SME

Globálne otepľovanie: fakty alebo mýtus?

Hackeri ukradli vedcom korešpondenciu. Vraj žiadne klimatické zmeny nie sú. Je to pravda? Alebo klimaskeptici vyvodzujú čosi z ničoho?

Fakty vravia jedno, viera ľudí však druhé.Fakty vravia jedno, viera ľudí však druhé. (Zdroj: ILUSTRAĆNÉ - ČTK/AP)

Hackeri ukradli britským klimatológom e-maily, ktoré majú dokazovať, že vedci si výsledky svojich výskumov vymysleli. Nielen v odborných kruhoch sa však rozpútala debata, či táto súkromná korešpondencia vôbec čosi dokazuje. Debata sa zvrhla dokonca aj na boj medzi stúpencami a oponentmi teórie o globálnom otepľovaní a svetových klimatických zmenách. Na túto kauzu preto ponúkame dva názory.

Zlodeji v službách skeptikov


Vety vytrhnuté z mailov ukradnutých klimatológom nedokazujú žiadne sprisahanie a nie sú ani dôkazom proti globálnemu otepľovaniu.

Klimaskeptické kruhy rozbehli pred konferenciou v Kodani manipulatívnu kampaň, ktorej cieľom je odviesť pozornosť od znižovania emisií skleníkových plynov. Využívajú na to už aj nelegálne prostriedky. Došlo k ukradnutiu údajov z Klimatického výskumného centra Východoanglickej univerzity a zverejnených bolo aj viac ako tisíc mailov z korešpondencie medzi klimatológmi. Takmer určite ide o naplánovanú akciu.

Predpokladajme, že texty v mailoch zostali zachované v pôvodnom znení, nakoniec ich autori niektorých z mailov potvrdili ako správne, prípadne sa k nim rovno vyjadrili. Aké sú teda najväčšie slovné prehrešky vedcov, ktoré by mali potvrdiť sprisahanie klimatológov a spochybniť oprávnenosť znižovať emisie skleníkových plynov?

Ako predchádzať chybám

1. „Treba predefinovať proces peer-review,“ teda postup oponentského riadenia vedeckých publikácií inými odborníkmi v oblasti. To, samozrejme, nie je možné, a v danom maile sa diskutovali dva články klimaskeptikov publikované vo vedeckom časopise, a dokonca spomínané v správe IPCC, Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny. Oba články sa časom ukázali ako chybné.

Tu pravdepodobne vedci mali na mysli zlepšenie či zefektívnenie celého procesu, ale publikovaniu chybných článkov sa ani postupom peer-review zabrániť nedá. Tak sa stalo, že dvaja klimatológovia rezignovali na pozíciu editorov v časopise Climate Research, potom, čo bol v časopise publikovaný chybný článok o rekonštrukcii teplôt od dvoch známych astrofyzikov.

2. „Skryť pokles“ teplôt v tzv. „hokejkovom grafe“. Tento pokles nebol skrytý, ale prvýkrát publikovaný v časopise Nature v roku 1998. Autori v maile diskutovali, či majú do článku zaradiť údaje o teplotách aj po roku 1960, čím by sa „skryl“ pokles teploty v minulosti. Nakoniec publikovali aj teploty až do súčasnosti (keď sa otepľuje najrýchlejšie najmenej od čias inštrumentálnych meraní teplôt), takže výsledkom bol známy hokejkový graf s neskrytým poklesom teplôt pred priemyselnou revolúciou.

Tento graf potvrdili aj ďalšie štúdie. Pravdou je, že tieto ďalšie štúdie ukázali väčší pokles teplôt na severnej pologuli v období malej doby ľadovej, ale cieľom publikácie nebolo skryť tento pokles.

Lepšie pochopiť zmeny

3. „Klimatológovia priznávajú absenciu otepľovania za posledných 10 rokov.“ Ide najmä o tvrdenie známeho klimatológa Kevina Trenbertha vytrhnuté z kontextu, v ktorom vyjadruje obavy z toho, že v horizonte rokov môžu globálne spriemerované teploty aj klesať, a z hľadiska adaptácie na klimatickú zmenu by bolo dobré vedieť, prečo sa tak deje.
Trenberth vo svojom poslednom článku tvrdí, že hoci dlhodobé globálne otepľovanie napreduje podľa predpokladov (dnes sa otepľuje rýchlosťou asi 0,2 °C za desať rokov), zistenie príčiny medziročných zmien v globálnych teplotách je kľúčové najmä pre prispôsobenie sa klimatickým zmenám na regionálnej úrovni.

4. „Radosť z úmrtia klima?skeptika.“ Nie je príliš morálne osvietené radovať sa zo smrti svojho oponenta, bohužiaľ to ale asi patrí k ľudskej prirodzenosti, a táto vlastnosť sa nevyhýba ani (najuznávanejším) vedcom. Nemá to však nič spoločné s tým, či skleníkové plyny zohrievajú atmosféru, alebo nie.

