MNÍCHOV. V časopise Astrophysical Journal to predpovedajú španielski a nemeckí vedci.
"V modelovom pokuse sme zistili, že Barnard 68 sa v rozpore s doterajšími predpokladmi nachádza v nestabilnom stave a čoskoro skolabuje," povedal astrofyzik Andreas Burkert z univerzitnej hvezdárne v Mníchove.
Barnard 68 je Zemi najbližší a najlepšie preskúmaný molekulárny oblak. Vzdialený je 400 svetelných rokov, leží v súhvezdí Hadonos a má hmotnosť dvoch Sĺnk. Že s jeho stabilitou to je celkom inak, ukázali veľké rozdiely v hustote jeho centrálnych a okrajových oblastí, ktorým sa doteraz nevenovala veľká pozornosť. Nestabilita je prvou fázou splynutia s iným oblakom, ktorá už prebieha, uviedol Burkert.
Približne za 200.000 pozemských rokov, čo v astronómii nie je dlho, sa z oblaku stane nová hviezda. Ak bude vážiť viac ako dve Slnká, bude zrejme viditeľná voľným okom aj zo Zeme.
Mliečna cesta obsahuje 30 až 100 miliárd hviezd. Každý rok pribudne do tejto rodiny v priemere jedna hviezda aj s planetárnym systémom.
Astronómovia sa domnievajú, že hviezdy sú výsledkom splynutia niekoľkých molekulárnych oblakov. Pri tomto procese, do ktorého je zapojená aj medzihviezdna hmota, začnú hustnúť až po hranicu, keď sa spustí jadrová syntéza a nová hviezda je na svete.
