Vlk zúrodňuje pôdu. Ak zabije losa

Kostry losov, ktoré ulovia vlky na ostrove vo Veľkých jazerách, obohacujú pôdu o živiny. Stúpa tak rozmanitosť živých foriem.

(Zdroj: blackfive.net)

HOUGHTON. Kostry losov, ktoré ulovia vlky na ostrove vo Veľkých jazerách, obohacujú pôdu o živiny. Zistili to pozorovatelia života týchto divých zvierat. Dokázali tiež, že pozostatky ich losej koristi významne obohacujú pôdu o živiny, čím stúpa rozmanitosť živých foriem.

V časopise Ecology to oznámili Joseph Bump, Rolf Peterson a John Vucetich z Michiganskej technickej univerzity v Houghtone (USA), ktorí sa dlhé roky podieľajú na unikátnom projekte skúmania vzťahov šelma-korisť, konkrétne vlkov a losov.

Ideálne študijné prostredie

Výskum prebieha na Isle Royale, 72 kilometrov dlhom a 14 kilometrov širokom ostrove v Hornom jazere pri hranici amerického štátu Minnesota a kanadskej provincie Ontario. Štát Michigan, kde pôsobí Joseph Bump s kolegami, leží oproti, na druhom brehu.

Isle Royale je geograficky i ekologicky pestrý so 400 ostrovčekmi tvorí od roku 1940 národný park. Nemá stálych ľudských obyvateľov. To z neho robí ideálne študijné prostredie. Nie náhodou práve tam už vyše polstoročie funguje spomenutý projekt.

Príroda ostrova s vyše 300 metrov vysokými horskými hrebeňmi, hustými lesmi, ktoré sa od vyhlásenia národného parku úplne zregenerovali po ťažbe dreva a s viacerými jazerami je domovom množstva zveri. navyše, izolovanosť umožňuje veľmi verne mapovať vzťahy organizmov v rámci ekosystémov: mikróbov, húb, rastlín a živočíchov.

Polstoročné záznamy

Joseph Bump s kolegami zisťoval, aké vplyvy majú losy spásajúce rastliny a samé požierané vlkmi, na ostatné organizmy ostrova. Využili polstoročné záznamy o vyše 3600 mršinách vlkmi ulovených losov. Kosti sa skladajú z prvkov, ktoré sú dôležitými živinami. Vedci preto zmerali obsahy anorganického dusíka, fosforu a draslíka v pôde vždy na dvojici miest, pri kostre a ďalej od nej. Pôda pri kostrách ich obsahovala až šesťkrát viac. A priemerne o 38 percent viac mastných kyselín baktérií a húb.

Taký veľký vplyv odborníci nečakali. Okolo mršín a kostier vznikli "horúce škvrny" zvýšenej úrodnosti lesnej pôdy. Keď sa v nich potom lepšie darilo mikróbom a hubám, znamenalo to aj obohacovanie pôdy pre rastliny. Výnimkou neboli ani mršiny losov ulovených v zime, ktoré vlky dokonale "obrali". Rastliny pri kostrách obsahovali až o 47 percent viac dusíka, ako rastliny na kontrolných miestach. To k nim priťahovalo losy, ktorým viac chutili. A tí pôdu ešte viac obohacovali o živiny močom a trusom.

Lov zlepšuje prostredie

"Tento výskum preukazuje nepredvídané spojenie medzi loveckým správaním vlka a biochemickými horúcimi škvrnami v krajine. Významne tiež osvetľuje ďalší príspevok veľkých predátorov k ekosystémom, v ktorých žijú, ako aj to, čo sa dá uchovať a čo stratiť, keď sú predátori chránení alebo vyhubení," povedal Joseph Bump.

Vedci podľa biogeografickej mapy našli úzku súvislosť medzi miestami s kostrami a vývojovými trendmi lesa, keďže horúce škvrny zmenili jeho skladbu. Sám Joseph Bump v minulosti zistil čosi podobné pri mršinách jeleňov ulovených vlkmi v Yellowstonskom národnom parku. Podľa iných vedcov dokonca aj v arktickej tundre badať na poraste ešte po desaťročí, kde bola mršina pižmoňa.

Hlavné zdroje: Ecology z novembra 2009; Komuniké Michigan Technological University z 2. novembra 2009. Pre TASR Zdeněk Urban

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 111
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 395
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 322
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 039
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 094
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 193
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 092
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 963
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 064
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 045

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Facebook Live: Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

V sobotu 29. apríla uplynulo presne 21 rokov od okamihu, kedy tragicky zahynul Róbert Remiáš.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

PLUS

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš (reportáž)

Boli sme na mieste, ktoré funguje ako európsky veľkosklad drog.

BRATISLAVA

Podnájom v Bratislave stojí približne toľko ako hypotéka

Najlacnejšie podnájmy sú v Dúbravke a Karlovej Vsi.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop