SME

Ľudské oči nahradil ďalekohľad

Na začiatku bol obyčajný pohľad. Potom prišli prvé zariadenia, ktoré umožnili lepšie sa pozerať na hviezdy.

Galaxie do seba niekedy narazia. Tak ako v prípade galaxií Tykadlá.Galaxie do seba niekedy narazia. Tak ako v prípade galaxií Tykadlá. (Zdroj: TASR, SITA, ČTK)



BRATISLAVA. Mayovia a Inkovia, ale aj starí obyvatelia Európy, Egypťania, Arabi či Číňania. Niektorí kódovali svoje astronomické tajomstvá do stavieb, ktoré stáli v presných pozíciách a ich steny sa niesli v konkrétnych uhloch či vzájomných pomeroch.

V tlačenom vydaní SME nájdete v utorok a v stredu mapy hviezdnej oblohy a slnečnej sústavy.

Iní verili, že dôležité stavby musia na Zemi odrážať nebeské tajomstvá a budovy stavali ako zrkadlový obraz divadla na nočnej oblohe.

Obyvatelia Oceánie a tichomoria dokázali na časté a niekedy i dlhé presuny po mori používať oblohu ako spoľahlivý kompas. Boli nútení naučiť sa s ňou každodenne žiť a poznať jej podrobnosti. Ťažko však môžeme hovoriť o nejakom systematickom prístupe. Ten nájdeme až v Mezopotámii a v Číne.

Prístroje na hviezdy

Každá metóda a každý predmet výskumu nakoniec vyžaduje svoje nástroje. Na začiatku cesty za poznaním hviezd stálo ľudské oko. Na jej konci sú dnešné teleskopy vo vesmíre i sondy, ktoré na Zem posielajú rôzne údaje. Zatiaľ.

Galileo Galilei bol nepochybne veľký učenec. Pravdepodobne právom sa vznik či podoba vedy tak, ako jej dnes rozumieme, pripisuje tomuto renesančnému Talianovi. On bol ten – aj keď vo svete určite nie prvý, ktorý do západného sveta priniesol dôležitý prvok experimentu a pozorovania, čo dnes považujeme za nevyhnutnú súčasť vedeckého skúmania.

Pamätáme si ho však aj ako tvorcu ďalekohľadu, prístroja, ktorý z prirodzeného pozorovania hviezd urobil presnejšie a spoľahlivejšie skúmanie. Galilei však nebol vynálezcom ďalekohľadu. A nebol ani človekom, ktorý ako prvý používal na skúmanie oblohy prístroje.

Astroláb a Arabi

Vývoj prvých použiteľných astronomických prístrojov či myšlienku akéhosi špecializovaného „laboratória“ na skúmanie hviezdy asi môžeme pripísať Arabom.

Astroláb síce poznali už antickí Gréci dávno pred naším letopočtom, no až v stredoveku ho Arabi zdokonalili a urobili z neho skutočne použiteľný a nastaviteľný nástroj, ktorý im približne do 15. storočia slúžil na získavanie záznamov pre ich súbory astronomických tabuliek.

Pozorovateľ ním hľadel na hviezdy cez dva otvory a prístroj obsahoval aj súbor vymeniteľných tabuliek, ktoré boli v arabskom prípade určené pre rôzne zemepisné šírky. Otvor v strede navyše označoval pozíciu Polárky, ktorá slúžila na kalibráciu prístroja.

Vesmírne domy múdrosti

Zariadenie postupne zdokonaľovali, vyvinuli jeho sférickú podobu, ktorá predstihovala všetko, čo sa v tom čase používalo v Európe. Zlepšili aj kvadrant, zariadenie, ktoré pripomínalo výrez z koláča a používalo sa na meranie vzdialenosti hviezd.

Takýto prístroj využíval napríklad aj Tycho Brahe, ktorý síce neprijal Kopernikovu predstavu heliocentrického systému, no jeho výpočty polôh hviezd boli aj pri jeho zvláštnej kombinovanej predstave (kde Zem síce bola stredom vesmíru, no stredom obežných dráh planét bolo Slnko, ktoré okolo Zeme obiehalo) presnejšie než Kopernikove. Zaujímavé je pritom dozvedieť sa, že Mikuláš pravdepodobne neveril, že planéty naozaj obiehajú okolo Slnka a svoj heliocentrizmus považoval len za dobrú matematickú pomôcku.

Vo vesmíre sa stále rodia nové hviezdy. Tieto sú v oblasti Rho Ophiuchi. FOTO – TASR

V 16. storočí kvadranty vyvinuté egyptskými moslimami vo väčšine sveta nahradili astroláby.

Dávno predtým však založili akési „domy múdrosti“, ktoré by sme dnes mohli nazvať primitívnymi astronomickými observatóriami.

Aj keď sa v západnom svete verí, že princípy oktantu a sextantu objavil Isaac Newton a tieto zariadenia zostrojil až John Hadley v 18. storočí, pravdepodobne už v 15. storočí takéto zariadenia práve vo svojich observatóriách Arabi používali.

Teleskopy na Zemi i v kozme

Ďalekohľad v dnešnom ponímaní zostrojil pravdepodobne ako prvý v roku 1608 holandský optik Hans Lippershey. Odvtedy ho zdokonaľujeme, robíme väčším a presnejším.

V princípe poznáme dva druhy teleskopov. Taký, ktorým sa pozeráme cez šošovky priamo – refraktor, a taký, ktorý využíva odraz na zrkadle – reflektor. Obrovské niekoľkometrové ďalekohľady v známych svetových observatóriách sú práve tohto typu. Prvý asi zostrojil Isaac Newton.

Dnes máme okrem veľkých pozemských ďalekohľadov prístroje aj vo vesmíre. Azda najslávnejší je Hubblov vesmírny ďalekohľad, nie je však jediný.

Vesmírne teleskopy pritom nepozorujú oblohu len tak, ako by ju videl človek. Sledujú oveľa širšiu oblasť, infračervené i ultrafialové spektrá svetla, antény na Zemi i vo vesmíre zachytávajú rádiové vlny, mikrovlnné či röntgenové žiarenie.

V blízkej budúcnosti pritom plánujú postaviť ešte väčšie, viac ako desaťmetrové pozemské ďalekohľady, a do kozmu vyniesť ďalšie predĺžené ruky astronómov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ľudia nakupujú ovocie na trhu v Moskve 3. novembra 2023. Regály v moskovských supermarketoch sú plné ovocia, zeleniny, syrov a mäsa, ale mnohí kupujúci sa na ich výber pozerajú s hrôzou, pretože inflácia zvyšuje ich cenu.

Letné horúčavy znižujú zásoby potravín.


SkryťZatvoriť reklamu