a rýchla hrateľnosť má svoje obrovské čaro práve v tom, že keď všetko skončí, keď posledný panák padne, zvládnete poslednú prekážku alebo je jednoducho kľud, musíte sa pochváliť a ten slastný pocit si vychutnávate. Práve to vás bude hnať dopredu a skúsite to znovu. Síce odhalíte ďalšiu slabinu hry – a tou je jej celková krátkosť, podľa vašich schopností a frekvencii opakovania to môže byť 6 až 10 hodín. Nájdete tu aj multiplayer, no ten je tak trochu nedonosený. Bionic Commando nie je akčnou hrou, ktorá by mala za základ postavané strieľanie. Práve na ten sa multiplayer sústreďuje a to je v kombinácii s malým počtom zbraní a ich vysokou účinnosťou, nie práve najzábavnejšou časťou hry. Efekt „čo...“ naberá gigantické rozmery.

Fajn, má to tak krásne stupídne hrdinský príbeh, ale s hlavným hrdinom sa ani tak nestotožníte. Je to poleno, ktoré má v zásobe zopár drsných viet, avšak zápletka sa vlastne po celý čas príliš nepohla z miesta. Pragmatické „ja-hrdina, ty-zlý, ja-prežiť, ty-kaput“ sa nesie hrou od začiatku až do jej samotného konca. Dalo by sa toho povedať mnoho, napríklad niečo s tou rukou vymyslieť, trochu viac konšpirácie a aj tá baba mohla aspoň niečo ukázať. Hudba hrá skôr v pozadí a ak sa aj ozve, je vám z jej hrdinských motívov mierne nevoľno, pretože tých zopár melódií sa príliš rýchlo ohrá. Zvukové efekty sa nedajú presne posúdiť: sú tu, to áno, furt dačo vrčalo z reproduktorov, avšak chýbala tomu šťava, vietor nám nepískal okolo uší. Znelo to, akoby sme celé dianie iba sledovali na obrazovke (čo vlastne je pravda, ale nekritizujte a čítajte ďalej) a neboli priamo tam, na mieste činu. Odosobnené.

Bionická ruka je fajn. Dalo by sa s ňou užiť kopec zábavy. Bionic Commando je fajn taktiež, ale okrem zábavy si užijete aj mnoho krušných chvíľ, často to budete mať chuť zabaliť a niekedy sa až budete čudovať, akéže kakané slová sa vám to z úst vydrali na povrch. Bionic Commando mohla byť super hra: lenže nemá otvorený svet, v ktorom by sme si užili voľnosť, jej zápletku naškriabalo na kúsok servítky šesťročné decko a navyše sa to divne ovláda, prestrelky sú slabučké.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 022
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 294
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 886
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 859
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 109
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 164
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 107
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 295
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 238
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 059

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš (reportáž)

Boli sme sa pozrieť na miesto, ktoré funguje ako európsky veľkosklad pre drogy.

BRATISLAVA

Podnájom v Bratislave stojí približne toľko ako hypotéka

Najlacnejšie podnájmy sú v Dúbravke a Karlovej Vsi, najdrahšie zas už tradične v centre mesta.

PLUS

Ako vidia nevidiaci v snoch a predstavách

Aj nevidiaci majú predstavy, sny alebo vizuálne spomienky.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop