V Mendelejevovej periodickej tabuľke sa objaví nový prvok s číslom 112. Zatiaľ má iba provizórny názov - ununbium, ako ho pomenoval medzinárodný tím z Centra výskumu ťažkých iónov v nemeckom Darmstadte vedený profesorom Sigurdom Hofmannom.
Existenciu nového prvku uznala Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) v liste vedúcemu objaviteľského tímu. List obsahuje aj žiadosť, aby preň v nasledujúcich týždňoch darmstadtskí vedci navrhli vhodný názov. Pomenúvanie nových prvkov tradične patrí do kompetencie objaviteľov. IUPAC názov starostlivo posúdi a približne po pol roku by ho mala schváliť.
Dátum aj čas vytvorenia prvku s atómovým číslom 112 je známy: 9. februára 1996 o 22,37. Vtedy použil tím profesora Hofmanna 120 metrov dlhý urýchľovač častíc, v ktorom vystreľoval nabité ióny zinku na olovený terčík. V jednom prípade sa prvky spojili a vznikli jadra nového prvku s atómovou hmotnosťou 277.
Vedci sa tak po mnohých pokusoch a pochybnostiach dostali na ďalší pevnejší chemický ostrov. Nový prvok síce nemá nijaké praktické využitie, no možno ho použiť v ďalších experimentoch, napríklad pri výskume laserov alebo správania iných chemických prvkov.
Tím objaviteľov superťažkého prvku 112. Členom tímu bol aj Slovák profesor Štefan Šáro (horný rad prvý sprava dolný rad prvý sprava - ospravedlňujeme sa profesorovi Šárovi) z Katedry jadrovej fyziky FMFI UK Bratislava.
FOTO - A. Zschau, GSI
V jadre nového prvku je 112 protónov a 165 neutrónov a je takmer 277x ťažší ako úvodný prvok periodickej tabuľky, vodík. Neutróny v jadre sú však pre klasifikáciu bezvýznamné. Je to 112 elektrónov, krúžiacich okolo jadra, ktoré určujú jeho nové chemické vlastnosti.
Prvok 112 patrí do skupiny superťažkých, o existencii ktorých začali vedci uvažovať v 60. rokoch uplynulého storočia. Sú veľmi nestabilné a začínajú sa rozpadať rýchlo po vytvorení; v tomto prípade trval rozpad iba niekoľko milisekúnd (pri rozpade však jadrá vydávajú energiu, ktorú možno merať). Táto nestabilita bola hlavným dôvodom, prečo trvalo tak dlho, než predstavitelia IUPAC nový prvok oficiálne uznali.
Profesor Sigurd Hofmann v laboratóriu.
FOTO - G. Otto, GSI
Objav bolo treba nezávisle overiť, a až doteraz vedci pozorovali iba štyri atómy prvku 112. Na jeho uvedení do života sa významne podieľal tím vedený Jurijom Oganesjanom zo Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne pri Moskve a Robert Eichler a Heinz Gäggeler s kolegami zo švajčiarskeho Inštitútu Paula Scherrera.
Pripomeňme názvy predchádzajúcich prvkov, ktoré v darmstadtskom ústave od roku 1976 v spolupráci s inými tímami objavili a pomenovali.
Bohrium (Bh), 107. prvok Mendelejevovej tabuľky, nesie meno slávneho dánskeho fyzika Nielse Bohra, hlavného tvorcu kvantovej fyziky. 108. prvok (Hs) dostal názov hassium, čo je latinský názov pre Hessensko, kde sa nachádza Darmstadt. 109 prvok (Mt) má názov meitnerium na počesť Rakúšanky Lise Meitnerovej, ktorá so synovcom Ottom Frischom ako prvá objasnila štiepenie uránu. Prvok 110 (Ds) je darmstadtium, čo netreba vysvetľovať, a doteraz posledný prvok (Rg) má názov roentgenium na počesť Conrada Wilhelma Röntgena, objaviteľa röntgenového žiarenia a nositeľa prvej Nobelovej ceny za fyziku z roku 1901.
Chemici si dlho mysleli, že najťažším prvkom je urán, ktorý v Mendelejevovej tabuľke figuruje na 92. mieste.
Objavil ho už v roku 1789 chemik Martin H. Klaproth. V roku 1940 však syntetizovali E. M. McMillan a P. H. Abelson na Kalifornskej univerzite v Berkeley prvok s číslom 93, ktorý dostal názov neptúnium. Je to umelý rádioaktívny kov striebornej farby. Aj 94. prvok tabuľky - plutónium - má názov odvodený z planéty našej Slnečnej sústavy.
Vedúci objaviteľského tímu Sigurd Hofmann je aj úspešným popularizátorom vedy. Napísal knihu On beyond Uranium: journey to the end of the periodic table (2002). Názvom ako keby nadväzovala na známu knihu Petera Atkinsa z roku 1996 The Periodic Kingdom. A Journey into the Land of the Chemical Elements (1996), ktorá je dostupná v slovenčine (vydavateľstvo Archa ju vydalo pod názvom Ríša periodicity: Putovanie krajinou chemických prvkov), v češtine knihu vydala Academia.
