TV OKO

Kapitalizmus s ľudskou tvárou?

Stručná história fenoménu Baťa



Pred pár týždňami uplynulo 95 rokov, odkedy sa v Zlíne narodil významný medzinárodný podnikateľ Tomáš Baťa ml. (17. septembra 1914) a rok od jeho smrti (1. septembra 2008). Bol pokračovateľom obuvníckej dynastie Baťovcov, ktorá sa zapísala do dejín Československa. Na fenomén Baťovcov sa dodnes spomína aj na Slovensku, veď ich firma tu za 1. ČSR i za slovenského štátu pôsobila. Dodnes sa používa okrídlený pojem „baťovská cena", je notoricky známy (pôvodne baťovský reklamný) slogan „Náš zákazník, náš pán", no o bratoch Baťovcoch vlastne toho ani tak veľa nevieme. Možno to je chyba, veď spoluvytvárali aj dejiny nášho priemyslu a obchodu.

Neľahké začiatky

Moderný Zlín, taký, ako ho poznáme dnes, vybudovali bosí celého sveta. Práve obuvnícky priemysel stál pri premene bezvýznamného moravského mestečka na moderné priemyselné a univerzitné mesto.
Iniciátor tohto prerodu Tomáš Baťa sa tu narodil v roku 1876 v tradičnej obuvníckej rodine (prvá písomná zmienka o obuvníkovi Baťovi pochádza z roku 1667). Jeho otec Antonín Baťa sa tiež živil obuvníckym remeslom a viedol k nemu aj svojich dvoch synov a dcéru.

obraz_05.jpgV roku 1894 Tomáš, brat Antonín a sestra Anna dostali dedičstvo po zosnulej matke, 800 zlatých, takže si v rodnom Zlíne založili obuvnícku živnosť, napísanú na najstaršieho Antonína. Spočiatku vyrábali plstené kapce, no po roku sa ich podnik ocitol v strate. Do toho všetkého ešte Antonín dostal povolávací rozkaz a musel narukovať. Tomáš si vysúkal rukávy a začal doslovne hrdlačiť. Suroviny nosil na chrbte desať kilometrov zo železničnej stanice v susedných Otrokoviciach. Sám nakupoval materiál, sám ho narezal a nastrihal, rozdelil medzi pracovníkov, sám urobil výplaty, viedol knihy a účty. Boli to galeje do úmoru.

Baganče verzus topánky

Keď sa po roku zbavil dlhov, nechal kapce kapcami a rozhodol sa šiť topánky, no nie z kože, ale z hrubého plátna, ktoré bolo oveľa lacnejšie a dostupnejšie ako koža. O „baťovky", teda plátenné poltopánky s koženou podrážkou a elegantnou špičkou z pravej kože, začal byť obrovský záujem. Nemôžeme sa tomu čudovať. Ak ste si dakedy pozorne prezreli nejaké fotografie robotníkov, roľníkov, ale trebárs i úradníkov z prelomu 19. a 20. storočia, možno ste si všimli, čo majú obuté. Zväčša buď čižmy, alebo neforemné celé topánky, nazývané bagančami. Baganče sa v tých časoch nosili nielen k pracovnému odevu, ale aj k sviatočnému obleku. A nosili ich aj ženy.

Poltopánky a lodičky boli takmer výhradne výsadou majetných vrstiev, pretože si ich bolo treba dať ušiť obuvníkom na mieru, čo bolo veľmi drahé. Genialita Tomáša Baťu spočívala v tom, že zdemokratizoval túto „lepšiu" obuv a svojimi inovatívnymi výrobnými metódami i zaujímavou cenovou politikou umožnil aj menej majetnej verejnosti kúpiť si elegantnú a ľahkú obuv. S trochou poetickej licencie by sa dalo povedať, že Baťa vyzul národ z bagančí a obul ich do poltopánok a lodičiek.

obraz_02.jpgÚspech naštartoval firmu. V roku 1897 postavila svoju prvú výrobnú halu, kde našlo prácu okolo štyridsať robotníkov a dvadsať šičiek. Keď Antonín Baťa po návrate z vojenčiny ochorel na tuberkulózu, oficiálnou hlavou firmy sa stal Tomáš. K dvom bratom a sestre pribudol však ďalší súrodenec - v roku 1898 sa v Uherskom Hradišti druhej manželke ich otca narodil syn Jan Baťa, ktorý sa neskôr mal stať Tomášovým nástupcom.

