ĽUDIA A UDALOSTI

Časopis, ktorý vytváral dnešnú vedu

Veda vraj nie sú preteky. Opak je však pravdou: veda nielenže preteky sú, ale sú to preteky, kde sa občas podvádza, niektorí bežia so zaviazanými očami a iným nepovedali, v akej disciplíne vlastne súťažia.

Prvé číslo týždenníka Nature.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Majú dokonca aj svoje majstrovstvá sveta - ich obdobou je publikovať vo dvoch azda najprestížnejších vedeckých časopisoch sveta. Prvým z nich je Science, druhým britský týždenník Nature. Vznikol 4. novembra 1869.

Predstavte si viktoriánske Anglicko v polovici 19. storočia. V roku 1859 Charles Darwin konečne publikoval svoje revolučné myšlienky v knihe O pôvode druhov. V krajine rástol záujem o vedu i rôzne pavedy, vzdelaných džentlmenov fascinovala geológia, botanika či zárodky archeológie.

Dopyt po informáciách vytvoril vďačnú čitateľskú základňu pre odbornejšie i laické časopisy, ktoré si za svoj cieľ predsavzali uverejňovať najnovšie poznatky z vedy. Jedným z nich, aj keď zďaleka nie prvým, sa v roku 1869 stal týždenník Nature.

Článok pokračuje pod video reklamou

Veda bola v kurze

Alexander Macmillan bol osvietený vydavateľ a podporovateľ vedy. Spolu s bratom viedli spoločnosť, kde on sa staral najmä o dobrú povesť, jeho brat Daniel zase o financie. Po Danielovej smrti sa Alexander rozhodol rozšíriť záber spoločnosti a budúcnosť videl v časopisoch. Jedným z nich mal byť aj taký, ktorý by podporoval vedu - i keby sa finančne nevyplatil. Vydavateľstvo sa tak v roku 1864 rozhodlo založiť magazín The Reader.

Jeho šéfredaktorom sa stal Sir Norman Lockyer (objavil napríklad hélium v slnečnej koróne). Nebol to nový nápad: v šesťdesiatych rokoch 19. storočia takto vzniklo v Anglicku asi 170 vedeckých časopisov či novín. Macmillan však chcel časopis, do ktorého by mohli prispievať i čítať ho aj ľudia, ktorí nie sú členmi Kráľovskej spoločnosti. Tá už svoj rešpektovaný magazín mala. Zároveň to malo byť periodikum, ktoré by pokrývalo širokú rôznorodosť vedných disciplín.

Časopisu sa však nedarilo. O päť rokov neskôr ho preto nahradil nový, i keď s rovnakým šéfredaktorom. Nazvali ho Nature a jeho výhodou hneď od začiatku bolo, že za relatívne liberálny časopis sa postavili vplyvní muži doby. Jedným z nich bol aj lekár a biológ Thomas Henry Huxley, známy obhajca evolučnej teórie, prezývaný aj Darwinov buldog.

Hľadanie nových myšlienok

„Aký úžasný názov, Nature, skutočný nápad génia. Je to viac ako kozmos, viac ako vesmír,“ napísal v liste Lockeyrovi o názve nového týždenníka matematik James Joseph Sylvester.

Prvé číslo magazínu vyšlo 4. novembra. Hneď na titulnej strane predstavil časopis svoj postoj: predložiť širokej verejnosti výsledky vedeckej práce a objavov, ale aj pomôcť vedcom a poskytnúť im informácie o nových pokrokoch. Čo však Nature už od počiatkov robilo výnimočným, bol prístup. Nature na rozdiel od konzervatívnych vedcov dával priestor aj myšlienkam, ktoré prekračovali rozšírené vedecké názory. Články však vždy prešli dôkladným procesom editorského i odborného posudzovania.

Ani Nature však vždy nedokáže odhadnúť prelomové zistenia. Aj keď práve toto bol časopis, kde v roku 1953 Watson s Crickom zverejnili štruktúru DNA - článok z dôvodu utajenia dokonca neprešiel ani odborným posudzovaním. Magazín však odignoroval napríklad prelomové práce Fermiho či Hawkinga.

Dnes pod značkou Nature vychádza množstvo špecializovaných časopisov. Aj po 140 rokoch však samotný týždenník patrí k dvom najdôležitejším vedeckým časopisom sveta.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Prežil útok na Bataclan: Slovensko ma vyliečilo

Tu som sa naučil znovu žiť. V Paríži by sa mi to nepodarilo, hovorí Thomas Tran Dinh.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Kára s hnojom ide ďalej. Aj tá s uhlím

Žarty z výhrevnosti hlušiny vydolovanej v Novákoch si robia aj sami baníci.

Neprehliadnite tiež

Položil základy vývoja internetu. Zomrel fyzik Charles Kuen Kao

Charles Kuen Kao bol priekopníkom vývoja a využitia optických vlákien v telekomunikáciách.

Rusko sa nezúčastní na americkom projekte stanice na orbite Mesiaca

Rusko spustí svoj program nepilotovaných letov na Mesiac v roku 2021.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  4. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  10. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  1. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  2. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  3. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  4. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  5. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  7. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  8. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  9. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  10. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 822
  2. Najužitočnejšia appka 17 750
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 12 521
  4. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 639
  5. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 406
  6. V O2 to s dátami poriadne prehnali 5 818
  7. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 5 670
  8. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 4 996
  9. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 103
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 525