SME

Kde leží slávny Daidalov labyrint?

Legendárny grécky labyrint možno nejestvoval. Ak však áno, nemusel ním byť palác v Knossose. Vedci tvrdia, že Minov labyrint mohla byť sieť podzemných tunelov.

Predpokladalo sa, že Minov labyrint je palác v Knossose. Britskí a grécki vedci teraz tvrdia, že nie.Predpokladalo sa, že Minov labyrint je palác v Knossose. Britskí a grécki vedci teraz tvrdia, že nie. (Zdroj: UNIVERSITY OF OXFORD)

Legendárny grécky labyrint možno nejestvoval. Ak však áno, nemusel ním byť palác v Knossose. Vedci tvrdia, že Minov labyrint mohla byť sieť podzemných tunelov.

BRATISLAVA. Legendárny kráľ Minos vládol starovekej Kréte. Bol synom Dia a Európy a grécka mytológia ďalej vraví, že vynálezcu Daidala poveril konštrukciou úžasného labyrintu: bludiska, z ktorého nik neujde.

Minos neskôr do komplexu uväznil Minotaura, poločloveka a polobýka. Aténčania pritom raz za deväť rokov museli Minotaurovi posielať mladých mužov a panny. Až prišiel Tézeus a s pomocou Minovej dcéry Ariadny Minotaura porazil. Vďaka klbku vlny dokonca našiel z bludiska východ.

Labyrint je bludisko tunelov

Aj keď antické mýty sú plné podobných príbehov, slávny labyrint možno naozaj jestvoval. Rozšírená je domnienka, že spolu s kráľovským palácom ležal kdesi v Knossose, krétskom centre minojskej kultúry.

Tím anglických a gréckych vedcov však tvrdí, že Minov labyrint leží neďaleko malého mestečka Gortyn. Nachádza sa asi 45 kilometrov južne od krétskeho Heraklionu a za čias minojskej kultúry bolo prosperujúcim strediskom. Rimania z neho urobil hlavné mesto Kréty.

Neďaleko mestečka však aj dnes leží kameňolom, ktorého súčasťou je rozsiahly komplex podzemných tunelov. Práve tam mierila expedícia z Oxfordskej univerzity a Helénskej speleologickej spoločnosti.


Na tomto temnom mieste sa môže človek ľahko stratiť.

Nicholas Howarth, šéf expedície

Anglickí a grécki vedci si totiž myslia, že treba počítať aj s alternatívou, že takzvaný Minov labyrint je v skutočnosti viac ako štvorkilometrový gortynský komplex rozsiahlych podzemných jaskýň, slepých chodieb a miestností. Ak platí, že antické bludisko nie je výmysel a malo reálnu predlohu.

Navyše, domáci oblasť dodnes nazývajú labyrintovými jaskyňami. Tie vraj už od 12. storočia priťahovali pútnikov, ktorí hľadali dobrodružstvo a Minove poklady.

Začiatkom 20. storočia však prevládol názor, že ak legendárny Minos vôbec žil (a nebolo to označenie pre akéhokoľvek minojského kráľa), palác - a labyrint, ktorý zároveň predstavoval - mal v Knossose. Mohol za to britský archeológ Arthur Evans, ktorý v stredisku odkryl palác.

Jestvoval vôbec?

„V labyrintových jaskyniach ľahko nadobudnete pocit, že na tomto temnom a nebezpečnom mieste sa môže človek ľahko stratiť,“ povedal podľa The Independent Nicholas Howarth, geograf, ktorý expedíciu viedol.
„Evansovu hypotézu, že palác v Knossose je zároveň labyrintom, preto treba vnímať skôr skepticky.“ Na druhej strane, o Knossose písal dokonca už Homér.

Podľa britského denníka však jestvuje aj tretie miesto, kde sa mohol legendárny labyrint nachádzať. Môže to byť krétsky jaskynný komplex Skotino. Archeologické nálezy naznačujú, že miesto už v období minojskej civilizácie slúžilo na rituálne účely.

Zasvätené bolo pravdepodobne bohyni matke Britomartis, z ktorej sa u Grékov stala bohyňa lovu či mesiaca a ochrankyňa lesov Artemis, u Rimanov ešte neskôr Diana.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu