SME
Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky

Je vojna kolískou altruizmu?

Nesebecké správanie sa možno zrodilo už vtedy, keď lovci išli brániť záujmy svojej skupiny.Ak je život tvrdou súťažou o prežitie, prečo okolo seba vidíme toľko altruizmu?

Vojna sprevádza ľudí celou ich históriou. Je možné, že bola aj pri zrode nesebeckého správania.Vojna sprevádza ľudí celou ich históriou. Je možné, že bola aj pri zrode nesebeckého správania. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA/AP)

So zaujímavou odpoveďou prišiel americký evolučný biológ. Tvrdí, že k rozvoju altruistického čiže nesebeckého správania významne prispeli vojny.

BRATISLAVA. Vojna, sprevádzaná zabíjaním, môže byť návodom na nezištnú spoluprácu a pomoc druhým. Znie to čudne?

O evolučnej úlohe vojen pri rozvoji altruizmu svedčia dlhodobé výskumy tímu Samuela Bowlesa z Inštitútu v Santa Fe (Nové Mexiko v USA) a Sienskej univerzity v Taliansku, podopreté archeologickými faktami a matematickými modelmi.

Ak je Bowles na správnej ceste, znamenalo by to aj prínos k pochopeniu inej dlhoročnej evolučnej záhady: ako sa druh Homo sapiens zmenil zo živočícha, zaujímajúceho sa takmer výlučne o svoje prežitie a rozmnožovanie, na kultúrneho tvora, ktorý vytvoril väčšinou monogamné spoločnosti s vládou zákona?

Skryť Vypnúť reklamu

Konflikt na vysokej úrovni

Nik nevie, kedy sa to presne stalo. Niekedy pred 150-tisíc rokmi sa začali izolované skupiny lovcov a zberačov dostávať do častejšieho kontaktu. Mohli za to zrejme dramatické zmeny počas dôb ľadových, striedaných prechodným oteplením, ktoré prebiehali až do ukončenia epochy pleistocénu a vzniku poľnohospodárstva pred asi 10-tisíc rokmi.

Klimatické zmeny, ktoré pre lovcov znamenali obmedzenie možností obživy, si vynútili častejší kontakt rôznych skupín na menšom priestore. A z toho pri nedostatku zdrojov logicky vyplývali problémy. Bowles túto etapu ľudských dejín charakterizoval ako „návod na konflikt na vysokej úrovni".

Pleistocénne vojny mali ďaleko ku konfliktu organizovaných, vycvičených armád. „Hovoríme o skupinách mužov, ktoré mali dvoch, troch alebo päť členov," vysvetlil Bowles. „Nemali organizačnú schému a nie je jasné, ako donútili ľudí bojovať."

Skryť Vypnúť reklamu

Padol každý siedmy

O frekvencii bojov svedčí obsah pleistocénnych hrobov s ľudskými pozostatkami. Bowles analyzoval kosti pravekých nebožtíkov z pätnástich miest po celom svete. Zistil, že násilnou smrťou ich skonalo 46 percent, teda prakticky každý druhý.

Údaje z neskoršieho obdobia ukazujú, že vojna priniesla smrť 30 percentám lovcov a zberačov z kmeňa Ache, žijúceho vo východnom Paraguaji, 17 percentám Hiwiov, žijúcich vo Venezuele a Kolumbii, a štyrom percentám austrálskych Anbarov. V priemere je to 14 percent mŕtvych v populáciách lovcov a zberačov, teda každý siedmy.

Rozumný človek - aj keď to bol muž a žil v pleistocéne - určite zostal radšej v jaskyni bez toho, aby riskoval zranenie alebo smrť. No napriek tomu nakoniec išiel bojovať. Kľúčom bol podľa Bowlesa altruizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Počítačové modely ukázali, že cena prehratej vojny bola pre skupinu príliš vysoká, a prevažovala individuálny risk, najmä vtedy, ak bola populácia príbuzensky poprepájaná. Keďže evolúcia prebieha na genetickej úrovni, obetovať sa pre príbuzných má väčší zmysel ako pre neznámych ľudí.

Bowlesov tím nemal ako zistiť, do akej miery boli pleistocénne populácie príbuzné. Preto porovnal gény súčasných lovcov a zberačov - afrických Pigmejov a rodených Sibírčanov. Ukázalo sa, že príbuznosť v jednotlivých skupinách bola na takej úrovni, aby ospravedlnila účasť vo vojne.

Iné než altruistické dôvody

Kritici Bowlesovej koncepcie poukázali na to, že po vyhratých vojnách sa vo víťaznej skupine udržali gény porazených protivníkov. To viedlo nie ku koncentrácii, ale k rozriedeniu „altruistických génov" a nesebecká ochota obetovať sa pre príbuzných musela v rôznorodej skupine klesať.

Skryť Vypnúť reklamu

Bowles modeloval aj túto možnosť. Zistil, že aj v takto pomiešanej populácii mali altruistickí bojovníci stále prevahu, napriek tomu to však mohlo spomaliť evolúciu altruizmu, ktorý sa vyvíjal vo vojnách. S humorom poznamenal, že z tohto hľadiska by bolo najlepším spôsobom, ako rozšíriť svoje gény najrýchlejšie, každého zabiť.

Iný kritik, Mark van Vugt, psychológ z univerzity v Kente poznamenal, že bojovníci mohli sledovať iba svoje vlastné záujmy bez ohľadu na dobro skupiny.

„Štúdie amazonských Janomamov ukazujú, že bojovníci získavali viac zdrojov, viac žien a mali viac potomstva," povedal van Vugt. Je teda problematické vysvetliť účasť vo vojnách iba príbuzenským altruizmom.

Van Vugt si však myslí, že napriek všetkému je Bowles na správnej stope. Štúdie ukazujú, že aj ľudia vybraní na základe náhodných znakov, napríklad hádzaním mince, sa správajú altruisticky k členom svojej skupiny, a zaujato alebo nepriateľsky k členom inej skupiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Ešte iný prístup, ktorý je vlastne tiež kritikou Bowlesa, pochádza z knihy sociobiológa Matta Ridleyho Pôvod cnosti.

Ridley napísal: „Presviedčajte svoje deti, aby sa stali dobrými ľuďmi. Nie preto, že je to náročné a záslužné, ale preto, že sa im to nakoniec oplatí." Altruizmus chápe skôr ako pôžičku niekomu (človeku, skupine...), kto bude ochotný a schopný raz ju vrátiť.

Hlavný zdroj: New Scientist

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Branislav Harabin na zasadnutí Súdnej rady.

Súdna rada už dočasne odstavila zvolenského sudcu Miľana. Tiež nenosil rúško.


10 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Opatrenia nedodržiavajú aj politici.


a 2 ďalší 5 h

Neprehliadnite tiež

Povrchové teploty v Jakutsku na Sibíri.

Verchojansk stále láme rekordy.


11 h

Rémi Brague a kritika liberalizmu.


14 h

Aby vaše deti nesedeli len pred obrazovkou.


15 h
Hubblov ďalekohľad už tridsať rokov približuje ľudstvu vzdialený vesmír.

Hubble je už týždeň offline.


21. jún

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  2. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  3. Kam patria rolky z toaletného papiera? Dávať dole etikety zo sklenených nádob?
  4. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  5. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  6. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  7. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  8. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  9. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  2. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  3. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  4. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  5. Stiahnite si stovky e-kníh
  6. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  7. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. 3 veci, s ktorými zvládnete horúčavy v byte
  10. Spoločnosť ASBIS uvádza na európske trhy novinku
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 9 100
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 595
  3. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 8 002
  4. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 344
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 588
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 4 372
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 3 655
  8. Crème de la crème po slovensky 3 249
  9. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 847
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania 2 129