Oxidu uhličitého je vo vzduchu najviac za posledné vyše dva milióny rokov

Vyplynulo to z dosiaľ najpodrobnejšej rekonštrukcie jeho vzdušného obsahu. Výsledok nanovo vykresľuje úlohu tohto hlavného skleníkového plynu v cykloch ochladzovania a otepľovania na našej planéte. Dlhodobý priemer jeho podielu v ovzduší za posledných 2,1

Bärbel Hönischová sa na začiatku tohto výskumu aj sama ponárala do východného Atlantiku pri pobreží Sierry Leone. Samotným zdrojom vzoriek však bol stĺpec sedimentov získaný vrtom do oceánskeho dna v hĺbke 2693 metrov, kam sa nedostane nijaký akvalungový(Zdroj: Steve Doo)

milióna rokov je 280 objemových milióntin (ppmv). Dnes je ho tam 385 ppmv.

Čiže 38 percent nad priemerom. Podporuje to názor, že úbytok oxidu uhličitého v ovzduší nespôsobil pred približne 850 tisíc rokmi predĺženie a zintenzívnenie ľadových dôb na Zemi. Na druhej strane sa ale vysoký vzdušný obsah oxidu uhličitého bez výnimky zhodoval s výskytom teplejších období.

V časopise Science to napísala Bärbel Hönischová z Lamontovho-Dohertyovho observatória Zeme, súčasti Inštitútu Zeme pri prestížnej Kolumbijskej univerzite v New Yorku so štyrmi kolegami z USA a Veľkej Británie. Analógiu dneška treba hľadať hlbšie v minulosti.

Posolstvo škrupiniek

Obsahy oxidu uhličitého tím zrekonštruoval analýzou schránok drobných planktónových organizmov dierkavcov (Foraminifera) zo sedimentov na dne Atlantického oceánu pri západnom pobreží strednej Afriky. Konkrétne dierkavcov druhu Globigerinoides sacculifer.

Vedci pri tejto analýze využili dva hlavné kroky. Po prvé, datovanie schránok. Po druhé, merali v nich pomery izotopov bóru. Kombináciou týchto informácií potom mohli kvalifikovane odhadnúť, koľko oxidu uhličitého bolo vo vzduchu počas života príslušných planktónových tvorov. (Tento plyn je vo vzduchu i vo vode v rovnováhe.)

Takto so stále prijateľnou úrovňou presnosti prenikli oveľa hlbšie do minulosti, ako umožňujú aktuálne najpresnejšie obdobné záznamy poskytované bublinami vzduchu v stĺpcových vzorkách ľadu z prieskumných vrtov v polárnych oblastiach. Ich časový záber totiž siaha nanajvýš do doby pred 800-tisíc rokmi.

oxid_uhlicity2.jpg

Bärbel Hönischová v laboratóriu pri hmotnostnom spektrometri, ktorým bádatelia určovali v schránkach planktónových organizmov pomery izotopov bóru. Túto progresívnu metódu počas posledného desaťročia vybrúsil člen tímu Gary Hemming z Lamont-Dohertyovho observatória Zeme a Queensského kolégia v New Yorku.
Foto: Lamont-Doherty Earth Observatory

„Naštartovanie" dnešných ľadových dôb

Striedanie chladu a tepla je známe od čias pred vyše dvomi miliardami rokov. Pre nás, primáty, sú zaujímavé treťohory, ktoré sa začali pred 65 miliónmi rokov. Najprv sa ochladilo, potom silne oteplilo, asi v ich polovici znovu ochladilo (zaľadnila sa Antarktída a Severný pól), potom oteplilo a pred asi 3 miliónmi rokov zasa ochladilo.

V niekoľkých posledných miliónoch rokov možno rozpoznať kvázi-pravidelné cykly ľadových dôb. Pred dvomi miliónmi rokov mali periódu približne 40 tisíc rokov. No potom sa zhruba pred 850 tisícmi rokov táto perióda predĺžila na približne 100 000 rokov. Ľad v tom čase expandoval ako už dávno nie.

Obe periódy ľadových dôb vyplývajú z astronomických pohybov Zeme. Detaily teraz nechajme bokom: ide najmä o zmeny jej obežnej dráhy okolo Slnka a sklonu jej rotačnej osi: určujú, koľko slnečného svitu dopadá na tú-ktorú pologuľu. Vtedajší nárast ľadových štítov však bol taký veľký, že sa nedá vysvetliť iba touto premenlivosťou.

Záhada stáleho oxidu uhličitého

Vedcov už skôr napadla logická alternatíva - v pozadí musí byť pokles vzdušného obsahu oxidu uhličitého, hlavného skleníkového plynu, ktorý zohrieva klímu.

„Predchádzajúce výskumy naznačovali, že oxid uhličitý sa počas posledných 20 miliónov rokov zvlášť nemenil, no nemali dosť vysoké rozlíšenie, aby sa to bralo ako definitívne.Tento výskum nám hovorí, že oxid uhličitý nebol hlavným spúšťacím mechanizmom zmeny periódy ľadových dôb, hoci naše údaje ďalej naznačujú hlboké prepojenie skleníkových plynov s globálnou klímou," povedala Bärbel Hönischová.

Popravde bolo počas ľadových dôb pred zmenou ich periódy v ovzduší o čosi viac oxidu uhličitého ako po nej - pred v nich bolo o asi jeden stupeň teplejšie. (Porovnajme si to ale s až 5 stupňami oteplenia od maxima poslednej ľadovej doby po predindustriálnu éru našej civilizácie.) Jeho obsahy v medziľadových dobách pred a po zmene sú ale viac-menej rovnaké, takže zmenu nemožno vysvetliť dlhodobým trendom úbytku vzdušného oxidu uhličitého.

oxid_uhlicity3.jpg

Rekonštrukcia vzdušného obsahu oxidu uhličitého pomocou schránok planktónových organizmov v oceánskych sedimentoch. Oxid uhličitý sa rozpúšťa v morskej vode tým viac, čím je ho viac v ovzduší. A čím je ho viac v morskej vode, tým je kyslejšia. Od úrovne kyslosti závisi pomer izotopov bóru v schránkach. Keď planktónové organizmy odumrú, ich schránky spadnú na oceánske dno, kde vytvárajú sedimenty. Údaje potvrdzujú, že v teplých medziľadových dobách (na obrázku hore vľavo a tmavočervené a svetločervené písmo) bola morská voda kyslejšia, v ovzduší bolo veľa oxidu uhličitého a tak bola aj menšia jeho výmena medzi ovzduším a oceánmi, a klesalo zastúpenie bóru-11; v chladných ľadových dobách (na obrázku hore vpravo a tmavomodré a svetlomodré písmo, pod kyslosťou - acidity - sa chápe, tak ako vľavo, pH: jeho hodnota klesá smerom k väčšej kyslosti a naopak) bola voda morská menej kyslá, v ovzduší bolo menej oxidu uhličitého a stúpalo zastúpenie bóru-11. Spodná časť obrázku zhŕňa pracovný postup: z určenia pomeru bóru-11 v schránkach hmotnostným spektrometrom vyplynula hodnota pH a z nej obsah oxidu uhličitého v ovzduší.
Ilustrácia: B. Hönisch

Úbytok oxidu uhličitého ale nie je jediná možnosť. Napríklad pohyb severoamerických ľadovcov mohol v dnešnej Kanade rozrušiť a odstrániť pôdu, takže na základnej hornine sa vytvorila hrubšia a trvácnejšia vrstva ľadu. A do tretice ešte hlas úplných skeptikov: Rátame správne cykly ľadových dôb? Došlo vôbec pred tými približne 850 tisíc rokmi k natoľko výraznému predĺženiu ich periódy?

Tak či onak, obsah oxidu uhličitého na oboch stranách tohto rozhrania sa javí ako približne rovnaký. Je teda veľmi nepravdepodobné, aby zmenu spôsobil iba tento plyn.

„O to viac vyniká jeho dnešné, anomálne vysoké zastúpenie. Z náhľadov do oveľa starších klimatických záznamov vieme, že veľký a rýchly vzostup oxidu uhličitého v minulosti (pred približne 55 miliónmi rokov) spôsobil rozsiahle vymieranie živočíchov na dne oceánu a v dôsledku okyslenia oceánskej vody rozpustil veľa ulít. Teraz mierime týmto smerom," povedal komentujúci glaciológ Richard Alley z Pennsylvánskej štátnej univerzity v University Park (USA).

Hlavné zdroje: Science z 19. júna 2009; Komuniké The Earth Institute at Columbia University z 18. júna 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Stačilo by, keby sa nekradlo. Základy politického hochštaplerstva

Iste, politici ani zajtra neprestanú nepoctivo zavádzať, ale aspoň by sme im to nemali uľahčovať.

KULTÚRA

Susedia fičia u mladých mužov. Vychovali si ich ešte ako tínedžerov

V žánrovej vernosti niet čo Susedom vytknúť.

DOMOV

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe tam našli telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

ŠPORT

Hantuchová: Život, ktorý žijú tenisti, nie je normálny

Australian Open prvý raz sleduje na plný úväzok spoza mikrofónu.

Neprehliadnite tiež

Po prvý raz zmapovali zmysly rastlín. Už vieme ako cítia

Namiesto zmyslových orgánov využívajú proteíny. Bez niektorých sa všetko zrúti.

Fyzikálna záhada. Neutrónové hviezdy svietia aj po zrážke

Dosvit po zrážke neutrónových hviezd je čoraz jasnejší, vyvracia očakávania.

V NASA prestali pracovať. Musk musel odložiť test rakety

Američanom sa nepodarilo schváliť štátny rozpočet. Kennedyho vesmírne stredisko prestáva pracovať.

Obchod bez radov a pokladní. Otvorili prvý Amazon Go

Obchod využíva rovnaké technológie ako autonómne autá.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 10 579
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 135
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 062
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 2 347
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 034
  6. Kam do tepla v januári? 1 717
  7. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 1 402
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 371
  9. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018? 1 099
  10. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 958