SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Vyberú najlepší objav ľudstva

Londýnske Vedecké múzeum chce od svojich návštevníkov, aby vybrali najdôležitejší vedecký objav ľudstva.

Štart rakety V2.Štart rakety V2. (Zdroj: WIKIMEDIA)



LONDÝN, BRATISLAVA. Penicilín alebo parný motor? Či nebodaj objav štruktúry DNA? Nejako takto môže vyzerať rozhodovanie o najdôležitejšom vedeckom objave v histórii ľudstva.

Ale dajú sa vôbec porovnať významy objavu telegrafu a röntgenového žiarenia? Britské Vedecké múzeum si myslí, že áno.

Naj vynálezy:

parný motor
raketa V2
telegraf
parná lokomotíva
Stephensonova raketa
röntgen
automobil Ford T
penicilín
Touringov počítač
špirála DNA
modul Apolla 10

Londýnske múzeum, ktoré vzniklo už v roku 1851, a ktoré tento mesiac oslavuje sto rokov od svojej samostatnej existencie - predtým bolo súčasťou Múzea Viktórie a Alberta - zostavilo zoznam desiatich najvýznamnejších objektov zo svojich zbierok.

Návštevníci môžu hlasovať, aká ikona vedy a techniky je podľa nich najdôležitejšia. „Vybrali sme predmety, ktoré boli dôležité pre históriu a zmenili náš život,“ povedal denníku Daily Telegraph hlavný kurátor múzea, Tim Boon. Dodal však, že vybrať len desať objektov bolo ťažké.

Zázračné náhody?

V septembri 1928 zabudol istý škótsky biológ Alexander Fleming na stole misku s kultúrou baktérií a odišiel na dovolenku. Keď sa vrátil, v miske našiel zvláštnu pleseň, okolo ktorej baktérie zmizli. Uvedomil si, že s istou dávkou šťastia možno prišiel na jeden z najdôležitejších objavov v histórii ľudstva. Fleming preto experimentoval ďalej a novú látku nazval penicilín.

Táto „náhoda“ nám dnes umožňuje jednoducho a pohodlne liečiť ochorenia, s ktorými sa predtým bojovalo s problémami.

Apollo 10. FOTO - NASA

Podobne čudesný príbeh majú aj americké lety na Mesiac. Nacisti počas druhej svetovej vojny vytvorili program, ktorého výsledkom boli raketové útoky na Londýn. Po vojne sa konštruktér rakiet V1 a V2 Wernher von Braun vzdal spojencom a spolu s tímom spolupracovníkov odišiel do USA.

Tam pracoval na konštrukcii rakiet Saturn pre vesmírny program Apollo.

Iné rebríčky

Nebyť Hitlerovej posadnutosti, možno by v júli roku 1969 Armstrong nebol prvým človekom, čo sa prechádzal po Mesiaci. A možno by sa neodohrali americko­sovietske vesmírne preteky. Na druhej strane, nebyť jadrového výskumu, možno by sme sa dnes nebáli nukleárnych zbraní.

Problémom dôležitých objavov a vynálezov býva práve ich zneužitie. Civilný výskum môže viesť k vojnovému použitiu, či v prípade DNA k sociálnemu inžinierstvu.

Platí však aj opak, vojenská zbraň V2 viedla k získaniu nových poznatkov o našom vesmíre. Aj nad tým sa múzeum zamýšľa.

„Môžeme sa pýtať, či nejestvuje nejaká lepšia desiatka, dodal pre BBC Boon. „Niektoré objekty totiž asi budú verejnosť rozdeľovať.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mads Mikkelsen pre SME: Bojujte o lásku. Ak k tomu potrebujete pohár vína, nech, ale bojujte

Slávny dánsky herec priznáva, že mu niekedy pomôže pohár vína.

Dánsky herec Mads Mikkelsen.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sám si už Fico nepomôže

Špekulatívne štiepenie Smeru je obyčajná konšpirácia.

Peter Tkačenko

Prieskum: Z konfliktu SaS a OĽaNO ťaží Sulík, rastie aj Pellegriniho Hlas

Kollárova Sme rodina padala už pred kauzou nemocnica.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Český semafor začal úradovať. Dívajme sa

PES a jeho diery.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.