LONDÝN, BRATISLAVA. Penicilín alebo parný motor? Či nebodaj objav štruktúry DNA? Nejako takto môže vyzerať rozhodovanie o najdôležitejšom vedeckom objave v histórii ľudstva.
Ale dajú sa vôbec porovnať významy objavu telegrafu a röntgenového žiarenia? Britské Vedecké múzeum si myslí, že áno.
Naj vynálezy:
Londýnske múzeum, ktoré vzniklo už v roku 1851, a ktoré tento mesiac oslavuje sto rokov od svojej samostatnej existencie - predtým bolo súčasťou Múzea Viktórie a Alberta - zostavilo zoznam desiatich najvýznamnejších objektov zo svojich zbierok.
Návštevníci môžu hlasovať, aká ikona vedy a techniky je podľa nich najdôležitejšia. „Vybrali sme predmety, ktoré boli dôležité pre históriu a zmenili náš život,“ povedal denníku Daily Telegraph hlavný kurátor múzea, Tim Boon. Dodal však, že vybrať len desať objektov bolo ťažké.
Zázračné náhody?
V septembri 1928 zabudol istý škótsky biológ Alexander Fleming na stole misku s kultúrou baktérií a odišiel na dovolenku. Keď sa vrátil, v miske našiel zvláštnu pleseň, okolo ktorej baktérie zmizli. Uvedomil si, že s istou dávkou šťastia možno prišiel na jeden z najdôležitejších objavov v histórii ľudstva. Fleming preto experimentoval ďalej a novú látku nazval penicilín.
Táto „náhoda“ nám dnes umožňuje jednoducho a pohodlne liečiť ochorenia, s ktorými sa predtým bojovalo s problémami.
Apollo 10. FOTO - NASA
Podobne čudesný príbeh majú aj americké lety na Mesiac. Nacisti počas druhej svetovej vojny vytvorili program, ktorého výsledkom boli raketové útoky na Londýn. Po vojne sa konštruktér rakiet V1 a V2 Wernher von Braun vzdal spojencom a spolu s tímom spolupracovníkov odišiel do USA.
Tam pracoval na konštrukcii rakiet Saturn pre vesmírny program Apollo.
Iné rebríčky
Nebyť Hitlerovej posadnutosti, možno by v júli roku 1969 Armstrong nebol prvým človekom, čo sa prechádzal po Mesiaci. A možno by sa neodohrali americkosovietske vesmírne preteky. Na druhej strane, nebyť jadrového výskumu, možno by sme sa dnes nebáli nukleárnych zbraní.
Problémom dôležitých objavov a vynálezov býva práve ich zneužitie. Civilný výskum môže viesť k vojnovému použitiu, či v prípade DNA k sociálnemu inžinierstvu.
Platí však aj opak, vojenská zbraň V2 viedla k získaniu nových poznatkov o našom vesmíre. Aj nad tým sa múzeum zamýšľa.
„Môžeme sa pýtať, či nejestvuje nejaká lepšia desiatka, dodal pre BBC Boon. „Niektoré objekty totiž asi budú verejnosť rozdeľovať.“
