Medzinárodný tím zavŕtal poriadne hlboko pod zmrznuté arktické jazero. Obsah vrtných jadier umožní nazrieť doteraz najhlbšie do minulosti arktickej klímy a zistiť viac o tom, ako a prečo sa v dlhodobejších cykloch menilo globálne podnebie.
Záhady pod zemou
Hovorí sa, že medzi nebom a zemou nájdeme veľké záhady. Geológovia alebo paleoklimatológovia by však určite prisahali, že najväčšie tajomstvá sú ukryté pod zemou. Pátral po nich tím nemeckých, amerických, ruských a rakúskych vedcov, ktorí pred niekoľkými dňami ukončili polročnú expedíciu na zamrznuté sibírske jazero Eľgygytgyn, čo v reči miestnych Čukčov znamená Biele jazero. Leží vo východnej Sibíri a vzniklo pred 3,6 miliónmi rokov v kráteri širokom 18 kilometrov. Kráter vznikol po dopade meteoritu, ktorý mal v priemere okolo kilometra.
Vedci a technici, ktorí v 40-stupňových mrazoch a snehových búrkach vŕtali 12 hodín denne pod zmrznutým dnom jazera, získali doteraz najdlhší kompaktný záznam sedimentov z arktickej oblasti. Informácie, ktoré obsahujú, majú nebývalý význam pre pochopenie klimatických zmien v Arktíde, ale aj na celej Zemi.
Jazero Eľgygytgyn, na ktorom sa medzinárodná vedecká základňa takmer stráca.
FOTO - Julie Brigham-Grette, University of Massachusetts
Z Ruska cez Nemecko do USA
Takmer 3,5 tony sedimentov v podobe vrtných jadier, získaných v extrémnych podmienkach, teraz prepravujú špeciálne nákladné lietadlá do ruského Sankt Peterburgu. Z mesta na rieke Neve poputujú do laboratórií Kolínskej univerzity v Nemecku, kde ich budú študovať paleoklimatológovia. Neskôr ich uložila do „archívu" v chladnom skladisku Minnesotskej univerzity.
V strede Julie Brigham-Grette, vľavo Martin Melles z Kolínskej univerzity, vpravo Pavel Minyuk z magadanského Severovýchodného interdisciplinárneho vedeckovýskumného strediska.
FOTO - Julie Brigham-Grette, University of Massachusetts
Ako povedala Julie Brigham-Grette, vedúca americkej časti projektu a profesorka na Massachusettskej univerzite v Amherste, celková dĺžka získaných jadier so sedimentmi je 355 metrov, čo už sa blíži výške Empire State Building (381 metrov). Umožní to nahliadnuť do geologického záznamu, ktorý sa začína pred 3,5 miliónmi rokov. Nechýba v ňom ani približne 40-metrový záznam z najmladšej histórie jazera v teplom strednom pliocéne (obdobie, ktoré trvalo od 5,3 do 2,59 milióna rokov). Brigham-Gretteová označila túto geologickú epochu za fascinujúcu, lebo je možným predobrazom vývoja budúcej klímy. Rozhovor s americkou vedkyňou je na http://www.dkv.columbia.edu/video/nsf/nsf_brigham_grete.html).
Prečo je Sibír zmrznutá?
Informácie, ktoré vŕtne jadrá obsahujú, majú nebývalý význam pre pochopenie klimatických zmien v Arktíde. Ako povedal Paul Filmer, programový riaditeľ americkej NSF (Národnej vedeckej nadácie), ktorá výskum spolufinancuje, štúdium týchto usadenín z vysokých zemepisných šírok umožní lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala klíma na celej Zemi. „Prvoradým cieľom je zistiť, prečo a ako sa v období pred tromi až dvomi miliónmi rokov zo zalesneného a teplého arktického ekosystému vyvinul permafrost."
Zmrznutý povrch jazera Eľgygytgyn bez problémov udržal aj niekoľkotonovú vrtnú súpravu.
FOTO - Julie Brigham-Grette, University of Massachusetts
Súvislý geologický záznam usadenín je unikátny aj preto, že ponúkne možnosť preštudovať klimatické zmeny, prebiehajúce v dobách ľadových (glaciáloch) a medziľadových (interglaciáloch - práve v jednom takomto období žijeme).
Teplé a chladné obdobia sa za uplynulý milión rokov menili približne každých 100-tisíc rokov. Predtým však tieto cykly, najmä vo vysokých zemepisných šírkach, varírovali medzi 41-tisíc a 23-tisíc rokmi. Vŕtne jadrá z „jazera E", ako ho vedci skrátene nazvali, by mohli prezradiť kľúč k tejto zmene. Najmä potom, čo ich vedci porovnajú so záznamom usadenín v oceánoch a v nižších zemepisných šírkach.
Hlavný zdroj: tlačové oznámenie Národnej vedeckej nadácie (NSF)