SME

Forza MotorSport 3 - najlepší jazdec sezóny

Magické očakávania vysnívanej hry sú už pravidelne sprevádzané následným pádom do hlbín nenaplnených túžob pri priamej konfrontácií s titulom. Lenže čo ak sa stane, že to, čo sa na vás valí z herných médií a prípadne to, čo si máte možnosť i vyskúšať v ra

nnej verzii, sa napokon ukáže ako (takmer) splnený sen? Pre mnohých bude Forza MotorSport 3 tým najsprávnejším vyslobodením z mizérie simulátorov, ktorá panuje na hernej scéne. A pre všetkých ostatných pôjde o sakra dobrý kúsok, ktorý miniete len vtedy, ak znechutene pozeráte na ktorúkoľvek hernú konzolu a Xboxu 360 by ste sa nedotkli ani dvojmetrovou medenou trubkou. A že to je len a len vaša chyba, netreba rozoberať.

Zahrievacie kolo
Tento rok bol na preteky pomerne zaujímavý minimálne z hľadiska očakávania. Colin McRae DiRT 2 skôr sklamalo ako potešilo. Istotne, boli to pekné autíčka, farbičky všetkých odtieňov nás oslňovali, deštrukčný model potešil, ale inak už len zívanie a prikyvovanie: áno, ďalšie preteky na americký spôsob. Naopak Need for Speed: Shift nečakane potešilo. A to dokonca až tak nečakane, že pri troche snahy túto hru môžeme označiť za plnohodnotného konkurenta tretej Forzy. Ani vo sne by to nik nepovedal, hlavne pred vyše rokom, keď sme smiali na nepodarenom Need for Speed: Undercover. Dilema, čo hrať skôr – či Forza MotorSport 3 alebo Need for Speed: Shift – je skutočne obrovská.

Takže vieme, že hrať sa budeme autíčka. Tie dnes recenzované boli všade ospevované a boli krásne. Výsledok? Je to zážitok, ale žiaľ do dokonalosti majú ďaleko.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Čo to vlastne je?
Skvelú druhú Forzu môžeme skromne nazvať najlepším simulátorom vozidiel pre X360 a ono by táto hra mohla pokojne obsadiť popredné miesta i naprieč platformami. Forza MotorSport 3 vznikala v rovnakom vývojárskom štúdiu, čo je samozrejme dobre (a zároveň i zle, viď. nižšie) a chceli sériu posunúť trochu ďalej, prilákať i menej skúsených jazdcov, ktorí by si vo virtuálnom svete radi vyskúšali nádherné vozidlá. Možnosti úprav jednotlivých parametrov simulácie tak dáva skutočne veľa možností: pokým zapnete všetkých asistentov, div že sa na pretek sami nepozeráte s „plynovým pedálom“ na podlahe. Lenže stačí obmedziť ideálnu stopu, trochu sa pohrať s ABS, trakciou a dať aspoň trochu rozumu ostatným jazdcom a hneď zistíte, že hranie nezvládate s prstom vo svojom obľúbenom otvore, ale vychutnávate si skutočnú jazdu.

Bohatosť úprav je aplikovateľná i medzi jazdami, takže s postupne nadobúdanými skúsenosťami si môžete sami dávať väčšie výzvy. Škoda len, že stredná obtiažnosť a realistická sú od seba príliš vzdialené, keď pri tej najťažšej musíte jazdiť úplne bezchybne, zatiaľ čo zlatá stredná cesta ponúka vhodné momenty k predbiehaniu, ale uvidíte aj chyby súperov. Chcelo by to od nich viac drzosti. Zmeniť si jednotlivé parametre môžete pred každým pretekom, čo je nesmierne výhodné hlavne pre nováčikov. Keďže tu máme okruhy, je výber tratí zmiešaným mixom skutočných i vymyslených. Jednotlivé módy ponúkajú klasický pretek, súboj jedného proti jednému, časovky, drifty... Vozidlá sú rozdelené do tried podľa výkonnosti, pričom v garáži budete mať dostatok automobilov od najslabšieho F-ka až po extrémne výkonné R1 vozidlá, ktoré pripomínajú podomácky vyklepané raketoplány. Áno také autíčka, v ktorých ležíte, spotrebu to má ako celá garáž ministerských bavoráčikov a z nuly na stovku sa dostanete za pár sekúnd. Napríklad také tri a menej.

