Pôvodný text bol nahradený autorským článkom SME a doplnený o infografiku.
BRATISLAVA. Väčšinu času trávila na strome. Liezla nahor a nadol, priťahovala si vetvy stromov, hľadala potravu. A pravdepodobne spala v korune, kde sa ukrývala aj pred predátormi.
Ardi, jeden z najstarších predkov človeka, a možno najdôležitejší vedecký objav tohto desaťročia, však aj kráčala. Podobne ako my dnes, vzpriamená a na dvoch nohách, bez podopierania sa hánkami rúk. Žila však pred 4,4 milióna rokmi.
Nekonečne cenný nález
V etiópskej púšti Afar asi 230 kilometrov od hlavného mesta Addis Abeba našli v roku 1992 niekoľko starých kostí. Dva roky trvalo, kým vedci našli dosť kostí na to, aby o nich mohli vôbec niečo napísať.
Nič však ani vtedy nenaznačovalo, že aspoň do istej miery sa bude meniť pohľad na ľudské dejiny. Nález však bol dostatočne zaujímavý i dôležitý, aby paleoantropológovia pokračovali v hľadaní, ktoré trvalo sedemnásť rokov a zúčastnilo sa na ňom sedemdesiat odborníkov.
Po kliknutí infograf zväčšíte.
Nakoniec sa dočkali: dokázali poskladať jednu z najkompletnejších kostier starého predchodcu človeka. Ardipithecus ramidus, Ardi, je totiž staršia ako slávna Lucy, ktorá žila asi pred 3,2 milióna rokmi.
„Tento jedinec je oveľa dôležitejší a záhadnejší,“ napísal o Ardi pre vedecký magazín Nature Alan Walker, bioantropológ z americkej Pensylvánskej štátnej univerzity. „Znamená prehodnotenie nielen našej vlastnej minulosti, ale aj minulosti našich príbuzných, ľudoopov.“
Podľa docentky Ľubomíry Kaminskej z košického Archeologického ústavu SAV tento nález nemení pohľad na evolúciu človeka. To však neznižuje jeho hodnotu.
„Každý nález fosílií je vzácny, väčšinou sú z nich len úlomky. Tu ide o veľkú časť kostry, je to preto nekonečne cenné,“ povedala SME.
Existencia Ardi, podrobne opísaná v aktuálnom čísle časopisu Science, je plná prekvapení.
Ukazuje napríklad, že aj keď Ardi mala mozog veľký asi ako šimpanz, v dejinách ľudskej evolúcie predstavovala len vývojový článok človeka, nie opíc.
Ak vôbec jestvoval pračlovek, ktorý je spoločným predkom nás a zároveň aj opíc, nachádzal sa oveľa hlbšie v dávnej minulosti.
Človek nie je šimpanz
Lucy, odborne Australopithecus afarensis, našli v roku 1974.
Dlho ju považovali za nášho najstaršieho predka, no stále príliš mladého na to, aby dokázal potvrdiť hypotézu o tom, že ľudia i ľudoopy majú spoločného predka. Lucy však ukázala, že naši predkovia kráčali už vtedy, keď ešte nemali výnimočne veľký a vyvinutý mozog. Vedci však stále diskutujú, či ľudský predok prešiel aj štádiom, keď mal s dnešnými opicami spoločného predchodcu. Ak áno, mal by asi prsty na nohách prispôsobené na lezenie po stromoch.
Túto podmienku Ardi spĺňa, jej palec na nohe je protistojný. Lepšie jej to umožňovalo zavesiť sa na konáre. Takýto predok by však mal aj panvu, kostru a ramená uspôsobené na chôdzu s pomocou hánok rúk. Ardi to nespĺňa, ak teda vôbec jestvuje takýto protoopočlovek, je ešte starší, ako ona. Alebo môže platiť aj druhá verzia, na ktorú upozorňuje Nature. Ľudstvo sa, napriek rozšírenému presvedčeniu, jednoducho nevyvinulo zo „starých šimpanzov“.
Dnešné opice a človek sa jednoducho vyvíjali podobne a vedľa seba, nie však spoločne. Spoločný predok azda jestvoval vtedy, keď ešte nemôžeme hovoriť ani o ľuďoch, ani o dnešných opiciach, tobôž o šimpanzoch. Prinajlepšom môžeme hovoriť o predchodcovi starých hominidov a opíc, ktoré už dnes dávno vyhynuli.
Vysvetlila čiernu dieru
Ľudská evolúcia je možno oveľa zložitejšia, ako sme si donedávna mysleli. A určite zložitejšia, ako si predstavovali kritici Charlesa Darwina, keď ho na karikatúrach kreslili ako šimpanza s hlavou anglického džentlmena.
Ardi naznačuje, že línia opíc a ľudí sa mohla pretínať niekde pred šiestimi miliónmi rokmi. Z tých čias sú zatiaľ známe nálezy hominidov Ardipithecus ramidus kadabba, ktorý žil pred 5,8 milióna rokmi na území dnešnej Etiópie.
„Najúžasnejšie na náleze Ardi je fakt, že odkrýva dosiaľ neznámu čiernu dieru evolúcie starú asi 4,5 milióna rokov,“ povedal Nature Tim White, paleoantropológ z Kalifornskej univerzity v Berkley.
Autor: mak