SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Je vojna kolískou altruizmu?

Nesebecké správanie sa možno zrodilo už vtedy, keď lovci išli brániť záujmy svojej skupiny.Ak je život tvrdou súťažou o prežitie, prečo okolo seba vidíme toľko altruizmu?

Vojna sprevádza ľudí celou ich históriou. Je možné, že bola aj pri zrode nesebeckého správania.Vojna sprevádza ľudí celou ich históriou. Je možné, že bola aj pri zrode nesebeckého správania. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA/AP)

So zaujímavou odpoveďou prišiel americký evolučný biológ. Tvrdí, že k rozvoju altruistického čiže nesebeckého správania významne prispeli vojny.

BRATISLAVA. Vojna, sprevádzaná zabíjaním, môže byť návodom na nezištnú spoluprácu a pomoc druhým. Znie to čudne?

O evolučnej úlohe vojen pri rozvoji altruizmu svedčia dlhodobé výskumy tímu Samuela Bowlesa z Inštitútu v Santa Fe (Nové Mexiko v USA) a Sienskej univerzity v Taliansku, podopreté archeologickými faktami a matematickými modelmi.

Ak je Bowles na správnej ceste, znamenalo by to aj prínos k pochopeniu inej dlhoročnej evolučnej záhady: ako sa druh Homo sapiens zmenil zo živočícha, zaujímajúceho sa takmer výlučne o svoje prežitie a rozmnožovanie, na kultúrneho tvora, ktorý vytvoril väčšinou monogamné spoločnosti s vládou zákona?

Skryť Vypnúť reklamu

Konflikt na vysokej úrovni

Nik nevie, kedy sa to presne stalo. Niekedy pred 150-tisíc rokmi sa začali izolované skupiny lovcov a zberačov dostávať do častejšieho kontaktu. Mohli za to zrejme dramatické zmeny počas dôb ľadových, striedaných prechodným oteplením, ktoré prebiehali až do ukončenia epochy pleistocénu a vzniku poľnohospodárstva pred asi 10-tisíc rokmi.

Klimatické zmeny, ktoré pre lovcov znamenali obmedzenie možností obživy, si vynútili častejší kontakt rôznych skupín na menšom priestore. A z toho pri nedostatku zdrojov logicky vyplývali problémy. Bowles túto etapu ľudských dejín charakterizoval ako „návod na konflikt na vysokej úrovni".

Pleistocénne vojny mali ďaleko ku konfliktu organizovaných, vycvičených armád. „Hovoríme o skupinách mužov, ktoré mali dvoch, troch alebo päť členov," vysvetlil Bowles. „Nemali organizačnú schému a nie je jasné, ako donútili ľudí bojovať."

Skryť Vypnúť reklamu

Padol každý siedmy

O frekvencii bojov svedčí obsah pleistocénnych hrobov s ľudskými pozostatkami. Bowles analyzoval kosti pravekých nebožtíkov z pätnástich miest po celom svete. Zistil, že násilnou smrťou ich skonalo 46 percent, teda prakticky každý druhý.

Údaje z neskoršieho obdobia ukazujú, že vojna priniesla smrť 30 percentám lovcov a zberačov z kmeňa Ache, žijúceho vo východnom Paraguaji, 17 percentám Hiwiov, žijúcich vo Venezuele a Kolumbii, a štyrom percentám austrálskych Anbarov. V priemere je to 14 percent mŕtvych v populáciách lovcov a zberačov, teda každý siedmy.

Rozumný človek - aj keď to bol muž a žil v pleistocéne - určite zostal radšej v jaskyni bez toho, aby riskoval zranenie alebo smrť. No napriek tomu nakoniec išiel bojovať. Kľúčom bol podľa Bowlesa altruizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Počítačové modely ukázali, že cena prehratej vojny bola pre skupinu príliš vysoká, a prevažovala individuálny risk, najmä vtedy, ak bola populácia príbuzensky poprepájaná. Keďže evolúcia prebieha na genetickej úrovni, obetovať sa pre príbuzných má väčší zmysel ako pre neznámych ľudí.

Bowlesov tím nemal ako zistiť, do akej miery boli pleistocénne populácie príbuzné. Preto porovnal gény súčasných lovcov a zberačov - afrických Pigmejov a rodených Sibírčanov. Ukázalo sa, že príbuznosť v jednotlivých skupinách bola na takej úrovni, aby ospravedlnila účasť vo vojne.

Iné než altruistické dôvody

Kritici Bowlesovej koncepcie poukázali na to, že po vyhratých vojnách sa vo víťaznej skupine udržali gény porazených protivníkov. To viedlo nie ku koncentrácii, ale k rozriedeniu „altruistických génov" a nesebecká ochota obetovať sa pre príbuzných musela v rôznorodej skupine klesať.

Skryť Vypnúť reklamu

Bowles modeloval aj túto možnosť. Zistil, že aj v takto pomiešanej populácii mali altruistickí bojovníci stále prevahu, napriek tomu to však mohlo spomaliť evolúciu altruizmu, ktorý sa vyvíjal vo vojnách. S humorom poznamenal, že z tohto hľadiska by bolo najlepším spôsobom, ako rozšíriť svoje gény najrýchlejšie, každého zabiť.

Iný kritik, Mark van Vugt, psychológ z univerzity v Kente poznamenal, že bojovníci mohli sledovať iba svoje vlastné záujmy bez ohľadu na dobro skupiny.

„Štúdie amazonských Janomamov ukazujú, že bojovníci získavali viac zdrojov, viac žien a mali viac potomstva," povedal van Vugt. Je teda problematické vysvetliť účasť vo vojnách iba príbuzenským altruizmom.

Van Vugt si však myslí, že napriek všetkému je Bowles na správnej stope. Štúdie ukazujú, že aj ľudia vybraní na základe náhodných znakov, napríklad hádzaním mince, sa správajú altruisticky k členom svojej skupiny, a zaujato alebo nepriateľsky k členom inej skupiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Ešte iný prístup, ktorý je vlastne tiež kritikou Bowlesa, pochádza z knihy sociobiológa Matta Ridleyho Pôvod cnosti.

Ridley napísal: „Presviedčajte svoje deti, aby sa stali dobrými ľuďmi. Nie preto, že je to náročné a záslužné, ale preto, že sa im to nakoniec oplatí." Altruizmus chápe skôr ako pôžičku niekomu (človeku, skupine...), kto bude ochotný a schopný raz ju vrátiť.

Hlavný zdroj: New Scientist

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozprávky SME

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.
Medziročný pokles investičného dopytu bol výsledkom najmä nižších investícií do strojov a zariadení, zbraňových systémov a do ostatných strojov a zariadení.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Jankovská nepovedala viac, ako musela

S týmto sa vyšetrovatelia neuspokoja.

Peter Tkačenko

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  2. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  3. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  8. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  9. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  10. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 855
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 15 072
  3. Aká je chémia vôní 10 416
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 872
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 760
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 352
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 753
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 555
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 111
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 6 983