BRATISLAVA. Bola to vesmírna záhada. Anglický astronóm John Flamsteed - ktorý inak planétu Urán pravdepodobne pozoroval už skoro sto rokov pred Herschelom - 16. augusta 1680 uvidel novú hviezdu v súhvezdí Kasiopeja. Netušil, že sa jedná o supernovu. Jej pozostatky ešte donedávna miatli astronómov.
Hviezda pri takejto explózii vymrští do okolia značnú časť svojej hmoty. Pri hmotnejších hviezdach ako je naše Slnko vtedy vznikajú aj neutrónove hviezdy alebo čierne diery. Pri Flamsteedovom výbuchu, ktorý dnes predstavuje oblasť rádiového zdroja Cassiopeia A, sa však takýto pozostatok nenašiel. Podľa magazínu Science síce pred desiatimi rokmi röntgenový ďalekohľad Chandra konečne našiel objekt v strede rozpínajúcej sa hmloviny, no bol akýsi zvláštny. Neutrónovú hviezdu nepripomínal.
Neutrónová hviezda. ILUSTRÁCIA - stsci.edu
Vedci však teraz tvrdia, že dôvodom môže byť aj mladý vek tejto neutrónovej hviezdy. Podľa článku Craiga Heinkeho a Wynn Hoa v magazíne Nature je zahalená uhlíkovou atmosférou. Tá vysvetľuje nielen prečo vo viditeľnom spektre objekt žiari jasným bledým svetlom, ale aj prečo jeho röntgenové žiarenie vedcov prekvapilo. Heinke predpokladá, že časom sa hviezda - ako bude zhromažďovať vodík a hélium - stane podobnou starším neutrónovým hviezdam.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk