Je vojna kolískou altruizmu?

Nesebecké správanie sa možno zrodilo už vtedy, keď lovci išli brániť záujmy svojej skupiny.Ak je život tvrdou súťažou o prežitie, prečo okolo seba vidíme toľko altruizmu?

Vojna sprevádza ľudí celou ich históriou. Je možné, že bola aj pri zrode nesebeckého správania.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA/AP)

So zaujímavou odpoveďou prišiel americký evolučný biológ. Tvrdí, že k rozvoju altruistického čiže nesebeckého správania významne prispeli vojny.

BRATISLAVA. Vojna, sprevádzaná zabíjaním, môže byť návodom na nezištnú spoluprácu a pomoc druhým. Znie to čudne?

O evolučnej úlohe vojen pri rozvoji altruizmu svedčia dlhodobé výskumy tímu Samuela Bowlesa z Inštitútu v Santa Fe (Nové Mexiko v USA) a Sienskej univerzity v Taliansku, podopreté archeologickými faktami a matematickými modelmi.

Ak je Bowles na správnej ceste, znamenalo by to aj prínos k pochopeniu inej dlhoročnej evolučnej záhady: ako sa druh Homo sapiens zmenil zo živočícha, zaujímajúceho sa takmer výlučne o svoje prežitie a rozmnožovanie, na kultúrneho tvora, ktorý vytvoril väčšinou monogamné spoločnosti s vládou zákona?

Článok pokračuje pod video reklamou

Konflikt na vysokej úrovni

Nik nevie, kedy sa to presne stalo. Niekedy pred 150-tisíc rokmi sa začali izolované skupiny lovcov a zberačov dostávať do častejšieho kontaktu. Mohli za to zrejme dramatické zmeny počas dôb ľadových, striedaných prechodným oteplením, ktoré prebiehali až do ukončenia epochy pleistocénu a vzniku poľnohospodárstva pred asi 10-tisíc rokmi.

Klimatické zmeny, ktoré pre lovcov znamenali obmedzenie možností obživy, si vynútili častejší kontakt rôznych skupín na menšom priestore. A z toho pri nedostatku zdrojov logicky vyplývali problémy. Bowles túto etapu ľudských dejín charakterizoval ako „návod na konflikt na vysokej úrovni".

Pleistocénne vojny mali ďaleko ku konfliktu organizovaných, vycvičených armád. „Hovoríme o skupinách mužov, ktoré mali dvoch, troch alebo päť členov," vysvetlil Bowles. „Nemali organizačnú schému a nie je jasné, ako donútili ľudí bojovať."

Padol každý siedmy

O frekvencii bojov svedčí obsah pleistocénnych hrobov s ľudskými pozostatkami. Bowles analyzoval kosti pravekých nebožtíkov z pätnástich miest po celom svete. Zistil, že násilnou smrťou ich skonalo 46 percent, teda prakticky každý druhý.

Údaje z neskoršieho obdobia ukazujú, že vojna priniesla smrť 30 percentám lovcov a zberačov z kmeňa Ache, žijúceho vo východnom Paraguaji, 17 percentám Hiwiov, žijúcich vo Venezuele a Kolumbii, a štyrom percentám austrálskych Anbarov. V priemere je to 14 percent mŕtvych v populáciách lovcov a zberačov, teda každý siedmy.

Rozumný človek - aj keď to bol muž a žil v pleistocéne - určite zostal radšej v jaskyni bez toho, aby riskoval zranenie alebo smrť. No napriek tomu nakoniec išiel bojovať. Kľúčom bol podľa Bowlesa altruizmus.

Počítačové modely ukázali, že cena prehratej vojny bola pre skupinu príliš vysoká, a prevažovala individuálny risk, najmä vtedy, ak bola populácia príbuzensky poprepájaná. Keďže evolúcia prebieha na genetickej úrovni, obetovať sa pre príbuzných má väčší zmysel ako pre neznámych ľudí.

Bowlesov tím nemal ako zistiť, do akej miery boli pleistocénne populácie príbuzné. Preto porovnal gény súčasných lovcov a zberačov - afrických Pigmejov a rodených Sibírčanov. Ukázalo sa, že príbuznosť v jednotlivých skupinách bola na takej úrovni, aby ospravedlnila účasť vo vojne.

Iné než altruistické dôvody

Kritici Bowlesovej koncepcie poukázali na to, že po vyhratých vojnách sa vo víťaznej skupine udržali gény porazených protivníkov. To viedlo nie ku koncentrácii, ale k rozriedeniu „altruistických génov" a nesebecká ochota obetovať sa pre príbuzných musela v rôznorodej skupine klesať.

Bowles modeloval aj túto možnosť. Zistil, že aj v takto pomiešanej populácii mali altruistickí bojovníci stále prevahu, napriek tomu to však mohlo spomaliť evolúciu altruizmu, ktorý sa vyvíjal vo vojnách. S humorom poznamenal, že z tohto hľadiska by bolo najlepším spôsobom, ako rozšíriť svoje gény najrýchlejšie, každého zabiť.

Iný kritik, Mark van Vugt, psychológ z univerzity v Kente poznamenal, že bojovníci mohli sledovať iba svoje vlastné záujmy bez ohľadu na dobro skupiny.

„Štúdie amazonských Janomamov ukazujú, že bojovníci získavali viac zdrojov, viac žien a mali viac potomstva," povedal van Vugt. Je teda problematické vysvetliť účasť vo vojnách iba príbuzenským altruizmom.

Van Vugt si však myslí, že napriek všetkému je Bowles na správnej stope. Štúdie ukazujú, že aj ľudia vybraní na základe náhodných znakov, napríklad hádzaním mince, sa správajú altruisticky k členom svojej skupiny, a zaujato alebo nepriateľsky k členom inej skupiny.

Ešte iný prístup, ktorý je vlastne tiež kritikou Bowlesa, pochádza z knihy sociobiológa Matta Ridleyho Pôvod cnosti.

Ridley napísal: „Presviedčajte svoje deti, aby sa stali dobrými ľuďmi. Nie preto, že je to náročné a záslužné, ale preto, že sa im to nakoniec oplatí." Altruizmus chápe skôr ako pôžičku niekomu (človeku, skupine...), kto bude ochotný a schopný raz ju vrátiť.

Hlavný zdroj: New Scientist

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

Píše Ivan Mikloš

Rusko a my - naozaj sme nepoučiteľní?

Čo by sme mali vedieť o Putinovom režime.

Komentár Matúša Krčmárika

Je koniec, Turecko už do Európy nepatrí

Erdogan si neposilnil moc, aby sa jej vzdal.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini už je od Fica na nerozoznanie

Pellegrini sa prihlásil k celému portfóliu straníckeho predsedu.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Ako Elon Musk tuneluje Chicago

Prehľad technologických správ týždňa.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Jadrové vŕtanie je zárukou rýchlosti, presnosti a bezprašnosti
  2. Tepelné hospodárstvo Moldava plánuje preinvestovať 600 tisíc eur
  3. Do you need to unwind after a stressful week at work?
  4. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  5. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  6. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  7. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  8. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  9. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  10. Kreditná karta – áno alebo nie
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 18 383
  2. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 051
  3. Kreditná karta – áno alebo nie 8 040
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 7 246
  5. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 723
  6. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 5 539
  7. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 5 243
  8. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 5 142
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 470
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 879