Premietanie údajov a obrazov zvnútra na sklá okuliarov bolo najprv možné len v sci-fi a špionážnych románoch či filmoch. Neskôr vstúpili do reality ako bežné vybavenie stíhacích pilotov, konštruktérov a ďalších profesií - vrátane spomenutých špiónov. Vždy však ako jednocestné, bez možnosti príjemcu ovplyvňovať obsah. To už ďalej neplatí.
Dátové okuliare sa dosiaľ používali v dvoch základných režimoch: Buď nositeľa prenášali do virtuálneho sveta, ako konštruktérov, návrhárov a nadšencov počítačových hier, alebo mu dodávali informácie o svete v blízkom okolí, keď mal ruky zaneprázdnené, ako piloti.
Jednocestnosť nestačí
Vždy však poskytovali dáta jednocestne - k užívateľovi, ktorý ich jednoducho bral na vedomie a prispôsoboval tomu svoje konanie. Prichádzajúce dáta priebežne neovplyvňoval. Hoci sa vyskytli viaceré pokusy dátové okuliare predsa len zinteraktívniť, všetky stroskotali.
Výsledky totiž boli málo pôsobivé. Najmä s ohľadom na prax. Príčiny? Krútili sa okolo technických problémov (príliš ťažké alebo rozmerné súčiastky), problémov s ovládaním (celková ergonomická nevýhodnosť) a napokon financií (vysoká obstarávacia cena).
Oko namiesto myši
„S týmito prekážkami sme sa teraz vysporiadali," povedal Michael Scholles z Fraunhoferovho ústavu pre fotonické mikrosystémy (IPMS) v Drážďanoch. „Chceli sme urobiť tieto okuliare obojcestnými a interaktívnymi, aby sa otvorili nové oblasti využitia," doplnil.
Vedci z IPMS vyvinuli dátové okuliare, ktoré zahŕňajú sledovanie očných pohybov. Má to obrovskú výhodu, lebo takto možno aktívne ovplyvniť zloženie a vyberať si z prichádzajúcich dát - buď presunutím pohľadu, alebo upretým pohľadom na špecifické body displeja.
Netreba nijaké iné pointačné zariadenie - myš, touchpad, joystick a podobne. Užívateľ takto zobrazuje položky v ponuke, roluje v nej hore dole a posúva jednotlivé obrazové prvky.
Má to všetko, čo treba
Sledovač očných pohybov a reprodukcia obrazu sú integrované v čipe typu CMOS s rozmermi iba 19,3 krát 17 milimetrov. Na prototype nových dátových okuliarov je umiestnený zvnútra postrannej časti rámu, teda pri spánku hlavy nositeľa.
Obraz z mikrodispleja sa napokon premieta na sietnicu nositeľa okuliarov, spojených trebárs s PDA. Nositeľ ho vníma akoby zo vzdialenosti cca jedného metra. Samozrejme, obraz musí prežiariť svetlo prostredia, aby bol jasne viditeľný voči meniacim sa kontrastným pozadiam.
Fraunhoferovský tím preto pri konštrukcii nových dátových okuliarov využil organické svetelné diódy (OLED), čím získal zvlášť vysoko svietivé mikrodispleje. Výsledný produkt splnil zadané kritériá: je malý, nízkohmotný, ľahko vyrobiteľný a najmä lacný.
A na čo to bude?
Kde poslúži? Okrem v úvode spomenutého najmä v priemysle a v medicíne. V prvej sfére napríklad umožní stavebným inžinierom riadiť činnosť strojov „s okom" na plánoch, či servisným technikom postupovať podľa inštalačných a iných príručiek, v druhej napríklad operujúcim chirurgom monitorovať životné funkcie pacienta a podľa potreby konzultovať špecifické diagnostické snímky.
Dodajme, že Fraunhoferova spoločnosť je špičková veľká vedecko-výskumná sieť v Nemecku, kde je však takých viacero. V jej 58 ústavoch pôsobí vyše 12-tisíc vedcov a technikov.
Zameriava sa najmä na aplikovaný výskum, základný majú - pravdaže, popri univerzitách - v „rezorte" zasa najmä ústavy Spoločnosti Maxa Plancka. Tretinu nákladov Fraunfoferovej spoločnosti kryje spolková a krajinské vlády, zvyšok kontrakty s rôznymi verejnými a komerčnými subjektmi a výnosy patentových práv.
Hlavný zdroj: Komuniké Fraunhofer Gesellschaft z 8. júna 2009.
