SME

Star Wars: Clone Wars – Republic Heroes - uspávanka pre klony

Zlaté časy LucasArts sú už dávno preč. Dúfať v to, že firma vytvorí čosi nové, originálne a hrateľné, a to dokonca zo známeho sveta, je až chorobne optimistické.

Dlhoročné vydávanie brakov pre masy a menšie deti nepoľavilo ani s novým animovaným seriálom Vojny klonov, z ktorého čerpá aj Republic Heroes. Vzhľadom, jednoduchosťou a plytkosťou.

Maniaci do Hviezdnych vojen istotne začnú slastne chrochtať, pretože môžu ovládať Skywalkera, Obi-Wana, padawan Ahsoka Tano, klony zastupuje napríklad mariňák Cody, rytierov Jedi Plo Koon a tak ďalej, a tak ďalej. V konečnom zúčtovaní je však úplne jedno, ktorým panákom sa snažíte triafať na úzke plošinky a strieľať po tupých nepriateľoch. Tí, ktorí ovládajú Silu, okrem jej využívania (tlaková vlna, na vopred určených miestach priťahovanie predmetov alebo ich odťahovanie) mávajú mečom. Ostatní strieľajú. Keďže postavičke môžete dať na hlavu kúpenú masku (napríklad klobúk od Indiana Jonesa alebo niektorý z mnohých ksichtov zo SW univerza), je zblíženie sa s konkrétnou osobou zbytočné. Je jedno koho máte pod palcom, za každého sa hrá rovnako. Pokojne si predstavte Jančiho S. ako bije zlých, zlých Maďarov, pretože chcú autonómiu. Výsledok bude rovnaký.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Principiálne ide o plošinovku, Republic Heroes sa dá prirovnať k LEGO sérii. Pred niekoľkými rokmi sme mali tú česť zabaviť sa kockami v prostredí Hviezdnych vojen a bola to zábava, nie že nie. Kopírovanie základov však Republic Heroes nevyšlo. Robíte vo svojej podstate to isté. Skáčete, rúbete, strieľate a dokonca vždy hopsáte vo dvojici, takže sa kedykoľvek môže pripojiť kamarát do dažďa a trápite sa v kooperatívnom režime. Inak ovláda druhú postavu umelá inteligencia, ktorá je však na úrovni drevenej bránky bez kľučky. Nič moc. Okrem toho zbierate za zlikvidovaných nepriateľov peniažky, za ktoré si nakupujete vylepšenia, spomínané masky a podobne. Keďže sa v hre vyskytujú miesta s nekonečným respawnom, dá sa všetko odomknúť po prvom dohraní, avšak pri všetkej úprimnosti sa na našej planéte zrejme nenarodil človek, ktorý by dobrovoľne hodiny nahrabával peniažky, aby si mohol kúpiť sebemenšiu prkotinu.

Na obrázkoch vidíte rôznorodé prostredia a máte predstavu o tom, ako sa to približne hrá. A teraz sa teda oplatí povedať niečo o tom, prečo je to hranie za trest a na staršie LEGO hry Republic Heroes v žiadnom prípade nemá. Ak máte k dispozícii konzolovú verziu, budete nadávať len na nepodarenú kameru. PC hráči využívajúci iba klávesnicu a myš však majú možnosť masochisticky prežívať utrpenie s nevyladeným ovládaním. Hlúpe pohybovanie sa len do štyroch smerov by sa dalo akceptovať, predsa len presnejšie mierenie je vykonávané myškou. Ono to však nestačí pri skákacích pasážach, kedy nevidíte kam skáčete, kam máte skočiť a či ste vôbec presne nastavení na skok, kam doskočíte a či pohnutie sa smerom dopredu posunie hrdinu správnym smerom. Kamera sa rezko otáča, aby zaberala tú najlepšiu scénu a neustále mení ovládaciu schému ovládania. Navyše je pohyb nepresný – nezabudnite, máte na výber len štyri smery pohybu (žiadne plynulé natáčanie), plošinky sú rozhádzané do všade a automatické navádzanie na najbližšiu nie vždy funguje. Kamera v kombinácii s nedokonalým ovládaním hru pohodlne zabila.