Čiže klasické preteky? Áno, ale tieto sú zrejme najlepšie, ktoré momentálne v obchodoch nájdete. A keď sa bude Chvála chváliť, že ako on jazdil na Nordschleiffe, pošlite mu video z hrania a padne mu sánka. Takže pomenovanie klasické preteky berte s rezervou.

Čo je na tom dobré
Začneme poľahky. Pekné sú na hre čísla. Nie také v excelovskom hárku ktoré prinášajú audítorom rozkoš najhrubšieho zrna. Ani štatistiky, ktoré niektorí z nás so zatajeným dychom sledujú vo futbalových manažéroch (respektíve jednom jedinom, ale toto nie je óda na sériu od Sports Interactive). Tu sú tie čísla len štyri, nijako sa nemenia a sú proste krásne: 415, 135, 29 a 220. Ak to s vami náhodou nič nerobí, stačí si dosadiť počet automobilov, počet okruhov, počet lokácií, v ktorých sa preteká (čiže jedna trať má viacero modifikácií) a počet eventov alebo ak chcete úloh v kampani. Každý event je zložený minimálne z trojice jednotlivých pretekov, takže rátajte približne s tisíckou výziev. Už viete, prečo sú tie čísla tak nádherné?

To je pritom len začiatok. Každého tátoša pekne môžete vziať do stajne, dať mu nové podkovy, očesať hrivu, pekne upraviť. Garáž je nádherným miestom, kde môžete stráviť niekoľko sekúnd (voľba rýchleho, automatického vylepšenia spraví všetko za vás) alebo zobrať do rúk kladivo a poriadne vyklepať plechy. Žiadny „andergraund“ štýl nehrozí, nestojí pri vás slečna v kratučkej minisukni ani potetovaný chlapík s výrazom práve vykonanej veľkej potreby. Síce môžete nahodiť spojler a zahrať sa s farbičkami, nálepkami, dokonca si jednotlivé otlačky môžete vytvoriť vlastné a šikovní hráči už vykúzlili podarené kúsky: Chcete reálne vyzerujúceho Jokera na kapote? Nie je problém. Vytvoriť si môžete aj kompletné dizajny pre konkrétne vozidlo, uložíte si ho, sprístupníte ostatným hráčom a môžete ho aj predávať. Nekonečné more možností ako spraviť nevinné autíčko v nadupanú mašinu po vizuálnej stránke.

Dobre, nálepku, nejaký ten efektný (už však nie efektívny pri pohľade na mnohých tunajších „tunerov“) spojler a modré podsvietenie si vie nahodiť každý, aj majiteľ Favoritu. Žiaľ to niektorí i robia. Ale dôležité je, čo je vo vnútri vášho miláčika. Najprv sa pozrieme na to, čo môžete vylepšiť priamo, zakúpením konkrétnej súčiastky, výmenou za lepšiu. Upgrade je rozdelený na prehľadne a logicky usporiadané súčasti vozidla: motor a výkon (vzduchový filter, palivový systém, výfuk, ventil, hriadele, objem valcov, piesty, medzichladiče...), podvozok a ovládanie (brzdy, pružiny, tlmiče, stabilizátory, zosilnenia podvozku, ochranné klietky, redukcia hmotnosti), hnacie ústrojenstvo (prevodovka, spojka, diferenciál...), pneumatiky a ráfiky (zloženie a šírka pneumatík...) a aerodynamiku spoločne s karosériou (nárazníky, krídla, prahy, kapota). Pokým na to máte a získali ste dostatok kreditov v pretekoch, môžete nakupovať ako dôchodcovia vo výpredajoch. Je z čoho vyberať a virtuálna peňaženka nie je nikdy dostatočne plná.

Platí pravidlo, že každým vylepšením sa zvyšuje úroveň vozidla. V spomínaných triedach tak z obyčajného a škaredého káčatka postavíte mašinu, ktorá sa na štartové pole postaví vedľa slabšieho Ferrari alebo Porsche. Modifikácia vozidiel je teda bohatá a s jedným kúskom je možné prežiť dlhé hodiny, nemusíte okamžite striedať vozidlá po každej jazde. Je však pravidlom, že autá sa od seba líšia. Vo Forza MotorSport 3 ide niekedy až o puntičkárstvo, no každé presedlanie okamžite pocítite. Rozhodujúcich faktorov je mnoho a práve tu nastupuje na scénu tuning. Ono si môžete tie zakúpené súčiastky ešte naštelovať podľa svojho gusta, len dajte pozor, aby sa vám po štarte nerozpadlo celé auto ako v zlej americkej komédii. Môžete sa hrabať v pneumatikách (tlak predných i zadných), časoch prevodov, geometrii (klopenie, zbiehavosť kolies), nastavujete stabilizátory, pérovanie, tlmiče, brzdenie, diferenciál... jednoducho sa hrabete v aute. Ak vám to i náhodou nejde a jediné, čo viete, je otvoriť doma kapotu, nemusíte sa ničoho obávať a v zármutku popíjať motorový olej. V hre je všetko dôkladne vysvetlené. A je to v češtine, takže tomu porozumie každý! A to je čo? A to je perfektné!

Dobre, dobre, v garáži sa nie každému bude chcieť tráviť dlhé minúty až hodiny a nie každý bude chcieť každé nastavenie otestovať. Ale tá možnosť tu je, len aby sa nezabudlo. Už bolo spomenuté, že výborná je nastaviteľnosť obtiažnosti, pretože si zahrá každý. Nenápadné, avšak o to väčšie plus. S tým súvisiaci jazdný model príliš veľa nedaruje ani nováčikom. Aj virtuálny šofér-amatér zistí, že na najjednoduchšej obtiažnosti vlastne len tlmí niečo úžasné a všetky zložité úkony a manévre vykonáva stroj. Nezabrzdíte na pár centimetroch, nerežete zákruty v ostrých uhloch, je dôležité, s akým povrchom prišli kolesá do styku (a tie sa navyše dynamicky poškodzujú, takže kto jazdí ako prasa, na to doplatí a kiš-kiš hanba, keď ho v posledných kolách predbehnete) a napríklad také obrubníky sú zradnejšie ako víno. Do šmyku dostanete auto pokojne aj na arkádovom nastavení, len tu za vás všetko napraví automatika. Čiže simulátor to je stále, len vám dovoľuje, aby ste si na všetko zvykli.

Na obrubníkoch sa dá poľahky prehrať pretek. Niekde sú vysoké, niekde pri styku s nimi pneumatika nesedí pevne a naopak rýchlosť stratíte. Alebo vás pri akcelerácii na nich čaká kolotoč zdarma. No nekúp to. To, že na každú zákrutu je nutná príprava, zistíte v momente, kedy prvú (a milión piatu) odfláknete. Nemusí to vždy skončiť nechceným kontaktom s zábranami alebo druhým vozidlom či výletom do prírody na trávnik alebo piesoček. Úplne stačí, ak nezvolíte správnu optimálnu stopu a neprispôsobíte jej rýchlosť, otáčky motoru v nej, naklonenie vozidla a neotočíte adekvátne (a vo vhodnej chvíli, to dá rozum) virtuálnym volantom. Stratíte drahocenné desatiny sekundy, ktoré naopak môže využiť ten parchant nalepený na vašom zadnom nárazníku a verte, že vás s namysleným úškrnom predbehne. Je to náročné? No samozrejme, že je, ale o tom sú predsa preteky. S vhodným vozidlom hľadáte vhodné nastavenie na čo najlepšie prejdenie trate. Pričom nováčik môže väčšinu vecí veselo ignorovať a len hnať auto dopredu, ostatní pomaly prichádzajú spôsobom pokus-omyl na správnu konfiguráciu. Je to proste žrádlo. A aby sa nepovedalo, ono vždy ide o to, aby ste skončili na prvom mieste, takže niekedy máte v správnej stope natlačených ďalších sedem aut a vy musíte niečo vymyslieť. Ešte raz a skrátene: každé auto je iné, takže sa mu musíte prispôsobiť, navyše je nutné poznať trať a správne to skombinovať. A ešte tí siedmi statoční snažiaci sa o to isté.

Také súkromné plus, pri ktorom jednoducho človek rád vypustí dušu, sú dlhé trate. Je síce pravdou, že zo začiatku sa musíte dostať cez kratučké okruhíky, z ktorých zo štartu vidíte na cieľovú rovinku (Poznámka pre ľudí bez fantíázie: obrazne, metafora, to vidíte vždy, keďže ide v drvivom počte prípadov o okruhové preteky). Ale keď získate prvé skúsenosti, oťukáte si to a to, príde to pravé, bezolovnaté. Je totálne jedno, či si vyberiete americkú Road America, anglický Silverstone alebo nemecký Nurburgring Nordschleife. Dôležité je, že krúžite a krúžite. Viac ako hodinu. A teraz si predstavte, že sa musíte sústrediť na každú zákrutu, nesmiete poľaviť, pokým nemáte skutočne veľký náskok a aj ten sa môže razom scvrknúť. Samozrejme, bolí z toho zadok a na konci má človek dojem, že by tú trať prešiel i so zavretými očami, ale ten správny pocit zo zvládnutej jazdy je neopísateľný.

Od tohto je len malý kúsok k totálnemu pohlteniu. Dať si jednu trať už nemusí znamenať rýchlu desaťminútovku (reč je stále o pretekoch, bez dvojzmyslov). Mierna závislosť je však vytvorená vďaka vynikajúcemu zážitku, ktorý sa snaží v zábavnej miere simulovať jazdu autom. To je skvelé, to sa podarí málokomu. Potom stačí jemne predhodiť hráčom dokonale – alebo skôr od fotografií nerozlíšiteľné? - vozidlá. A reálny zvuk motoru. Skvelý replay systém, spomínanú lokalizáciu, level systém, čisté a prehľadné menu s decentnou bielou farbou na pozadí, možnosť robenia fotografií a skvelé možnosti pre komunitu. Virtuálne miestečko je tu pre to, aby ste sa chválili vlastnými fotkami, videami, nálepkami, dizajnom a pokojne autíčka a všetko čo k ním patrí predávali ostatným alebo hodnotili ich príspevky.

Za plus treba rozhodne považovať aj rewind systém. Skúsení harcovníci neveriaco pozerajú a prevracajú očami. Nech, veď možnosť pretáčania času a vyhnutie sa karambolu alebo inej šlamastike, je úplne dobrovoľná. Počet pretočení v čase je neobmedzený, nikto nikoho nenúti používať ho. Ak si myslíte, že ide o zbytočné zjednodušenie, ste na veľkom omyle. Táto možnosť naopak hráča učí a zbytočne ho nefrustruje. Stačí jeden zlý prejazd zákrutou, jeden skrat a celé preteky môžu byť v... áno, presne tam, nech vás už napadlo čokoľvek. Nutný reštart mnohokrát pri dlhom snažení sa (a reštartovaní) začal skôr odrádzať hráča od ďalších pokusov o pokorenie trate.

Objavili sa informácie o tom, že za používanie tejto srandičky nie je žiaden postih. To je riadny blud – hlavne pre virtuálnych pretekárov pripojených k internetu. Offline jazdcom to môže byť jedno, avšak každý čas kola na každom okruhu a v každej triede vozidla sa zaznamenáva a posiela na centrálny server, kde vidíte, ako si viedli ostatní hráči. A zároveň vidíte, že ten a ten používal takého pomocníka a ten a ten niečo vyviedol (to je symbolizované trojuholníkom s výkričníkom a znamená to, že ste išli príliš agresívne alebo ste vyšli z trate alebo – a fanfáry – ste použili vrátenie sa v čase). Umiestnenie v rebríčku je primárne závislé na počte aktívnych pomocníkov a až potom rozhoduje váš výsledný čas. Otázka: chcete byť medzi prvými desiatimi percentami všetkých hráčov alebo v poslednej štvrtine? Pretočíte čas a výkričník budete mať ako pri súčasnom, tak aj nadchádzajúcom kole. Netreba dodávať silu prestíže a snahu o dosiahnutie najrýchlejšieho času. O to nám predsa ide.

Čo sa nie veľmi podarilo
Doteraz sa básnilo, ospevovalo a jazdecké ego sa zdá byť ukojené. Lenže Forza MotorSport 3 nie je nepoškvrnená panna a má nejaké tie chybičky krásy, ktoré žiaľ niekedy vystupujú do popredia výrazne a inokedy sa len tak znenazdajky blysnú. Ale sú tu a dôvod, prečo nejsť s hodnotením vyššie, nie je jeden, ale je ich hneď niekoľko. Ešte maličké upozornenie: nič to nemení na tom, že Forza MotorSport 3 je momentálne najlepším simulátorom na hernom trhu. Žiadne Gran Turismo, žiadne Live for Speed a ostatné PC hardcore preteky, ale Forza MotorSport 3! Kto tomu neverí alebo sa s tým nevie zmieriť a konzolové hry považuje za podradné, nech sa pozrie do zrkadla a dá si facku. Nič iné si nezaslúži.

Po prvýkrát bol do Forzy implementovaný pohľad z vlastných očí. Je to super, ak hrať, tak jedine takto. Môžete si zvoliť ešte z niekoľkých ďalších možností (priviazaný na nárazníku alebo na kapote, vejúci za autom jedna a dva), ale čo si budeme klamať. Chcete simulátor, máte jedinú možnosť. A prečo to je potom v nepekných veciach a nie vyššie? Zahrajte si Need for Speed: Shift a pochopíte. Tu je to oproti nakláňajúcemu sa, rozmazanému a čo ja viem akému pohľadu statické. Ruky na volante sa takmer nehýbu, preraďuje zrejme spolujazdec. Nemá to tie správne grády, atmosféru, adrenalín. Nie je to však taká veľká chyba Forzy, môže za to zlý, zlý, zlý Need for Speed, ktorý nám ukázal neskutočne príťažlivý look jazdy. Aby to nebolo málo: interiér vozidiel je strohý, akoby umelý a jednotlivé detaily vnútra sú viditeľné až pri replayoch. Navyše je celá kamera nastavená podivne: v niektorých vozidlách kvôli volantu nevidíte prístrojovú dosku. Otáčkomer a rýchlosť síce máte v pravom dolnom rohu obrazovky, ale bije to do očí a je to tak trochu boľavé miesto Forzy.

Ospevovaný deštrukčný model prítomný je. Už horšie však je, že mu môžeme dať nálepku zbytočný. Spravíte bum bác, no jazdné vlastnosti vozidla sa príliš nezmenia. Musíte auto skutočne rozmlátiť a zmeny sú minimálne, jedine vizuálne. Pri normálnej jazde dostanete maximálne tak oškretým plechom a občas vám nárazník spadne, ale to už musíte mať krvou podliate oči. Alebo byť na zlej trati, no o tom o pár riadkov nižšie. Ani vo vysokých rýchlostiach nepoškodíte adekvátne vozidlo a priame nárazy sú benevolentne tolerované. To, čo by napríklad v DiRT 2 už jednoducho neprešlo, tu hra ohodnotí ako oškretý lak a výkričník, ktorý vás označí za hulváta. Je to slabé ako z vizuálnej, tak aj z funkčnej stránky.

Keď sme už pri tých výkričníkoch. Je to fajn spôsob ako pekne prstom ukázať na toho, kto jazdí trochu agresívnejšie, nezvláda trať alebo neustále pretáča čas. Potiaľ dobre. Lenže celý systém je niekedy postavený tak trochu na hlavu. Niekto to napáli do vás zozadu? Dostanete výkričník! Prejdete kolesom za obrubník alebo vybehnete minimálne mimo trate? Dostanete výkričník! Pritom ste si trať neskrátili, nikoho neobmedzili a len minimálne prepískli zákrutu (čo môže byť aj vďaka snahe vyhnúť sa ostatným jazdcom, ktorí chránenie si vnútornej strany zákruty nezvládajú a jazdia, akoby vás vôbec nevideli a držali si len svoju ideálnu stopu). Je to nefér. Najlepšie býva, ak v prvom kole nemáte nikoho okolo seba, ste v strede cesty a predsa sa zjaví výkričník. Za jemné kontakty, pri ktorých neohrozíte atakovaného a ktoré sú súčasťou každého preteku, taktiež dostanete pokarhanie. Nie je to fér, nie je to logické a zbytočne to človeka dráždi, aby do niečoho kopol, prípadne vyhodil TV von oknom. Čo sa nerobí, pretože by sa samozrejme rozbila, ale vonku je navyše i zima a mohla by prechladnúť. Ta dnešná chrípka je riadne prasa.

Iritovať začnú aj trate. Síce len jemne, len vás to ľudovo lízne, ale predsa. Všetky totiž už veľmi dobre poznáte z minulého dielu, chcelo by to pridať okruhy z iných miest. Tie súčasné sú krásne a výborné a kopec ďalších pochvalných adjektív. Ale sú tu aj kúsky, ktoré musel do hry prepašovať skúsený záškodník. Len tri príklady: Amalfi Coast (a to má aj asi 20 km dlhú verziu pod iným názvom, ktorú však v rámci zachovania príčetnosti autor článku dobrovoľne zabudol a nechcel hru skúšať a hľadať ho, pretože by si dal cvične Road Atlanta, čo by nedopadlo dobre vzhľadom na dátum vydania recenzie), japonské Fujimo Kaido a americký New York. Spoločné majú to, že nejde o okruhy, ale trate, niektoré známe z rely. A keďže vo Forza MotorSport 3 nemáte žiadneho uja, ktorý by vám vykrikoval, že teraz štvorka doľava, je to zlé. Ešte horšie je, že prvé dve menované trate sa do hry vôbec nehodia. Sú krásne, tam je vodopád, tam zas výhľad na more a patetických obrázkov sa prežeriete. No je to samá zákruta. Nedá sa to rozumne prejsť, nedá sa tam predbiehať tak, aby ste súpera nevytlačili, prípadne s ním neprišli do kontaktu (dobre, v Japonsku sa to dá, ale zubami-nechtami a len na pár miestach). Akonáhle dostanete za úlohu zakrúžiť si na týchto tratiach, radšej si v skutočnosti odtrhnete brzdové lanko a pôjdete skúsiť, čo tá vaša herka dá. Americká trať je zas stupídna: takmer obdĺžnik. Ak vám to príde ľúto, dizajnér tratí hodí na rovinky esíčkovité zákruty, pričom zábrany sú vytvorené z tmavých pneumatík, ktoré priam dokonale splývajú s čiernym asfaltom. No nie je to radosť? Nie, nie je.

Prskanie síry mierne poľaví. Prostredie okolo trate je vo všeobecnosti až príliš obyčajné, kvalitné grafické spracovanie sa sústredilo na modely vozidiel. Tie sú síce nádherné, no ich počet na jednej trati je obmedzený na osem. Chýbajú poriadne dymové a časticové efeky, prach pod vašimi kolesami nikdy neznepríjemní jazdu šoférovi za vami. Dynamickými tieňami sa šetrilo rozhodne viac ako v prípade našej vlády a tie okolo aut sú navyše príliš hranaté. Zvuk nie je len tak pre nič hodnotený len ako nadpriemerný. Pri nárazoch budete mať skôr dojem, že niekto zatvoril dvere Favoritu alebo plesol železnou tyčou do kamenného múru či rozbil sklo na starom budíku. Smiať sa budete, ale cez slzy. Level systém postupovania na vyššiu úroveň je zastaralý: hodnotení ste podľa umiestnenia a nie podľa toho ako v skutočnosti jazdíte (Shift). Nahrávanie tratí je znovu zdĺhavé, takže noviny si dajte na stôl a čítajte. Malá reklamná vsuvka: Kupujte Sme, skvele sa hodia k vašej farbe očí a ešte sa výborne čítajú pri Forza MotorSport 3! Zmena počasia nehrozí, vždy je ideálne, slniečko svieti, nezaprší, nezačne snežiť, nesadne hmla a o pretekoch v noci môžete snívať vo svojich vlhkých snoch – v tuneli sa navyše autám ani svetlá nerozsvietia, takže niekedy vidíte veľké... tmu. O umelej inteligencii zmienka padla, chcelo by to viac medzistupňov. A malý gól na záver: žiadne novinky tu nenájdete, je to len krajšie vyzerajúca dvojka s viac autami, viac traťami...

Cieľová rovinka
Takže sa chválilo, potom aj hanilo, no výsledný dojem je pozitívny. Nie je to čistá jazda, nie je to na viac ako deväť bodov. Z desiatich, vy detailisti. Zahraničné (hlavne tie americké) herné médiá môžu dávať desiatky – alebo takmer desiatky – Forza MotorSport 3 nie je hrou dokonalou. Má do nej ďaleko. Zároveň však s prehľadom zvalcovala všetko, čo jej stálo v ceste. Paradoxne sa jej na odpor zmohol postaviť posledný diel Need for Speed: Shift, o ktorom by to nikto nepovedal. Lenže Forza MotorSport 3 je objemnejšia kráska (v kladnom zmysle slova), takže o víťazovi niet pochýb.

Najlepší simulátor? Áno, to rozhodne, len tomu ešte čosi chýba. Ak však máte Xbox 360 a na tento žáner nie ste alergickí, je to pre vás jasná kúpa. A teraz otázka týždňa: oplatí sa kúpiť Xbox 360 kvôli tretej Forze? Lepšie preteky naň nenájdete, takže odpoveď je jasná.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu