AKTUALIZOVANÉ 18:04

Fyzika 2009: Nobelovku udelili za obrázky a rýchlosť

Nobelovou cenou za fyziku ocenili dva objavy. Prvý spojil kontinenty a umožnil aj rýchly internet. Druhý dal ľuďom do ruky digitálny fotoaparát a kameru.

Vyhlásenie tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziku.(Zdroj: TASR/AP)

Pôvodný text bol nahradený autorským článkom SME.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Máte doma kameru či fotoaparát? Používate rýchle, optické pripojenie na internet? Ak áno, možno vás prekvapí, že práve za takéto dnes relatívne obyčajné veci dostali vedci až tento rok Nobelovu cenu za fyziku.

Po kliknutí infograf zväčšíte.

Švédska Kráľovská akadémia vied tak včera ocenila objavy, ktoré zblížili ľudí a dovolili im spomínať na dovolenky či stužkové pri fotografiách a na videách.

Hovorme spolu

V Číne narodený britsko-americký vedec Charles K. Kao v roku 1966 zistil, ako poslať optickým vláknom svetelný signál, ktorý by niesol informáciu. Už predtým sa vedelo, že svetlo sa dá nejakým spôsobom viesť. No Kaov výskum umožnil poslať signál vláknom z čistého skla na sto kilometrov, kým technológie predtým umožňovali sotva dvadsať metrov.

„Keď prišli komunikačné technológie, zistilo sa, že na prenos väčšieho množstva dát už koaxiálne káble nestačia,“ povedal SME profesor Jaroslav Kováč z Oddelenia optoelektroniky a laserovej techniky Katedry mikroelektroniky FEI STU. „V tomto zmysle nám poskytujú optické vlákna nekonečné možnosti.“

Vlákna sa tak dostali do stredobodu záujmu telekomunikačných spoločností. Dnes máme aj vďaka nim relatívne rýchly internet.

Svetlo však neprenáša len hlas, ktorý počujeme v telefóne. Prenáša nuly a jednotky, z ktorých sa na vašej obrazovke vytvárajú aj obrázky a ikonky, videá, hudba i text. A všetko to trvá - teda presnejšie malo by to trvať - len krátky okamih. Pritom ak by ste dnes vzali všetky optokáble, ktoré sa na svete používajú, dokázali by ste nimi Zem omotať asi 25-tisíckrát. A každú hodinu by vám toto vlákno narástlo o niekoľko tisícok kilometrov.

Kamery a fotoaparáty

Svet sa dnes scvrkol na obrazovku televízora či počítača. Aby to však vôbec bolo možné, museli prísť ďalší nositelia aktuálnej Nobelovej ceny za fyziku.

Kanaďan Willard S. Boyle slúžil počas druhej svetovej vojny v armáde. Našťastie, v bojoch sa nezúčastnil a po vojne sa podieľal na americkom vesmírnom programe Apollo, kde pracoval na hľadaní vhodného miesta pristátia na Mesiaci. V Bellových laboratóriách však v roku 1969 spolu s ďalším tohtoročným držiteľom Nobelovej ceny, Američanom Georgeom E. Smithom, vynašli digitálny snímač CCD.

Charles K. Kao. FOTO - TASR/AP

Boyle pritom raz povedal, že túto malú, elektronickú polovodičovú súčiastku, ktorá sa dnes montuje do kamier, projektorov, astronomických ďalekohľadov či niektorých fotoaparátov, vynašli relatívne rýchlo. Jedna z verzií dokonca hovorí, že obaja vedci snímač CCD zostavili asi za hodinu.

Stavili pritom na Einsteinov fotoelektrický efekt (ten zaň dostal Nobelovu cenu v roku 1921), ktorý nastáva pri dopade fotónu na svetlocitlivú vrstvu snímača. Umožnilo to nahradiť starý film do fotoaparátov elektronikou, ktorá sa však správa veľmi podobne.

Storočie fotoniky

CCD je digitálne oko kamery. Optické vlákna zase umožňujú, aby sme si mohli zábery z takýchto kamier vymieňať. Švédska akadémia tak tento rok ocenila objavy, ktoré pomohli urobiť z dnešného sveta miesto, kde si každý fotí a nakrúca každého.

„Minulé storočie bolo storočím elektroniky,“ dodáva Kováč. „Toto storočie bude storočím fotoniky. To znamená optických komunikačných systémov, prenosov veľkých dát a ich uchovania.“

Charles Kuen Kao, "otec optiky", je považovaný za priekopníka vo využívaní optických vlákien v telekomunikáciách. Narodil sa v Šanghaji, pôsobil v Anglicku, doktorandské štúdium absolvoval na londýnskej Kráľovskej univerzite v roku 1965.

Získal polovicu Nobelovej ceny za fyziku "za prelomové výsledky týkajúce sa transmisie svetla vo vláknach určených na optickú komunikáciu".

Willard Boyle sa narodil sa 19. augusta 1924 v Amherste v kanadskej provincii Nové Škótsko. Vyštudoval McGillovu univerzitu v Montreale a doktorát získal v roku 1950. Počas druhej svetovej vojny slúžil u letectva, aktívne sa však nezúčastnil bojov.

Má americké občianstvo. V roku 1953 nastúpil do Bellových laboratórií.
Pracoval na americkom vesmírnom programe Apollo, kde pomáhal nájsť vhodné miesto na pristátie na Mesiaci. Nobelovu cenu získal "za vynález snímacieho polovodičového obvodu - snímača CCD".

George E. Smith sa narodil 10. mája 1930 v mestečku White Plains v štáte New York. Doktorát získal na Chicagskej univerzite v roku 1959. V Bellových laboratóriách pracoval v rokoch 1959 až 1969, kde sa venoval najmä výskumu nových laserov a polovodičových súčiastok.

Nobelovu cenu získal "za vynález snímacieho polovodičového obvodu - snímača CCD".

(tp, čtk)
Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  5. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  6. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  7. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  8. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  9. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  10. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 16 447
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 15 347
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 14 459
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 425
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 8 078
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 510
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 448
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 319
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 530
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 085

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.

Neprehliadnite tiež

Pozerať ale nedotýkať sa. Pľuzgiernik lekársky je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto v nelichotivom rebríčku sa delí so svojimi príbuznými – májkami, ktorých telo tiež obsahuje jedovatý kantaridín.

Kolíska ľudstva nie je v Afrike ale na Balkáne, naznačuje starodávny zub

Ak by sa potvrdili výsledky nemeckých vedcov, znamenalo by to, že ľudia sa od opíc vývojovo oddelili v Európe.

Zástera z ľudských kostí či Everest zo vzduchu. Briti ukázali prvé zábery tibetskej kultúry

Niektoré zábery boli sto rokov ukryté pred verejnosťou. Najväčšia zbierka sa teraz dostáva na internet.

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.