Ukradnutie a zverejnenie mailov vedcov má nulový dopad na teóriu ľuďmi podmieneného globálneho otepľovania a bude mať iba zanedbateľný vplyv na konferenciu v Kodani. Klima?skeptici však vo vytržení budú ešte dlho.

Alexander Ač

(Autor je doktorandom v Ústave systémovej biológie a ekológie českej Akadémie vied)

Mašinériou to nezatrasie

Ani Climategate nezastaví nezmyselné vládne výdavky na boj proti globálnemu otepľovaniu.

Veľmi pochybujem o tom, že by kauza Climategate, ktorá sa prehnala zahraničnými médiami, mohla zatriasť politikou znižovania produkcie skleníkových plynov. Na túto pochybnosť totiž existuje hneď niekoľko dôvodov.

Na riziká dôveryhodnosti vedeckých výstupov, ak sa bádanie realizuje v podmienkach masívnej vládnej kampane, pod gigantickou administratívou a vládnymi dotáciami do výskumu a biznisu, upozorňujú totiž viacerí vedci už mnoho rokov. Nikdy to však nemalo dopad na rozbehnutú regulačnú politiku. Najnovším takýmto prípadom je zverejnenie časti e-mailovej korešpondencie renomovaných klimatológov, „alarmistov“ globálneho otepľovania. Kauzu dnes prezentujú médiá pod označením Climategate.

Z nej vyplýva podozrenie, že niektoré závery vedeckého bádania vznikali „prikreslením“ neexistujúcich údajov do výstupov tak, aby vyhovovali klimatickým regulátorom. Tento fakt síce nemusí znamenať popretie hypotézy o zmene klímy, avšak na závažné procesné pochybenia v hodnotení pozorovaných klimatických javov, napríklad pri tvorbe správ Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), upozorňovali viacerí vedci už dávno. Nehovoriac o tom, že veľmi podobnému obvineniu z falšovania údajov v teplotných radoch čelí v týchto dňoch i novozélandský vládny výskumný inštitút NIWA.

Druhým dôvodom je masívna podpora vládnych regulácií zo strany verejnosti. Boj proti globálnemu otepľovaniu sa za dve desaťročia od svojho vzniku stal do takej miery rešpektovanou a závažnou politickou agendou, že na potvrdzovanie tézy o vplyve človeka na globálne otepľovanie už vôbec nie je odkázaný. Celkom postačuje, že existuje veľký (iracionálny) dopyt verejnosti po téme.

Je to niečo podobné, ako keď vláda podporuje niektorý okrajový šport, napríklad vodný slalom. Nie je to nijako užitočná alebo inak prospešná činnosť. Je to len veľmi drahá hračka, ktorú reálne vykonáva zopár ľudí. Predsa však veľa ľudí chce, aby ju vláda podporovala. „Uhlíková agenda“ má navyše silných podporovateľov: je poháňaná významnou časťou občianskej spoločnosti, masou vládnych zamestnancov a uhlíkovým biznisom. Toto klimatické šarlatánstvo sa šíri už i na školách, takže o dorast budúcich „spasiteľov sveta“ je dostatočne postarané.

Podnikateľská loby

Tretím dôvodom, pre ktorý už zrejme nebude možné zastaviť drastické vládne výdavky na nezmyselnú agendu, je práve tlak „dobývačov renty“, ktorí neustále bombardujú vládu s novými návrhmi opatrení. V máji tohto roku sa v Kodani uskutočnil „predkodanský“ summit lídrov v klimatickom biznise za účasti významných politických autorít. Drvivú väčšinu účastníkov tvorili zástupcovia spoločností, ktoré vznikli z vládnych zásahov voči trhu s energiami a z regulácií produkcie skleníkových plynov. Panelové diskusie patrili k tomu najnechutnejšiemu, čo sa dá na týchto akciách zažiť: lídri biznisu s pátosom záchrancov planéty požadovali od vlád, aby ešte viac podporovali ich podnikateľský zámer.

O týždeň sa začne v Kodani klimatický summit OSN, ktorý má ambíciu stať sa udalosťou roka. Regulácie emisií skleníkových plynov sú vlakom, ktorý nemôže zastaviť ani presvedčivý dôkaz o tom, že ľudia nemajú na zmeny klímy významný vplyv. Po Kodani by malo byť zjavné, že ľudia budú za energie platiť ešte viac a celkom zbytočne, že chudobní budú chudobnejší a bohatí bohatší. Otázkou ostáva, či finančná kríza aspoň pribrzdí výdavkovú rozšafnosť niektorých krajín.

Radovan Kazda

(Autor sa venuje environmentálnej politike, pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika)

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk

Autor: Radovan Kazda

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu