Takéto na prvý pohľad protikladné ciele si kladie nový program Carbon2Markets, zameraný na pomoc piatim rozvojovým krajinám Ázie a Afriky. Buduje jednak na dávnych skúsenostiach domorodcov, jednak na nových možnostiach otvorených trhmi s uhlíkovými kvótami. Výsledok: ekonomická a súčasne environmentálna výhodnosť.
Predmetné - dosiaľ pomerne unikátne - zladenie hospodárskych i ochranárskych cieľov aktívne v širokom rozsahu presadzuje tím odborníkov z Michiganskej štátnej univerzity (MSU) v East Lansing (USA). Program vedie tamojší profesor lesníctva David Skole.
Podstata programu
Spočíva v zavedení pestovania lesných stromov s vysoko výnosnými plodmi na dosiaľ čisto poľnohospodárskej pôde. Farmári podľa štandardov vytvorených na michiganskej univerzite presne merajú a zaznamenávajú množstvo uhlíka, ktoré stromy viažu v pôde, takže neuniká do ovzdušia.
Spomaľuje to globálne otepľovanie. S týmto množstvom obchodujú. Namerané hodnoty sú objektívne overiteľné, kontrolu vykonávajú vládne agentúry. Chicagská klimatická burza (Chicago Climate Exchange) ponúka obchody so všetkými skleníkovými plynmi.
Ďalší zisk prináša farmárom predaj plodov stromov a príležitostne ich dreva pri trvalo udržateľnom pestovaní, napríklad po preriezke. Závisí to, pravdaže, od druhov stromov.
Príklad prvý
Prvým už vyskúšaným je jatropa. Týmto názvom sa označuje veľká skupina sukulentov, kríkov a pomerne nízkych stromov. Pochádzajú zo Strednej Ameriky, konkrétne z Karibiku. Ujali sa však aj v trópoch a subtrópoch Afriky, Ázie a Severnej Ameriky.
Najčastejšie sa využíva jatropa prečisťujúca (Jatropha curcas), ktorej semená obsahujú až 40 percent oleja. Dá sa pestovať spoločne s inými plodinami, aj s kávovníkom. Z oleja jatropových orechov sa vyrába bionafta, dosiaľ vo veľkom najmä v Brazílii a na Filipínach.
Z hektára možno získavať až niekoľko ton semien a vyše tisíc litrov oleja. Hovorí sa však aj o podstatne vyšších výnosoch - vyše pätnástich tisícoch litrov bionafty na hektár ročne. Nuž a poháňať ňou možno aj poľnohospodárske stroje, dedinské elektrocentrály a podobne.
Bionaftu z jatropy však skúšajú aj aerolinky, hoci pokles cien ropy tieto pokusy spomalil. V decembri 2008 letel Boeing 747 spoločnosti Air New Zealand tak, že jeden zo štyroch motorov bežal na 50-percentné jatropové palivo a v januári 2009 to isté v jednom z dvoch motorov vyskúšal Boeing 737-800 spoločnosti Continental Airlines.
Príklad druhý
Inou možnosťou je maslovník alebo karité (Butyrospermum parkii). To je zasa pôvodom africký strom, ktorý dodnes rastie najmä tam, konkrétne v subsaharskej časti čierneho kontinentu. Je pomerne vysoký, až 25 metrov. Dospieva ale pomaly, okolo 31 rokov, čo z neho robí dlhodobejšiu investíciu.
Z jeho olejnatých semien sa získava bambucké maslo. V Afrike ho využívajú ako potravinu a liek. V ekonomicky rozvinutom svete je však známe predovšetkým ako kozmetický prostriedok - na zvláčňovanie a zvlhčovanie pokožky. V tomto ohľade funguje vynikajúco, nie nadarmo sa niekedy označuje ako „ženské zlato".
Výdatný vedľajší príjem
V súhrne: farmári v rozvojových krajinách takto môžu získať platby za stromami viazaný uhlík a navyše výnosy z predaja ich plodov, ako aj dreva z príležitostnej obmedzenej ťažby. Drevný odpad sami využijú ako palivo. Stromy udržia v pôde vlahu a poskytnú tieň plodinám, ktoré ho potrebujú.
Podľa Davida Skolea takto aj malý farmár v Thajsku, ktorý zasadí stromy na jedinom hektári, získa pri cenách, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú na uhlíkového trhu, približne 40 dolárov ročne.
Keď sa uváži tamojšie bežné 10-hektárové pole, znamená to 400 dolárov. Pre občana rozvinutej krajiny málo, pre občana krajiny, kde je priemerný ročný príjem asi 3700 dolárov, je to ale pomerne dosť.
Obce by tento príjem mohli využívať spoločne. (Na rozdiel od vyšších výnosov za plody a prípadne drevo, ktoré by zostávali súkromné.) „Uhlíkových" dolárov by ročne na typickú thajskú dedinu pripadlo niekoľko desaťtisíc. Z takej sumy už možno významne podporiť prevádzku lekárskej ambulancie či malej kliniky, respektíve miestnu školu.
„Schopnosť spojiť sadenie stromov s rýchlymi finančnými výnosmi z nových uhlíkových trhov a dodatočnými výnosmi z iných stromových produktov v ďalších rokoch, má potenciál kladne ovplyvniť milióny životov. Nuž a pokračujúca tvorba stromových produktov s vysokou hodnotou, ako ovocie a olejnaté semená, navyše ochráni uložený uhlík, aby nebol využitý vo veľkom ako palivové drevo a tak uvoľnený do ovzdušia," povedal David Skole.
David Skole vedie unikátny globálny program, ktorý spája trvalo udržateľné pestovanie plodín a novými uhlíkovými trhmi v záujme spomalenia klimatickej zmeny a zlepšenia životnej úrovne obyvateľov vidieka v rozvojových krajinách, ktorí patria k najchudobnejším príslušníkom ľudstva.
Foto: Michigan State University
Program Carbon2Markets podporujú aj Organizácia spojených národov, NASA, Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a Ázijsko-tichomorské fórum pre životné prostredie a rozvoj.
Pestovanie poľnohospodárskych plodín spoločne so stromami je prax, ktorú už tisícročia úspešne využívajú obyvatelia mnohých ostrovov v Polynézii a ľudnatých horských údolí na Novej Guinei.
Hlavný zdroj: Komuniké Michigan State University z 26. júna 2009.