SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 18:04

Fyzika 2009: Nobelovku udelili za obrázky a rýchlosť

Nobelovou cenou za fyziku ocenili dva objavy. Prvý spojil kontinenty a umožnil aj rýchly internet. Druhý dal ľuďom do ruky digitálny fotoaparát a kameru.

Vyhlásenie tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziku.Vyhlásenie tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziku. (Zdroj: TASR/AP)

Pôvodný text bol nahradený autorským článkom SME.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Máte doma kameru či fotoaparát? Používate rýchle, optické pripojenie na internet? Ak áno, možno vás prekvapí, že práve za takéto dnes relatívne obyčajné veci dostali vedci až tento rok Nobelovu cenu za fyziku.

Po kliknutí infograf zväčšíte.

Švédska Kráľovská akadémia vied tak včera ocenila objavy, ktoré zblížili ľudí a dovolili im spomínať na dovolenky či stužkové pri fotografiách a na videách.

Hovorme spolu

V Číne narodený britsko-americký vedec Charles K. Kao v roku 1966 zistil, ako poslať optickým vláknom svetelný signál, ktorý by niesol informáciu. Už predtým sa vedelo, že svetlo sa dá nejakým spôsobom viesť. No Kaov výskum umožnil poslať signál vláknom z čistého skla na sto kilometrov, kým technológie predtým umožňovali sotva dvadsať metrov.

„Keď prišli komunikačné technológie, zistilo sa, že na prenos väčšieho množstva dát už koaxiálne káble nestačia,“ povedal SME profesor Jaroslav Kováč z Oddelenia optoelektroniky a laserovej techniky Katedry mikroelektroniky FEI STU. „V tomto zmysle nám poskytujú optické vlákna nekonečné možnosti.“

Vlákna sa tak dostali do stredobodu záujmu telekomunikačných spoločností. Dnes máme aj vďaka nim relatívne rýchly internet.

Svetlo však neprenáša len hlas, ktorý počujeme v telefóne. Prenáša nuly a jednotky, z ktorých sa na vašej obrazovke vytvárajú aj obrázky a ikonky, videá, hudba i text. A všetko to trvá - teda presnejšie malo by to trvať - len krátky okamih. Pritom ak by ste dnes vzali všetky optokáble, ktoré sa na svete používajú, dokázali by ste nimi Zem omotať asi 25-tisíckrát. A každú hodinu by vám toto vlákno narástlo o niekoľko tisícok kilometrov.

Kamery a fotoaparáty

Svet sa dnes scvrkol na obrazovku televízora či počítača. Aby to však vôbec bolo možné, museli prísť ďalší nositelia aktuálnej Nobelovej ceny za fyziku.

Kanaďan Willard S. Boyle slúžil počas druhej svetovej vojny v armáde. Našťastie, v bojoch sa nezúčastnil a po vojne sa podieľal na americkom vesmírnom programe Apollo, kde pracoval na hľadaní vhodného miesta pristátia na Mesiaci. V Bellových laboratóriách však v roku 1969 spolu s ďalším tohtoročným držiteľom Nobelovej ceny, Američanom Georgeom E. Smithom, vynašli digitálny snímač CCD.

Charles K. Kao. FOTO - TASR/AP

Boyle pritom raz povedal, že túto malú, elektronickú polovodičovú súčiastku, ktorá sa dnes montuje do kamier, projektorov, astronomických ďalekohľadov či niektorých fotoaparátov, vynašli relatívne rýchlo. Jedna z verzií dokonca hovorí, že obaja vedci snímač CCD zostavili asi za hodinu.

Stavili pritom na Einsteinov fotoelektrický efekt (ten zaň dostal Nobelovu cenu v roku 1921), ktorý nastáva pri dopade fotónu na svetlocitlivú vrstvu snímača. Umožnilo to nahradiť starý film do fotoaparátov elektronikou, ktorá sa však správa veľmi podobne.

Storočie fotoniky

CCD je digitálne oko kamery. Optické vlákna zase umožňujú, aby sme si mohli zábery z takýchto kamier vymieňať. Švédska akadémia tak tento rok ocenila objavy, ktoré pomohli urobiť z dnešného sveta miesto, kde si každý fotí a nakrúca každého.

„Minulé storočie bolo storočím elektroniky,“ dodáva Kováč. „Toto storočie bude storočím fotoniky. To znamená optických komunikačných systémov, prenosov veľkých dát a ich uchovania.“

Charles Kuen Kao, "otec optiky", je považovaný za priekopníka vo využívaní optických vlákien v telekomunikáciách. Narodil sa v Šanghaji, pôsobil v Anglicku, doktorandské štúdium absolvoval na londýnskej Kráľovskej univerzite v roku 1965.

Získal polovicu Nobelovej ceny za fyziku "za prelomové výsledky týkajúce sa transmisie svetla vo vláknach určených na optickú komunikáciu".

Willard Boyle sa narodil sa 19. augusta 1924 v Amherste v kanadskej provincii Nové Škótsko. Vyštudoval McGillovu univerzitu v Montreale a doktorát získal v roku 1950. Počas druhej svetovej vojny slúžil u letectva, aktívne sa však nezúčastnil bojov.

Má americké občianstvo. V roku 1953 nastúpil do Bellových laboratórií.
Pracoval na americkom vesmírnom programe Apollo, kde pomáhal nájsť vhodné miesto na pristátie na Mesiaci. Nobelovu cenu získal "za vynález snímacieho polovodičového obvodu - snímača CCD".

George E. Smith sa narodil 10. mája 1930 v mestečku White Plains v štáte New York. Doktorát získal na Chicagskej univerzite v roku 1959. V Bellových laboratóriách pracoval v rokoch 1959 až 1969, kde sa venoval najmä výskumu nových laserov a polovodičových súčiastok.

Nobelovu cenu získal "za vynález snímacieho polovodičového obvodu - snímača CCD".

(tp, čtk)
Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Charles Darwin. Portrét z roku 1868.
Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.

Čína vyslala na Mesiac sondu, má priniesť vzorky z jeho povrchu

Vzorky z prirodzenej družice Zeme prinesie sonda po vyše 40 rokoch.

Štart čínskej sondy Čchang-e 5.

Test: iPhone 12 mini je dokonalý malý smartfón

Je malý, výkonný a robí skvelé fotky.