K slovu sa dostane aj ovládanie vznášadiel Stap alebo si vyskúšate AT-TE, no kvôli nepodarenému ovládaniu je smerovanie pohybu v maximálne možnej miere toporné. Ak navyše idete/letíte úzkym tunelom a jediné, čo môžete, je uhýbať sa do strán a strieľať, za vrchol zábavy to považovať rozhodne nebudete. Novinkou a jedným z ťahúňov hry malo byť osedlanie rôznych droidov. Často pôjde o nutnosť, keďže s ich deštrukčnými zbraňami zlikvidujete prekážku, ktorá vám stojí v ceste. Pokojne ich môžete využívať aj v boji proti ostatným nepriateľom. Druhov je hneď niekoľko a málokedy sa bránia prevzatiu kontroly. Z hľadiska hrateľnosti však žiadna sláva. Omnoho zaujímavejšie sú súboje s bossmi. Síce natrafíte aj na typického „zdrhača“, ktorého musíte doraziť niekoľkokrát, pretože vám stihne v poslednej chvíli uniknúť, no boje s nimi sú zrejme to najzábavnejšie. Musíte nájsť jeho slabé miesto, niekoľkokrát zopakovať sekvenciu pohybov a útokov.

Aby to nebolo všetko, grafické spracovanie je tak trochu slabšie. Síce vychádza z predlohy seriálu, no samotné lokácie sú až príliš ohraničené a nedovoľujú vykročiť ďalej ako pár krokov mimo hlavnej cesty. Vedenie za nos by bolo výhodou, keby boli jednotlivé obrazovky pútavé. Lenže tak slabý dizajnérsky kúsok by odmietli aj v nízkorozpočtových hrách. Primitívne navrhnuté mapy sú jednoduché, bez myšlienky nahádzané na seba a prostrediu chýbajú akékoľvek detailné textúry, monumenty. Tých zopár výnimiek (do galérie boli pridané len tie najkrajšie obrazovky, kde aspoň čosi bolo) situáciu nezachráni, ale aspoň preberie z driemot. Postavičky sú priemerné, nepriateľov je len zopár, mení sa maximálne ich farba a možno zbraň, ktorou sa vás snažia otravovať. Hrať vás to nebaví aj preto, že to celé vyzerá ako vytvorené nepodareným generátorom úrovní spred 10 rokov. Animácie medzi misiami príliš filmové nie sú, v zábere vidíte rozprávajúce sa tváre. Tri filmovejšie sekvencie (hra je rozdelená do troch aktov) sú síce oproti ostatným dokonalým dielom, no ak ste hrali akúkoľvek hru v tomto tisícročí, znudene ich preskočíte.

Čo sa podarilo, sú zvukové efekty a hudba. To, že vám v hre bude vykrikovať Ewan McGregor alebo Hayden Christiansen asi rozhodujúce nebude. No ak dôjde k súboju a vytasíte svetelný meč (a pridáte hlasitosť), subwoofer sa začne otriasať a vy sa cítite ako v kine s kvalitným ozvučením. Je to radosť, hoci susedia od nadšenia vyskakovať nebudú. Hudobné motívy sú už typické „Williamsovky“ nahrané symfonickým orchestrom. Ak si hlasitosť hudby zvýšite, určite vás melódie potešia. So samotnou hrateľnosťou však príliš dokopy nejdú, pretože tá je prostá a pokojne mohol niekto hrať ústredný motív na xylofón a hodilo by sa to k tupej hrateľnosti.

Celková obtiažnosť je detinsky ľahká. Primárne je Republic Heroes zamerané na mladšie publikum, takže sa dá hlúposť nepriateľov a ľahké prechádzanie štyrmi desiatkami úrovní pochopiť. Niektoré vám zaberú 3-4 minúty, iné dvoj i trojnásobne viac. Celková doba hrania je dnešnú dobu takmer priemerná: šesť až sedem hodín hrania síce nie je mnoho, no nikoho to neurazí. Mladší hráči to však nebudú mať jednoduché (ovládanie, kamera) a ktovie či ich monotónna náplň hrania bude baviť. Všetky herné prvky sú predstavené hneď v úvode a do konca ich neustále opakujete.

Najtvrdším orieškom je určiť, pre koho je hra vlastne určená. Skúsení hráči ňou prebehnú a zábava bude na bode mrazu - úprimne, momentálne vychádza obrovské množstvo kvalitnejších hier. Masové publikum môže ťažiť z jednoduchých princípov, avšak nebude pre nich jednoduché hru ovládať, hoci je primitívna. Fanúšikom Hviezdnych vojen to je jedno, oni by to brali, aj keby išlo o šetrič obrazovky. Mladí hráči majú ale lepšie možnosti. Neexistuje lokalizácia, monotónnosť ubíja a ak chcete alternatívu, siahnite radšej po Mini Ninjas alebo niektorej z predošlej LEGO hier. Republic Heroes dokáže človeka unudiť lúsknutím prstov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu