DAVIS. Medzinárodný vedecký tím predložil historicky prvú sekvenciu genómu, čiže súhrnnej genetickej informácie v jadre bunky koňa domáceho (Equus caballus). Ľudstvo tým nazrelo do celkového usporiadania DNA ďalšieho člena "veľkej päťky" hospodárskych zvierat (koza, ovca, prasa, krava a kôň), ktorých zdomácnenie významne prispelo ku vzniku civilizácie. Popri vedeckom ide aj o veľký ekonomický pokrok.
V časopise Science to oznámila Kerstin Lindbladová-Tohová z Broadovho ústavu, čo je spoločné zariadenie Massachusettského technologického inštitútu a Harvardovej univerzity v Cambridge (USA), s 57 menovite uvedenými a dvoma kolektívnymi spoluautormi. Samotný projekt trval tri roky, ale využil predchádzajúce desaťročné úsilie.
Vzorky DNA, ktoré vedci sekvenovali, čiže určovali poradie "písmen" DNA, pochádzajú od dospelej kobyly z pretekárskeho plemena Thoroughbred, ktorá pre sfarbenie svojej srsti dostala meno Twilight (Šerosvit). Odchovali ju a stále je ustajnená v špeciálnom zariadení pri Cornellovej univerzite v Ithake v americkom štáte New York.
Konský genóm tvorí približne 2,7 miliardy "písmen" DNA, viac ako psí (2,5 miliardy), avšak menej ako ľudský a kravský (2,9 miliardy). Genetický kód určuje poradie aminokyselín v bielkovinách. "Písmenáa sú trojkombinácie štyroch dusíkatých látok adenínu, guanínu, cytozínu a tymínu. Vzhľadom na fakt, že kôň i človek sú cicavce, neprekvapuje rozsiahla podobnosť stavby obidvoch genómov. Nové poznatky tak popri veterinárstve pomôžu aj v medicíne.
"Kone a ľudia trpia podobnými chorobami, takže odhalenie predmetných genetických príčin u koní sľubuje prehĺbiť naše znalosti o chorobách oboch organizmov. Sekvencia konského genómu je kľúčová pre dosiahnutie tohto cieľa," povedala Kerstin Lindbladová-Tohová.
Kone postihuje vyše 90 dedičných chorôb, ktoré sa veľmi podobajú ľudským. Týkajú sa napríklad neplodnosti, chronických zápalov a svalových porúch. Porovnanie s ľudským genómom odkrylo anomálne málo preusporiadaní chromozómov, presunov blokov DNA medzi jednotlivými chromozómami a znásobovaní týchto blokov vedľa seba na tom istom chromozóme, alebo na inom. Pri porovnaní so psom sa ich zistilo viac. Kone od ľudí delí menej takých preusporiadaní, ako ľudí od psov.
Kone majú 32 párov chromozómov ľudia 23 párov. Konský genóm, konkrétne jeho chromozóm číslo 11, tiež poskytol zaujímavé nové poznatky o ťažko skúmateľných centromérach, stredových zúženiach v tvare písmena X, kde sa stretávajú ramená chromozómov, hrajúcich dôležitú úlohu pri delení bunky.
V rámci projektu vedci neskúmali iba DNA plemena Thoroughbred, ale aj celého radu ďalších z USA, Európy a Ázie. Vyšlo najavo, že sa líšia viac ako miliónom rozdielov na úrovni jednotlivých "písmen" DNA, čo je cenný poznatok pre chovateľstvo. Poodhalili pri tom aj genetické pozadie niektorých dosiaľ záhadných znakov, ako je škvrnitá srsť, pripomínajúca leoparda. Také kone často trpia nočnou slepotou.
Ľudia zdomácnili koňa pred vyše 5000 rokmi. Až do rozvoja železníc v prvej polovici 19. storočia bol jedným z hlavných prostriedkov pre dopravu osôb a nákladu a hlavným zdrojom ťažnej sily, miestami si túto funkciu zachoval hlboko do 20. storočia. V súčasnosti sa toto zviera v ekonomicky rozvinutých krajinách využíva najmä na športové a rekreačné účely. Jeho chov a šľachtenie však predstavujú nezanedbateľné hospodárske odvetvie. Iba v USA dosahuje príslušný finančný objem 39 miliárd dolárov.
Hlavné zdroje: Science zo 6. 11. 2009, Komuniké Broad Institute of MIT and Harvard a University of California at Davis, obe z 5. 11. 200. Pre TASR Zdeněk Urban