USA - náš vzor

V roku 1904 Tomáš Baťa navštívil USA, kde strávil vyše roka a do Zlína si priviezol nielen nové plány na výstavbu továrenských budov, ale predovšetkým nadšenie pre manažment podľa amerického vzoru a la Henry Ford. Vzápätí objednal nové, výkonnejšie stroje a začal stupňovať požiadavky na pracovníkov: za zle vykonanú prácu im udeľoval pokuty vo forme zrážok zo mzdy.

V roku 1908 podľahol Antonín Baťa ťažkej chorobe a sestra Anna Baťová sa vydala, takže starosť o firmu odteraz spočívala výhradne na Tomášových pleciach. V roku 1910 podnik zamestnával asi 350 pracovníkov, ktorí denne vyrobili vyše tritisíc párov ľahkých baťoviek, ktorých výroba bola hlavnou výrobnou náplňou. Rastúci objem výroby a nárast počtu pracovníkov však spôsobili problém s ich ubytovaním. Preto Baťa začal v Zlíne s výstavbou tzv. Baťových domčekov, typických viliek z červených tehál, ktorých celé štvrte dodnes prepožičiavajú Zlínu (ale aj Partizánskemu a Svitu) typický charakter. Spolu s nimi začali vznikať ďalšie budovy, ktoré dnes tvoria typický kolorit mesta.

V roku 1914 sa manželom Tomášovi a Marii Baťovcom, narodil syn Tomáš. Ten istý rok vypukla aj prvá svetová vojna. Hneď na začiatku dostala firma Baťa zákazku na výrobu 50 000 párov vojenských bagančí. Vďaka tomu sa počet pracovníkov od roku 1914 do roku 1918 zdesaťnásobil. Ku koncu vojny tvorila denná výroba takmer šesťtisíc párov obuvi. Firma zriadila vlastnú garbiareň a veľkostatky na zásobovanie zamestnancov potravinami a drevom. Vlastná výroba surovín firme ušetrila náklady. Ďalšie náklady šli dolu po zriadení vlastnej obchodnej siete, takže celá marža ostávala „doma".

Po vojne

obraz_04.jpgTento vzostup výroby sa zákonite skončil s koncom vojny v roku 1918. Pre firmu Baťa to znamenalo odbytovú, výrobnú a finančnú krízu, spôsobenú nielen stratou vojnových dodávok, ale aj stagnujúcim zahraničným obchodom a zníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Vyžadovalo to podnikateľský nápad, ako sa dostať zo stagnácie, a práve v tomto sa Tomáš Baťa ukázal priam ako studnica nápadov. Jeho veľkolepé plány rozbehli výrobu a vyžadovali obrovské množstvo pracovných síl, a tak v jeho podniku dostal šancu každý, kto mal chuť tvrdo pracovať. Tí najlepší mali možnosť po práci navštevovať Baťovu školu práce, získať vyššiu kvalifikáciu a mohli sa venovať učeniu cudzích jazykov.

Týchto ľudí Baťa potreboval do manažérskych funkcií v Československu a v novo zakladaných pobočkách po celom svete. Už v rokoch 1919 - 1920 (nie veľmi úspešne) viedol Baťovu továreň v americkom Lynne jeho mladší brat Jan, ktorý potom ďalšie dva roky šéfoval londýnskej filiálke. Po návrate do Zlína to bol práve on, kto prišiel s najodvážnejším obchodným trikom, aký kedy Baťovci predviedli - s nárazovým znížením cien o päťdesiat percent. Dôsledkom bola nákupná horúčka, akú Československo ešte nezažilo.

Kríza? Aká kríza?

