SME
Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky

Vlk zúrodňuje pôdu. Ak zabije losa

Kostry losov, ktoré ulovia vlky na ostrove vo Veľkých jazerách, obohacujú pôdu o živiny. Stúpa tak rozmanitosť živých foriem.

(Zdroj: blackfive.net)

HOUGHTON. Kostry losov, ktoré ulovia vlky na ostrove vo Veľkých jazerách, obohacujú pôdu o živiny. Zistili to pozorovatelia života týchto divých zvierat. Dokázali tiež, že pozostatky ich losej koristi významne obohacujú pôdu o živiny, čím stúpa rozmanitosť živých foriem.

V časopise Ecology to oznámili Joseph Bump, Rolf Peterson a John Vucetich z Michiganskej technickej univerzity v Houghtone (USA), ktorí sa dlhé roky podieľajú na unikátnom projekte skúmania vzťahov šelma-korisť, konkrétne vlkov a losov.

Ideálne študijné prostredie

Výskum prebieha na Isle Royale, 72 kilometrov dlhom a 14 kilometrov širokom ostrove v Hornom jazere pri hranici amerického štátu Minnesota a kanadskej provincie Ontario. Štát Michigan, kde pôsobí Joseph Bump s kolegami, leží oproti, na druhom brehu.

Isle Royale je geograficky i ekologicky pestrý so 400 ostrovčekmi tvorí od roku 1940 národný park. Nemá stálych ľudských obyvateľov. To z neho robí ideálne študijné prostredie. Nie náhodou práve tam už vyše polstoročie funguje spomenutý projekt.

Príroda ostrova s vyše 300 metrov vysokými horskými hrebeňmi, hustými lesmi, ktoré sa od vyhlásenia národného parku úplne zregenerovali po ťažbe dreva a s viacerými jazerami je domovom množstva zveri. navyše, izolovanosť umožňuje veľmi verne mapovať vzťahy organizmov v rámci ekosystémov: mikróbov, húb, rastlín a živočíchov.

Polstoročné záznamy

Joseph Bump s kolegami zisťoval, aké vplyvy majú losy spásajúce rastliny a samé požierané vlkmi, na ostatné organizmy ostrova. Využili polstoročné záznamy o vyše 3600 mršinách vlkmi ulovených losov. Kosti sa skladajú z prvkov, ktoré sú dôležitými živinami. Vedci preto zmerali obsahy anorganického dusíka, fosforu a draslíka v pôde vždy na dvojici miest, pri kostre a ďalej od nej. Pôda pri kostrách ich obsahovala až šesťkrát viac. A priemerne o 38 percent viac mastných kyselín baktérií a húb.

Taký veľký vplyv odborníci nečakali. Okolo mršín a kostier vznikli "horúce škvrny" zvýšenej úrodnosti lesnej pôdy. Keď sa v nich potom lepšie darilo mikróbom a hubám, znamenalo to aj obohacovanie pôdy pre rastliny. Výnimkou neboli ani mršiny losov ulovených v zime, ktoré vlky dokonale "obrali". Rastliny pri kostrách obsahovali až o 47 percent viac dusíka, ako rastliny na kontrolných miestach. To k nim priťahovalo losy, ktorým viac chutili. A tí pôdu ešte viac obohacovali o živiny močom a trusom.

Lov zlepšuje prostredie

"Tento výskum preukazuje nepredvídané spojenie medzi loveckým správaním vlka a biochemickými horúcimi škvrnami v krajine. Významne tiež osvetľuje ďalší príspevok veľkých predátorov k ekosystémom, v ktorých žijú, ako aj to, čo sa dá uchovať a čo stratiť, keď sú predátori chránení alebo vyhubení," povedal Joseph Bump.

Vedci podľa biogeografickej mapy našli úzku súvislosť medzi miestami s kostrami a vývojovými trendmi lesa, keďže horúce škvrny zmenili jeho skladbu. Sám Joseph Bump v minulosti zistil čosi podobné pri mršinách jeleňov ulovených vlkmi v Yellowstonskom národnom parku. Podľa iných vedcov dokonca aj v arktickej tundre badať na poraste ešte po desaťročí, kde bola mršina pižmoňa.

Hlavné zdroje: Ecology z novembra 2009; Komuniké Michigan Technological University z 2. novembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Advokát Roman Kvasnica.

Súd pôvodne uprednostnil úvahy pred riadnymi dôkazmi.


8 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Prečo je správne podať vakcíny aj deťom.


a 2 ďalší 5 h

Neprehliadnite tiež

Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad správ.


a 2 ďalší 12. jún