Guitar Hero 5 - gitara bez strún

Ďalší a ďalší diel hrania na gitaru bez strún je náročnejší na hodnotenie, pretože recenzent v zúfalej snahe neopakovať sa rozmýšľa nad návratom k starému štýlu písania recenzií a chce viesť schizofrenický rozhovor. Alebo okopíruje text z predošlého dielu, zamení Guitar Hero X na Guitar Hero Y, prihodí politicky nekorektný vtip a dúfa, že si to nik nevšimne. Napriek tomu je hranie na plastovú gitaru zábavné.

e (pre vás tu bude onedlho DJ Hero), je o zábavu postarané. Môžete sa tváriť akokoľvek kyslo, poskakovanie s plastovou gitarou je zábava a kto si niečo podobné skúsil – hoc aj na nejakom hudobnom festivale, spomeňme na Žákovic, abstinenčné príznaky a snaha ešte-ešte-ešte si to skúsiť sa prejavila okamžite - nemá sa čo k téme vyjadrovať. Proste to funguje a má to jednoduché princípy, tak prečo nie?

Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Možno preto, že písať znovu o tom, že je dôležité sa triafať do farebných krúžkov je nosením vlastnej partnerky na diskotéku. Dreva do lesa. Proste princíp poznáte, už to videli, tak v čom je tento diel odlišný od štvrtého World Tour, datadiskov ako Aerosmith alebo Metallica? Úprimne, novinky tu síce sú, dokonca niektoré sú fajn, takže si poviete, že super nápad, presne toto mi tu chýbalo, ale o čosi výhodnejšie by bolo tieto novinky vypustiť vo forme patchu. Alebo bonusového vylepšenia za pár drobných.

Pri Party Mode dostanete možnosť rýchleho hrania skladby, ktorá vám príde na um a nájdete ju v playliste. Konečne niekoho napadlo, že nikoho z nás nebaví odomykať si desiatky skladieb, aby sme si zahrali tú, ktorá nás na obale hry upútala. Je tu aj tá možnosť a volá sa Kariéra (pre postup musíte zahrať skladby na daný počet hviezdičiek a podobne), ale to veľká novinka nie je. Výhodou v Kariére je, že nemusíte hrať skladbu za skladbou, ale máte vždy na výber čím zabrnkáte na nervy susedom, pretože skladby sa odomykajú na viacerých koncertných miestach. Ale o tom reč nebude. Všetko je rýchlejšie a presne to hre chýbalo. Party Mode slúži prevažne ku kooperatívnemu hraniu a to doznalo taktiež niekoľko zmien: nie je tu obmedzujúci počet záchrany slabšieho a chybujúceho hráča, nemusíte mať klasickú zostavu skupiny, ale je umožnené hranie štyroch gitaristov alebo dvoch bubeníkov a dvoch gitaristov. Hranie na basovú gitaru, ktoré nie je vždy až tak lukratívne, je tak odstránené pre tých, ktoré k nemu neinklinujú, prípadne nie je po ruke žiadny normálny spevák. Čo je, pri všetkej úcte k vášmu bliakaniu, neskutočne náročné.

Takže to všetko odsýpa a je super, že ak sa vám zapáči skladba, ktorá práve hrá v pozadí, stlačíte tlačidlo a už ste na pódiu, už sa ide hrať. Žiadne hľadanie, žiadne teraz toto a teraz toto odkliknúť. Zostava vlastného playlistu konečne nie je obmedzená na 6 piesní. Chcete si spraviť hodinový koncert? Nie je problém, jednoducho si skladby naklikáte a ide sa na to. To je výborné, sú to skvelé zmeny a po štvrtom World Tour, ktoré vlastne prinieslo len okopírované hranie na viacero nástrojov z Rock Bandu, máme pred sebou príjemnú zmenu. Spomenúť sa oplatí vylepšená tvorba vlastných skladieb, ale to je neskutočne individuálna ponuka v menu, ktorú možno otvoríte raz, „sám doma kevinovsky“ začnete kričať a už sa k tomu nevrátite.

Prečo aj, veď tu máme 85 skladieb. Dokonca je možné po zadaní špeciálneho kódu na zadnej strane manuálu World Tour (a srabáckom zaplatení špeciálnymi bodmi) si stiahnuť skladby z predošlého dielu. Nie však všetky, počet je obmedzený a tu to niekto nedotiahol do konca, takže môžete mať doma krabíc s Guitar Herom niekoľko, ak si chcete zahrať, musíte ako šialení prehadzovať disky. Ale 85 songov. Číslo pekné a určite sa tešíme viac ako pri slabučkom Aerosmith, no zároveň to znamená jednu nemilú vec: tvorcovia chceli obsiahnuť v hre čo najviac rozmanitej hudby. Áno, každý si tu nájde niečo, ale znamená to, že toho niečoho bude možno trochu menej, než by bolo vhodné. Skladby si obľúbite, o tom sa nedá pochybovať, len výsledné percento oproti tým, ktoré by ste radi vymenili, bude možno vyššie, než by niekto na marketingovom oddelení Activisionu čakal. Dobre, 85 je číslo vysoké a zrejme o to niekomu išlo.

A čo ďalej? Novinky sme vyčerpali, zoznam piesní nájdete pod článkom, tak už len čosi k interfacu, frflaniu a obtiažnosti. Znovu sa to na začiatku i na konci načítava neskutočne dlho, znovu treba prečkať unavujúce animácie pred začatím skladby, znovu sú niekedy animácie pohybu interaktívnych postavičiek neadekvátne práve hranej pasáži. A znovu niekedy nebrnkáte na gitare tak, ako by sa podľa tónov vlastne malo a pôsobí to rušivo. Navyše je v niektorých momentoch hlasitosť niektorých nástrojov úplne v pozadí, takže hoci hráte nenápadné sólo na gitare, vlastne nič nepočujete a len stláčate gombíky. Milé a rockeri by sa už prostredníkom oháňali. Bez toho by to zrejme nešlo. Obtiažnosť oproti fenomenálne náročnej trojke sa drží v nižších polohách, ale v niektorých prípadoch bude potrebné tvrdé učenie sa, učenie sa a učenie sa. Je to však prístupné pre mainstream, takže si svoju obtiažnosť nájde každý.

Prečo frflanie? Activision chcel hviezdy a tak tu máme Shirley Manson (Garbage), Johnyho Casha alebo Kurta Cobaina. Je to fajn, no je nepochopiteľné a v posledne uvedenom prípade aj pošpinením legendy, keď si túto persónu môžete nastaviť ako avatara v profile (alebo avatar môže i hrať) alebo hráte s dotyčnou osobou aj skladby iné, než v skutočnosti nahrala. Cash s Public Enemy vôbec nevyzerá smiešne a budete zhrození, no v niektorých prípadoch vyvoláva kombinácia Cobain + Duran Duran alebo Gorillaz či Rammstein skôr dávenie a nutnosť aplikácie výplachu žalúdka. S týmto sa teda marketingoví špecialisti do čierneho netrafili, hoci sa hviezdy na seba podobajú. Bežných ľudí tieto hudobné ikony (Shirley síce nie, ale zato je pekná a žije, takže sa to neráta) neoslovia a fanúšikov minimálne nahnevajú a reálne ich pošlú do miest, kam by rád každý chlap.

Výsledné hodnotenie je nadpriemerné. Či sa však oplatí do toho ísť, treba spomenúť známu formulku. Dole je zoznam skladieb, ak sa vám bude 20 pesničiek páčiť, niekoľko ďalších si istotne obľúbite a možno dokonca vytuhnete pri rozkošnom Beckovi (nie tom tenistovi). Noviniek tu zopár je a ak ich reálne máte šancu využiť, choďte do toho, je to predsa Guitar Hero. Pre váhajúcich je každá rada dobrá a pre Guitar Hero neznalých je najlepšie začať posledným dielom. Čiže týmto. Proste ďalšie Guitar Hero, tentoraz aj príjemné zmeny, no je ich len za hrsť a sú také maličké, že ich niekedy nevidno, ale sú tu. Nabudúce však – o rok – hra bude musieť prísť s čímkoľvek novátorským alebo upustiť od modelu predaja diskov a sústrediť sa skôr, ako to robí Rock Band, na digitálny predaj skladieb.