V časoch veľkej hospodárskej krízy to bol opäť Jan Baťa, kto dokázal pre firmu objaviť cestu k ďalšiemu rozvoju. Baťovci sa vtedy rozhodli bojovať s vysokými clami a začali stavať továrne priamo v zahraničí. Po roku 1924 sa totiž Baťa začal orientovať na zahraničný obchod oveľa intenzívnejšie ako dovtedy. V každej krajine vyrábal a predával svoje topánky lacnejšie ako konkurencia, takže ju postupne likvidoval. Na konci roku 1925 pracovalo u Baťu 5200 zamestnancov (sám Baťa ich zásadne nazýval „spolupracovníkmi").

obraz_06.jpgV rokoch 1926 - 1928 spoločnosť Baťa ovládala viac ako polovicu československého exportu. Vďaka zavedeniu pásovej výroby vzrástla produktivita o 75 percent a počet zamestnancov o 35 percent. Čistý obrat firmy bol 1,9 miliardy korún. Továrenský komplex tvorilo nie menej ako tridsať budov. Baťa navyše začal podnikať aj v iných priemyselných oblastiach (gumárenská, chemická, textilná, drevárska). Pneumatikáreň vznikla vlastne z núdze - Tomáš nedokázal pre svoje ťažké kamióny nájsť na trhu adekvátne pneumatiky v dostatočnej kvalite, tak si ich začal vyrábať sám.

Od topánok k filmu

V Zlíne vzniklo vlastné filmové štúdio, kde sa nakrúcali reklamy na obuvnícke výrobky. Svoju kariéru tu začali také veličiny českého filmu ako Hermína Týrlová, Karel Zeman či Evald Schorm, dochádzal sem herec Vlasta Burian i režisér Martin Frič. Neskôr tu začali vznikať aj dokumentárne a animované filmy. Baťa prišiel s mnohými nápadmi, ktoré slúžili na ďalšie zvýšenie racionalizácie výroby a ktoré neskôr, po roku 1948, od neho prevzal aj komunistický režim. Napríklad plánované hospodárstvo alebo samosprávne dielne, ktoré mali vlastný účet ziskov a strát. Jednotlivé prevádzkové zložky podniku tak voči sebe vystupovali ako ekonomicky samostatné jednotky (komunisti to potom prevzali a nazvali „chozraščot"). Veľmi zaujímavá bola i tzv. Baťova cena, ktorá sa končila deviatkou. Cena 99 korún za pár topánok vždy vyzerala lákavejšie, ako povedzme 102 korún, a pritom skutočný rozdiel bol tri koruny.

Sociálne zabezpečenie

Keď Tomáš Baťa spomínal na svoje začiatky, priznal sa, že pôvodne chcel podnikať len dočasne, aby si zarobil na veľkostatok, kde by žil podľa tolstojovských ideí. Cesta, na ktorú sa neskôr vydal, bola akýmsi kompromisom. Na jednej strane prísne riadený podnik, v ktorom sa disciplína považovala za jednu z najdôležitejších hodnôt, na druhej strane sociálne výhody, o ktorých sa väčšine zamestnancov vo vtedajšom Československu mohlo iba snívať.

obraz_07.jpgPriemerná mzda v Baťových závodoch bola o polovicu vyššia ako v ostatnom priemysle. Aj porovnanie s inými priemyselne vyspelými štátmi bolo zaujímavé: kvalifikovaný robotník vo Francúzsku zarábal 90 percent toho, čo baťovec, nekvalifikovaný iba 55 percent. Ak k tomu prirátame podiely na zisku a zhodnocovanie úspor vkladov uložených u Baťu desiatimi percentami (oproti priemerným trom percentám v banke), je jasné, že Baťov systém odmeňovania bol sociálne veľmi citlivý.

Zakladateľova smrť

Uprostred najväčšieho rozkvetu firmy sa Tomáš Baťa stal obeťou leteckého nešťastia. 12. júla 1932 mal letieť svojím súkromným lietadlom do Švajčiarska, aby sa tam zúčastnil na otvorení novej pobočky v Möhlingu (pracoval v nej aj jeho osemnásťročný syn Tomáš ml.). Lietadlo štartovalo z firemného letiska v Otrokoviciach za hustej hmly a havarovalo prakticky vzápätí. Cestujúci i pilot zahynuli. Nástupcom zosnulého šéfa sa stal na základe závetu jeho nevlastný brat Jan, ktorý pokračoval v rozvoji firmy i mesta.

Vznikali ďalšie významné stavby, napríklad Veľké kino, v tom čase najväčšie kino v strednej Európe (dodnes funguje a každoročne sa stáva dejiskom Medzinárodného festivalu filmov pre deti a mládež, známeho pod názvom Zlínfest), hotel Spoločenský dom (dnes pod názvom Moskva), Dom umenia či Baťov kanál. Baťov mrakodrap, tzv. Dvadsaťjednotka, bol v čase svojho vzniku najvyššou betónovou stavbou v Európe (dnes je sídlom krajského úradu Zlínskeho kraja). Navrhol ho slávny architekt Vladimír Karfík. Dodnes je legendárny svojou riaditeľskou pracovňou, ktorá ako výťah putovala hore-dolu po jednotlivých poschodiach. Mimochodom, budova je plne klimatizovaná, čo vtedy nebolo úplne bežné.

Aký bol Jan Baťa?

Jan Antonín údajne nebol ani zďaleka taký schopný ako jeho brat. Na druhej strane však nemal pravdu ani známy komunistický novinár E. E. Kisch, ktorý ho v jednom zo svojich článkov opísal ako totálne neschopného človeka s nízkymi pohnútkami. Je fakt, že Jan neuspel pri zriaďovaní pobočky v USA. Nebola to však celkom jeho vina. Ocitol sa v nesprávnom čase na nesprávnom mieste - práve vrcholila hospodárska kríza, ktorá Spojené štáty zasiahla obzvlášť pustošivo, a dvadsaťročný mladík nemal dosť skúseností. Aj tak mu Tomáš jeho zlyhanie tvrdo vyčítal, dokonca tak tvrdo, že sa bratia nejaký čas nerozprávali.

obraz_03.jpgDruhú roztržku s Tomášom spôsobilo bývanie. Jan sa odmietol nasťahovať do štandardného baťovského domčeka, ktorý mu vyčlenil brat, a začal si stavať luxusnú vilu. To bolo pre Tomáša, zakladajúceho si na skromnom živote, priveľa. Napokon však Jana vo vedení firmy ponechal. Zdá sa, že hlavným problémom Jana Baťu bol nedostatok sebakritickosti, čím sa líšil od Tomáša. V riadení firmy, ktorého sa ujal po bratovej smrti, to iste neprekážalo. Horšie bolo, keď sa pustil do politiky. Tam bol príslovečným slonom v porceláne. Znepriatelil si prezidenta Beneša, keď ho bombardoval rôznymi návrhmi na riadenie štátu, takže napokon bývalý diplomat Beneš vypenil a odporučil mu, aby sa riadil známym príslovím a držal sa radšej svojho kopyta.

Druhá svetová vojna

13. marca 1939, teda čoskoro po vzniku protektorátu Čechy a Morava, odletel Jan Baťa do Veľkej Británie a neskôr do Ameriky. V tom istom roku sa v dôsledku politickej situácie slovenské závody vyčlenili pod názvom Baťa, slovenská účastinná spoločnosť so sídlom v Šimonovanoch. Po vojne a znárodnení zo slovenskej firmy Baťa vzniklo niekoľko spoločností, výroba obuvi však bola spojená so Závodmi 29. augusta v Partizánskom.

Medzitým v USA pokračoval Jan Baťa (tam si dal k svojmu krstnému menu Jan pripísať stredné meno Antonín, na pamiatku otca a strýka) v kariére slona v porceláne, čím fakticky ohrozil existenciu firmy. Ako cudzinec sa totiž verejne vyjadroval k vnútropolitickým otázkam Spojených štátov, až si do takej miery znepriatelil istého významného činiteľa Odboru správy nepriateľského majetku, že ten ho označil za „arogantného darebáka". Výsledkom bolo zaradenie všetkých Baťových filiálok v neutrálnych krajinách na čiernu listinu.

Nijako si nepomohol ani svojím blúznivým plánom na presídlenie obyvateľstva ČSR do Patagónie, ktorým nechtiac nahrával do karát nemeckým nacistom. Jeho prešľapy využili po vojne komunisti, aby zlegalizovali krádež obrovského baťovského majetku v Československu. Obvinili Jana Baťu zo spolupráce s nacistami (konkrétne z prípravy plánu na násilný presun českého obyvateľstva do Patagónie), čo mu znemožnilo ďalší pobyt v Spojených štátoch. Hoci dnes sa už vie o jeho významnej podpore protinacistického odboja, vtedy stačilo na odsúdenie za kolaboráciu aj menej. Medzinárodne toto odsúdenie prešlo i preto, že Jan nemal ani na Západe dobrú povesť. Do smrti sa mu už nepodarilo očistiť svoje meno (to sa podarilo až jeho rodine v roku 2007, keď Najvyšší súd Českej republiky definitívne uznal Jana Antonína Baťu za nevinného). Jan Baťa zomrel v Brazílii v roku 1965.

Firma Baťa po vojne

Tomášov syn Tomáš ml. tiež emigroval v roku 1939 do Ameriky. Od roku 1948 do osemdesiatych rokov riadil z kanadského Toronta firmu Bata Shoe Organization (BSO) s viac ako stovkou závodov v desiatkach krajín celého sveta. Dodnes sú pochybnosti, či to bolo oprávnené. Je však jednoznačné, že postavenie Tomáša Baťu ml. na čele firmy vyplynulo z vojnovej situácie. Jan sa musel pre svoje postoje a zlé meno stiahnuť do ústrania a spoločnosť fakticky viedol jeho synovec. Po vojne sa Jan mienil vrátiť do čela, ale taký dvojzáprah bol nemožný, už len preto, lebo strýko a synovec Baťovci si názorovo ani ľudsky nesedeli. Tomáš ml. sa celkom logicky považoval za nositeľa duchovného dedičstva svojho otca. Jan podľa neho firme škodil, a preto musel odísť. Pod vedením Tomáša ml. dosiahla značka Bata svoj povojnový zenit dakedy v sedemdesiatych rokoch. Odvtedy jej význam vďaka silnej konkurencii postupne klesal.

Opäť doma

Po prevrate navštívil Tomáš Baťa ml. Československo a zašiel aj do Zlína, no odmietol prevziať národný podnik Svit, kedysi kolísku firmy. Do podniku sa dlho neinvestovalo, výroba bola zameraná na nenáročné trhy, najmä domáci a sovietsky. Baťu by takéto gesto prišlo veľmi draho - obzvlášť v časoch, keď výroba topánok v Európe začala byť neekonomická. Českú pobočku svojej firmy však otvoril práve v Zlíne - hoci v iných priestoroch, ako boli tie, ktoré dali vybudovať jeho otec a strýko.

Tomáš Baťa ml. sa od svojho rodiska neodvrátil. Rodinná vila, ktorú mu vrátili, sa stala sídlom Nadácie Tomáša Baťu, spolupracoval aj so zlínskou univerzitou, ktorá dnes nesie meno jeho otca. Za svoje zásluhy sa stal v roku 1991 nositeľom Rádu T. G. Masaryka II. triedy. Zomrel v roku 2008 a zanechal po sebe syna a tri dcéry. Tomášov syn Thomas George Baťa sa stal po otcovej smrti novým CEO spoločnosti Bata. V rámci rodovej línie je to prvý šéf, ktorý už nezažil slávne časy baťovského koncernu a pre ktorého Zlín nie je nič viac a nič menej, ako len rodisko jeho predkov. Možno to však bude práve on, kto značku Baťa privedie k starej sláve, ak je čosi také v dnešných časoch mysliteľné.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

KOMENTÁRE

Oprávnenie ústavnej väčšiny rušiť amnestie je mína do systému

To, že amnestie sú nezrušiteľné, platí.

Neprehliadnite tiež

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 258
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 642
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 835
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 026
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 767
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 476
  7. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 410
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 149
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 762
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 407