HOUGHTON. Kostry losov, ktoré ulovia vlky na ostrove vo Veľkých jazerách, obohacujú pôdu o živiny. Zistili to pozorovatelia života týchto divých zvierat. Dokázali tiež, že pozostatky ich losej koristi významne obohacujú pôdu o živiny, čím stúpa rozmanitosť živých foriem.
V časopise Ecology to oznámili Joseph Bump, Rolf Peterson a John Vucetich z Michiganskej technickej univerzity v Houghtone (USA), ktorí sa dlhé roky podieľajú na unikátnom projekte skúmania vzťahov šelma-korisť, konkrétne vlkov a losov.
Ideálne študijné prostredie
Výskum prebieha na Isle Royale, 72 kilometrov dlhom a 14 kilometrov širokom ostrove v Hornom jazere pri hranici amerického štátu Minnesota a kanadskej provincie Ontario. Štát Michigan, kde pôsobí Joseph Bump s kolegami, leží oproti, na druhom brehu.
Isle Royale je geograficky i ekologicky pestrý so 400 ostrovčekmi tvorí od roku 1940 národný park. Nemá stálych ľudských obyvateľov. To z neho robí ideálne študijné prostredie. Nie náhodou práve tam už vyše polstoročie funguje spomenutý projekt.
Príroda ostrova s vyše 300 metrov vysokými horskými hrebeňmi, hustými lesmi, ktoré sa od vyhlásenia národného parku úplne zregenerovali po ťažbe dreva a s viacerými jazerami je domovom množstva zveri. navyše, izolovanosť umožňuje veľmi verne mapovať vzťahy organizmov v rámci ekosystémov: mikróbov, húb, rastlín a živočíchov.
Polstoročné záznamy
Joseph Bump s kolegami zisťoval, aké vplyvy majú losy spásajúce rastliny a samé požierané vlkmi, na ostatné organizmy ostrova. Využili polstoročné záznamy o vyše 3600 mršinách vlkmi ulovených losov. Kosti sa skladajú z prvkov, ktoré sú dôležitými živinami. Vedci preto zmerali obsahy anorganického dusíka, fosforu a draslíka v pôde vždy na dvojici miest, pri kostre a ďalej od nej. Pôda pri kostrách ich obsahovala až šesťkrát viac. A priemerne o 38 percent viac mastných kyselín baktérií a húb.
Taký veľký vplyv odborníci nečakali. Okolo mršín a kostier vznikli "horúce škvrny" zvýšenej úrodnosti lesnej pôdy. Keď sa v nich potom lepšie darilo mikróbom a hubám, znamenalo to aj obohacovanie pôdy pre rastliny. Výnimkou neboli ani mršiny losov ulovených v zime, ktoré vlky dokonale "obrali". Rastliny pri kostrách obsahovali až o 47 percent viac dusíka, ako rastliny na kontrolných miestach. To k nim priťahovalo losy, ktorým viac chutili. A tí pôdu ešte viac obohacovali o živiny močom a trusom.
Lov zlepšuje prostredie
"Tento výskum preukazuje nepredvídané spojenie medzi loveckým správaním vlka a biochemickými horúcimi škvrnami v krajine. Významne tiež osvetľuje ďalší príspevok veľkých predátorov k ekosystémom, v ktorých žijú, ako aj to, čo sa dá uchovať a čo stratiť, keď sú predátori chránení alebo vyhubení," povedal Joseph Bump.
Vedci podľa biogeografickej mapy našli úzku súvislosť medzi miestami s kostrami a vývojovými trendmi lesa, keďže horúce škvrny zmenili jeho skladbu. Sám Joseph Bump v minulosti zistil čosi podobné pri mršinách jeleňov ulovených vlkmi v Yellowstonskom národnom parku. Podľa iných vedcov dokonca aj v arktickej tundre badať na poraste ešte po desaťročí, kde bola mršina pižmoňa.
Hlavné zdroje: Ecology z novembra 2009; Komuniké Michigan Technological University z 2. novembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk
