SME

Harry Potter a Polovičný Princ - dospievajúci a nahnevaný

Harry Potter. Poznáte ho. Začalo to nenápadne, strhnutá lavína fanúšikov však zasypala istotne každého. Mladý čarodejník, sirota, sa v sedemdielnej knižnej ságe od J.K.Rowlingovej prepracoval nielen na plátna kín, kde momentálne beží predposledný diel s p

odtitulom Polovičný Princ, ale i na naše obrazovky. Síce o pol roka neskôr, než sa pôvodne plánovalo, ale predsa. Spoločne s filmom si od začiatku série vykračuje i herné spracovanie. Po vcelku podarenom Fénixovom Ráde sa očakávania Polovičného Princa vyšplhali pomerne vysoko. Žiaľ, niečo sa na polceste pokazilo a dorazilo k nám sústo, ktoré si s chuťou budú v ústach prehadzovať len skalní priaznivci.

Príbeh poznáte a ak nie, na hru sa ani len v obchode nepozrite, pretože počas hrania budete ak nie neskutočne zmätení, tak tápať, čo sa prečo sa vlastne deje. Zápletka je totiž rozprávaná úplne zbrklo. Ak ste zabudli, len skratkovite: Harryho smúti za svojim mŕtvym strýkom, smrťožrúti, všade začína panovať beznádej, obrana proti čiernej mágii, napadnutý Rockfort, Tom Riddle a to vám musí stačiť. Harry Potter a Polovičný Princ je vo svojej podstate také mierne detské, mierne orezané Grand Theft Auto. Máme tu otvorený svet, po ktorom môžete pobehovať a baviť sa plnením minihier či zbieraním orbov alebo putujete po príbehovej línii. Škola s niekoľkými priľahlými miestami je však pomerne obmedzeným priestranstvom, nevyužitý potenciál (už po koľký raz, keďže niektoré lokácie sú recyklované z minula) doslova bije do očí. Nemôžete ísť nikam ďalej, neviditeľné steny nepustia. Aby to nebolo všetko, príbeh je nezmyselne rozkúskovaný, z knižnej predlohy (respektíve filmu) si vyberá len niektoré časti, ktoré hádže pred hráča nasekané bez akéhokoľvek spojiva.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Máte niekam prísť, máte niečo spraviť, medzitým si pozriete niekoľko animácií v engine hry a hopsa-hupsa, úloha splnená, potom sek, záber na Rockfort (=uplynulo niekoľko dní) a nová úloha na obzore. Bez ladu a skladu. Síce vás nik nenúti okamžite bežať po príbehovej linke, ale je to nemotorne zvolený postup. A čo je najhoršie, ak pôjdete čisto len po príbehu, hra vám zaberie 4-5 hodín. Je to sakramentsky málo, ešteže tu máme tých niekoľko bonusov.

Harry Potter zostáva verný predošlému modelu: akciu vidíme z pohľadu tretej osoby, tentoraz je však kamera umiestnená za chrbtom hlavného protagonistu. V prípadoch zmeny smeru pohybu je síce lenivá a otáča sa nemotorne, no to vyrieši manuálne otočenie pohľadu. V interiéroch alebo v blízkosti stien sa však občas dá nepríjemne zaseknúť. Najlepší na ovládanie je gamepad (ako to bolo už v prípade prvého dielu). Harry skákať nedokáže, jedinou akciou je kúzlenie. Mávanie paličkou je nadefinované na pravú analógovú páčku, takže do systému kúzlenia prenikne každý bez väčších problémov. Intuitívne ovládanie však po čase mierne degraduje malý počet kúziel. Áno, znovu tu bude dospievajúci chalan vykrikovať Wingardium Leviosa (levitovanie), po čase sa naučí Incendio (oheň), Repairo (opravovanie rozbitých objektov) a Depulso (odhodenie objektov spojené s levitovaním). A to je všetko, paličkou sme domávali. Jednoduché logické rébusy (kľúč je na druhej strane mreží = vezmem kľúč, rozbijem ho hodením o stenu, prenesiem cez mrežu, opravím, zasuniem kľúč do mechanizmu) sú vopred zrejmé a vyskytujú sa v minimálnej miere. Jediné, kde tieto kúzla nájdu svoje uplatnenie, je hľadanie orbov. Špeciálne štíty, ktoré vám síce nič nepridávajú, nijak vás neobohacujú, nič nezískate, ale ak ich všetky pozbierate, vaše mamonárske ja bude chrochtať blahom. Niektoré orby sú ukryté vysoko (musíte nájsť predmet – levitácia – odhodenie predmetu do orbu – orb spadne – víťazné fanfáry), niektoré v kríkoch (hor, krík, plápolaj) a podobne. Orby získate aj zbieraním špeciálnych hviezdičiek, ktoré vypadávajú z vybraných objektov.

Otvorený svet musí byť zaplnený minihrami, aspoň nejakou zábavou, čo je v prípade extrémne krátkej zápletky Polovičného Princa nutnosť. Vo svojej podstate tu okrem príbehu, kde všetky minihry taktiež nájdete, nie je nič. Nič navyše, len tak pre pobavenie. Isteže, spomenuté zbieranie orbov a prehľadávanie každého zákutia Rockfortu vytvorí oddanému fanúšikovi vlhko v oblasti jemu citlivej, no bežný hráč len zostane pozerať na prázdno. Systém hry teda funguje nasledovne: niekam máte prísť (nepotrebujete mapu, stačí si privolať Takmer Bezhlavého Nicka a ísť za ním), kde musíte niečo spraviť (minihra) a ide sa ďalej. To je všetko. Tak prejdime na minihry.

Po dlhšom čase sa vracia čarodejnícky šport číslo jedna: metlobal. Jeho ovládanie je však neskutočne obmedzené. V neviditeľnom tuneli musíte prechádzať cez hviezdy, čím naberáte rýchlosť a po čase chytíte zlatú lietajúcu loptičku, čím hra končí. Nemôžete sa voľne pohybovať, len korigujete smer letu, vyhýbate sa prekážkam, vrážate do súpera. Nie je to zlé, zabaviť to na nejaký čas zabaví, no niekedy sa to hrá samo. Druhá minihra je založená na princípe Cooking Mama alebo podobných casual tituloch. Do kotlíku pridávate vhodné množstvo elixírov, prísad a následne miešate či pridávate oheň. Počet receptov síce nepresahuje dve desiatky a hoci sú časovo obmedzené, veľké problémy s nimi nebudete mať ani na prvýkrát a len raz za čas vám môže ujsť ruka a tým pádom vás čaká nutný reštart. Pomerne zábava, ale opakuje sa to, navyše akcií mohlo byť omnoho viac, takto len monotónne robíte to isté dokola.

Tretím spestrením sú súboje alebo ak chcete duely. Buď dostanete príbehovú výzvu (najlepšie niekoľkokrát Goyle a Crabbe) alebo sa prihlásite do súťaže o najlepšieho danej fakulty. Stojíte oproti protivníkovi, snažíte sa uhýbať jeho útokom a zároveň ho atakovať. K dispozícii sú dva útoky (jedno z nich môže mať väčšiu silu, ak ho nabijete), dve omračovacie kúzla a vyčarovanie obrannej steny okolo seba. Nie je toho mnoho, ovládanie oboma analógovými páčkami nie je zložité, ide o pomerné rýchlu minihru a ak sa vám podarí odhaliť jednoduché strategické postupy, nebudete vám stáť nik v ceste a prevalcujete i niekoľkonásobne silnejšieho protivníka.

A to je všetko, milí čarodejníci. Chodíte, beháte, štyri hodinky sú preč, príbeh dokončíte, potom môžete ešte voľne pobehovať po krajine, baviť sa minihrami, pričom každá z nich vás udrží možno tak na hodinku a zábava sa končí. Priskoro a prirýchlo, navyše nie je ani tak pohlcujúca, lež neprirodzene nasekaná. Tam, kde Fénixov Rád mal raz tak dlhšiu hernú dobu, no mal i nepomerne viac hluchých miest, je Polovičný Princ obsahovo štíhlejší, ale zas i pestrejší. Kompromis medzi oboma modelmi sa žiaľ nepodarilo nájsť. Obtiažnosť je nastavená tak, aby s hrou nemal nik problémy, takže to mnohokrát nie je ani adekvátna výzva.

Technické spracovanie je prispôsobené širokému publiku. Na grafické spracovanie Polovičného Princa sa dá pozerať, no nijakým spôsobom nevytŕča z davu priemernosti. Rockfort je spracovaný skutočne nádherne a v spolupráci s hudobným sprievodom je behanie po chodbách školy neuveriteľne podmaňujúce, niektoré miesta potešia oko aj napriek pomerne chladným a umelým textúram v nie príliš vysokom rozlíšení. Prostredie je mŕtve, minimálne interaktívne, postavy vyzerajú umelo, pri niektorých dialógoch vôbec neotvárajú ústa, grafické vychytávky a efekty si vybrali dovolenku. Jednoducho nič, čo by vás nadchlo, no pohodlne to prežijete, podobne i ako niektoré toporné animácie, občas podivné pohyby a niekedy minimálnu podobu s filmovou predlohou postavy. Ozvučenie je na tom o čosi lepšie, dabing celkom ujde a keďže u nás beží v kinách nadabovaná verzia, môže vám byť úplne jedno, že Snape-a nahovoril ktosi iný. Hudba svojimi pompéznymi motívmi nesklame, ozve sa v pravý okamih a celkovo nenápadne dvíha inak postupne upadajúcu atmosféru na dno monotónnosti.

Takže ako a pre koho? Fanúšikovia a oddaní milovníci Pottera hru už majú a pre nich je zbytočné vysvetľovať, že to za tie peniaze vlastne ani nestojí. Neznalých série nepresvedčí nik, aby sa krabice s hrou dotkli aspoň železnou trubkou. A zvyšok, stojaci na neutrálnej zemi, sa musí rozhodnúť: je to pomerne málo muziky za veľa peňazí. Ide však o jednu z lepšie využitých filmových licencií, takže síru až tak prskať nemusíme. Sen o Harry Potter hre, ktorá by nebola nutne zviazaná príbehom z knihy alebo filmu, s pridanými RPG prvkami, skutočne otvoreným, obrovským svetom – to je to, o čom môžeme zatiaľ žiaľbohu iba snívať. Lepšie ako priemer, ale nie o mnoho.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu