Je vojna kolískou altruizmu?

Nesebecké správanie sa možno zrodilo už vtedy, keď lovci išli brániť záujmy svojej skupiny.Ak je život tvrdou súťažou o prežitie, prečo okolo seba vidíme toľko altruizmu?

Vojna sprevádza ľudí celou ich históriou. Je možné, že bola aj pri zrode nesebeckého správania.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA/AP)

So zaujímavou odpoveďou prišiel americký evolučný biológ. Tvrdí, že k rozvoju altruistického čiže nesebeckého správania významne prispeli vojny.

BRATISLAVA. Vojna, sprevádzaná zabíjaním, môže byť návodom na nezištnú spoluprácu a pomoc druhým. Znie to čudne?

O evolučnej úlohe vojen pri rozvoji altruizmu svedčia dlhodobé výskumy tímu Samuela Bowlesa z Inštitútu v Santa Fe (Nové Mexiko v USA) a Sienskej univerzity v Taliansku, podopreté archeologickými faktami a matematickými modelmi.

Ak je Bowles na správnej ceste, znamenalo by to aj prínos k pochopeniu inej dlhoročnej evolučnej záhady: ako sa druh Homo sapiens zmenil zo živočícha, zaujímajúceho sa takmer výlučne o svoje prežitie a rozmnožovanie, na kultúrneho tvora, ktorý vytvoril väčšinou monogamné spoločnosti s vládou zákona?

Konflikt na vysokej úrovni

Nik nevie, kedy sa to presne stalo. Niekedy pred 150-tisíc rokmi sa začali izolované skupiny lovcov a zberačov dostávať do častejšieho kontaktu. Mohli za to zrejme dramatické zmeny počas dôb ľadových, striedaných prechodným oteplením, ktoré prebiehali až do ukončenia epochy pleistocénu a vzniku poľnohospodárstva pred asi 10-tisíc rokmi.

Klimatické zmeny, ktoré pre lovcov znamenali obmedzenie možností obživy, si vynútili častejší kontakt rôznych skupín na menšom priestore. A z toho pri nedostatku zdrojov logicky vyplývali problémy. Bowles túto etapu ľudských dejín charakterizoval ako „návod na konflikt na vysokej úrovni".

Pleistocénne vojny mali ďaleko ku konfliktu organizovaných, vycvičených armád. „Hovoríme o skupinách mužov, ktoré mali dvoch, troch alebo päť členov," vysvetlil Bowles. „Nemali organizačnú schému a nie je jasné, ako donútili ľudí bojovať."

Padol každý siedmy

O frekvencii bojov svedčí obsah pleistocénnych hrobov s ľudskými pozostatkami. Bowles analyzoval kosti pravekých nebožtíkov z pätnástich miest po celom svete. Zistil, že násilnou smrťou ich skonalo 46 percent, teda prakticky každý druhý.

Údaje z neskoršieho obdobia ukazujú, že vojna priniesla smrť 30 percentám lovcov a zberačov z kmeňa Ache, žijúceho vo východnom Paraguaji, 17 percentám Hiwiov, žijúcich vo Venezuele a Kolumbii, a štyrom percentám austrálskych Anbarov. V priemere je to 14 percent mŕtvych v populáciách lovcov a zberačov, teda každý siedmy.

Rozumný človek - aj keď to bol muž a žil v pleistocéne - určite zostal radšej v jaskyni bez toho, aby riskoval zranenie alebo smrť. No napriek tomu nakoniec išiel bojovať. Kľúčom bol podľa Bowlesa altruizmus.

Počítačové modely ukázali, že cena prehratej vojny bola pre skupinu príliš vysoká, a prevažovala individuálny risk, najmä vtedy, ak bola populácia príbuzensky poprepájaná. Keďže evolúcia prebieha na genetickej úrovni, obetovať sa pre príbuzných má väčší zmysel ako pre neznámych ľudí.

Bowlesov tím nemal ako zistiť, do akej miery boli pleistocénne populácie príbuzné. Preto porovnal gény súčasných lovcov a zberačov - afrických Pigmejov a rodených Sibírčanov. Ukázalo sa, že príbuznosť v jednotlivých skupinách bola na takej úrovni, aby ospravedlnila účasť vo vojne.

Iné než altruistické dôvody

Kritici Bowlesovej koncepcie poukázali na to, že po vyhratých vojnách sa vo víťaznej skupine udržali gény porazených protivníkov. To viedlo nie ku koncentrácii, ale k rozriedeniu „altruistických génov" a nesebecká ochota obetovať sa pre príbuzných musela v rôznorodej skupine klesať.

Bowles modeloval aj túto možnosť. Zistil, že aj v takto pomiešanej populácii mali altruistickí bojovníci stále prevahu, napriek tomu to však mohlo spomaliť evolúciu altruizmu, ktorý sa vyvíjal vo vojnách. S humorom poznamenal, že z tohto hľadiska by bolo najlepším spôsobom, ako rozšíriť svoje gény najrýchlejšie, každého zabiť.

Iný kritik, Mark van Vugt, psychológ z univerzity v Kente poznamenal, že bojovníci mohli sledovať iba svoje vlastné záujmy bez ohľadu na dobro skupiny.

„Štúdie amazonských Janomamov ukazujú, že bojovníci získavali viac zdrojov, viac žien a mali viac potomstva," povedal van Vugt. Je teda problematické vysvetliť účasť vo vojnách iba príbuzenským altruizmom.

Van Vugt si však myslí, že napriek všetkému je Bowles na správnej stope. Štúdie ukazujú, že aj ľudia vybraní na základe náhodných znakov, napríklad hádzaním mince, sa správajú altruisticky k členom svojej skupiny, a zaujato alebo nepriateľsky k členom inej skupiny.

Ešte iný prístup, ktorý je vlastne tiež kritikou Bowlesa, pochádza z knihy sociobiológa Matta Ridleyho Pôvod cnosti.

Ridley napísal: „Presviedčajte svoje deti, aby sa stali dobrými ľuďmi. Nie preto, že je to náročné a záslužné, ale preto, že sa im to nakoniec oplatí." Altruizmus chápe skôr ako pôžičku niekomu (človeku, skupine...), kto bude ochotný a schopný raz ju vrátiť.

Hlavný zdroj: New Scientist

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu v Košiciach, nemusia platiť za vlaky ani autobusy.

TECH

Odhalili pôvod záhadného hobbita, z Afriky sa dostal ako prvý

Homo floresiensis mal malý mozog a veľké nohy.

DOMOV

Danko chce obmedziť strany, súperov neodradil

Z SNS nepovedali, či pravidlo bude platiť aj pre registrované strany.

KOMENTÁRE

Hnev, strach a frustrácia na zmenu nestačia

Nevyháňal migrantov, nestaval múry, nenadbiehal skroteným rasizmom,

Neprehliadnite tiež

Odhalili pôvod záhadného hobbita, z Afriky sa dostal ako prvý

Homo floresiensis mal malý mozog a veľké nohy.

TEST

Testovali sme Samsung Galaxy S8, smartfón z iného sveta

Novinka Samsungu je krásna a má množstvom nových technológií. