SME
Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Oxidu uhličitého je vo vzduchu najviac za posledné vyše dva milióny rokov

Vyplynulo to z dosiaľ najpodrobnejšej rekonštrukcie jeho vzdušného obsahu. Výsledok nanovo vykresľuje úlohu tohto hlavného skleníkového plynu v cykloch ochladzovania a otepľovania na našej planéte. Dlhodobý priemer jeho podielu v ovzduší za posledných 2,1

Bärbel Hönischová sa na začiatku tohto výskumu aj sama ponárala do východného Atlantiku pri pobreží Sierry Leone. Samotným zdrojom vzoriek však bol stĺpec sedimentov získaný vrtom do oceánskeho dna v hĺbke 2693 metrov, kam sa nedostane nijaký akvalungovýBärbel Hönischová sa na začiatku tohto výskumu aj sama ponárala do východného Atlantiku pri pobreží Sierry Leone. Samotným zdrojom vzoriek však bol stĺpec sedimentov získaný vrtom do oceánskeho dna v hĺbke 2693 metrov, kam sa nedostane nijaký akvalungový (Zdroj: Steve Doo)

milióna rokov je 280 objemových milióntin (ppmv). Dnes je ho tam 385 ppmv.

Čiže 38 percent nad priemerom. Podporuje to názor, že úbytok oxidu uhličitého v ovzduší nespôsobil pred približne 850 tisíc rokmi predĺženie a zintenzívnenie ľadových dôb na Zemi. Na druhej strane sa ale vysoký vzdušný obsah oxidu uhličitého bez výnimky zhodoval s výskytom teplejších období.

V časopise Science to napísala Bärbel Hönischová z Lamontovho-Dohertyovho observatória Zeme, súčasti Inštitútu Zeme pri prestížnej Kolumbijskej univerzite v New Yorku so štyrmi kolegami z USA a Veľkej Británie. Analógiu dneška treba hľadať hlbšie v minulosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Posolstvo škrupiniek

Obsahy oxidu uhličitého tím zrekonštruoval analýzou schránok drobných planktónových organizmov dierkavcov (Foraminifera) zo sedimentov na dne Atlantického oceánu pri západnom pobreží strednej Afriky. Konkrétne dierkavcov druhu Globigerinoides sacculifer.

Vedci pri tejto analýze využili dva hlavné kroky. Po prvé, datovanie schránok. Po druhé, merali v nich pomery izotopov bóru. Kombináciou týchto informácií potom mohli kvalifikovane odhadnúť, koľko oxidu uhličitého bolo vo vzduchu počas života príslušných planktónových tvorov. (Tento plyn je vo vzduchu i vo vode v rovnováhe.)

Takto so stále prijateľnou úrovňou presnosti prenikli oveľa hlbšie do minulosti, ako umožňujú aktuálne najpresnejšie obdobné záznamy poskytované bublinami vzduchu v stĺpcových vzorkách ľadu z prieskumných vrtov v polárnych oblastiach. Ich časový záber totiž siaha nanajvýš do doby pred 800-tisíc rokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

oxid_uhlicity2.jpg

Bärbel Hönischová v laboratóriu pri hmotnostnom spektrometri, ktorým bádatelia určovali v schránkach planktónových organizmov pomery izotopov bóru. Túto progresívnu metódu počas posledného desaťročia vybrúsil člen tímu Gary Hemming z Lamont-Dohertyovho observatória Zeme a Queensského kolégia v New Yorku.
Foto: Lamont-Doherty Earth Observatory

„Naštartovanie" dnešných ľadových dôb

Striedanie chladu a tepla je známe od čias pred vyše dvomi miliardami rokov. Pre nás, primáty, sú zaujímavé treťohory, ktoré sa začali pred 65 miliónmi rokov. Najprv sa ochladilo, potom silne oteplilo, asi v ich polovici znovu ochladilo (zaľadnila sa Antarktída a Severný pól), potom oteplilo a pred asi 3 miliónmi rokov zasa ochladilo.

V niekoľkých posledných miliónoch rokov možno rozpoznať kvázi-pravidelné cykly ľadových dôb. Pred dvomi miliónmi rokov mali periódu približne 40 tisíc rokov. No potom sa zhruba pred 850 tisícmi rokov táto perióda predĺžila na približne 100 000 rokov. Ľad v tom čase expandoval ako už dávno nie.

Skryť Vypnúť reklamu

Obe periódy ľadových dôb vyplývajú z astronomických pohybov Zeme. Detaily teraz nechajme bokom: ide najmä o zmeny jej obežnej dráhy okolo Slnka a sklonu jej rotačnej osi: určujú, koľko slnečného svitu dopadá na tú-ktorú pologuľu. Vtedajší nárast ľadových štítov však bol taký veľký, že sa nedá vysvetliť iba touto premenlivosťou.

Záhada stáleho oxidu uhličitého

Vedcov už skôr napadla logická alternatíva - v pozadí musí byť pokles vzdušného obsahu oxidu uhličitého, hlavného skleníkového plynu, ktorý zohrieva klímu.

„Predchádzajúce výskumy naznačovali, že oxid uhličitý sa počas posledných 20 miliónov rokov zvlášť nemenil, no nemali dosť vysoké rozlíšenie, aby sa to bralo ako definitívne.Tento výskum nám hovorí, že oxid uhličitý nebol hlavným spúšťacím mechanizmom zmeny periódy ľadových dôb, hoci naše údaje ďalej naznačujú hlboké prepojenie skleníkových plynov s globálnou klímou," povedala Bärbel Hönischová.

Skryť Vypnúť reklamu

Popravde bolo počas ľadových dôb pred zmenou ich periódy v ovzduší o čosi viac oxidu uhličitého ako po nej - pred v nich bolo o asi jeden stupeň teplejšie. (Porovnajme si to ale s až 5 stupňami oteplenia od maxima poslednej ľadovej doby po predindustriálnu éru našej civilizácie.) Jeho obsahy v medziľadových dobách pred a po zmene sú ale viac-menej rovnaké, takže zmenu nemožno vysvetliť dlhodobým trendom úbytku vzdušného oxidu uhličitého.

oxid_uhlicity3.jpg

Rekonštrukcia vzdušného obsahu oxidu uhličitého pomocou schránok planktónových organizmov v oceánskych sedimentoch. Oxid uhličitý sa rozpúšťa v morskej vode tým viac, čím je ho viac v ovzduší. A čím je ho viac v morskej vode, tým je kyslejšia. Od úrovne kyslosti závisi pomer izotopov bóru v schránkach. Keď planktónové organizmy odumrú, ich schránky spadnú na oceánske dno, kde vytvárajú sedimenty. Údaje potvrdzujú, že v teplých medziľadových dobách (na obrázku hore vľavo a tmavočervené a svetločervené písmo) bola morská voda kyslejšia, v ovzduší bolo veľa oxidu uhličitého a tak bola aj menšia jeho výmena medzi ovzduším a oceánmi, a klesalo zastúpenie bóru-11; v chladných ľadových dobách (na obrázku hore vpravo a tmavomodré a svetlomodré písmo, pod kyslosťou - acidity - sa chápe, tak ako vľavo, pH: jeho hodnota klesá smerom k väčšej kyslosti a naopak) bola voda morská menej kyslá, v ovzduší bolo menej oxidu uhličitého a stúpalo zastúpenie bóru-11. Spodná časť obrázku zhŕňa pracovný postup: z určenia pomeru bóru-11 v schránkach hmotnostným spektrometrom vyplynula hodnota pH a z nej obsah oxidu uhličitého v ovzduší.
Ilustrácia: B. Hönisch

Skryť Vypnúť reklamu

Úbytok oxidu uhličitého ale nie je jediná možnosť. Napríklad pohyb severoamerických ľadovcov mohol v dnešnej Kanade rozrušiť a odstrániť pôdu, takže na základnej hornine sa vytvorila hrubšia a trvácnejšia vrstva ľadu. A do tretice ešte hlas úplných skeptikov: Rátame správne cykly ľadových dôb? Došlo vôbec pred tými približne 850 tisíc rokmi k natoľko výraznému predĺženiu ich periódy?

Tak či onak, obsah oxidu uhličitého na oboch stranách tohto rozhrania sa javí ako približne rovnaký. Je teda veľmi nepravdepodobné, aby zmenu spôsobil iba tento plyn.

„O to viac vyniká jeho dnešné, anomálne vysoké zastúpenie. Z náhľadov do oveľa starších klimatických záznamov vieme, že veľký a rýchly vzostup oxidu uhličitého v minulosti (pred približne 55 miliónmi rokov) spôsobil rozsiahle vymieranie živočíchov na dne oceánu a v dôsledku okyslenia oceánskej vody rozpustil veľa ulít. Teraz mierime týmto smerom," povedal komentujúci glaciológ Richard Alley z Pennsylvánskej štátnej univerzity v University Park (USA).

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Science z 19. júna 2009; Komuniké The Earth Institute at Columbia University z 18. júna 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marek Hamšík v zápase Slovensko - Švédsko na ME vo futbale (EURO 2020 / 2021).

Slováci prehrali so Švédmi gólom z penalty.


Pavol Spál 2 h
Martin Dúbravka pred penaltou v  zápase Slovensko - Švédsko na EURO 2020 (2021).

Pozrite si hodnotenie Slovákov v zápase so Švédmi.


Juraj Berzedi 2 h
Poslanec Robert Fico počas odvolávania Mikulca.

Matovič opäť raz premrhal príležitosť mlčať.


10 h

Predsedníčka súdu si s rebelujúcim zamestnancom nevedela dať rady.


4 h

Neprehliadnite tiež

Leto zvyčajne vrcholí v prázdninových mesiacoch. Vplyvom zmeny klímy tropické dni prichádzajú už v júni. Na zábere Jarovecké rameno pri Bratislave počas horúceho dňa v auguste 2020.

Najteplejší jún bol v roku 2019.


1 h

Pre dobrý zvuk nepotrebujete veľa miesta.


1 h

Čo zaujímavé sa deje v kozme.


a 2 ďalší 5 h
Na Euro 2020 hrozia aj iné ohniská. V Maďarska sa na štadióne stretlo 60-tisíc ľudí.

Delta variant sa šíri rýchlejšie.


17. jún

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 642
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 718
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 9 830
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 520
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 255
  6. Po Slovensku na motorke 6 192
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 5 817
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 277
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 231
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 3 707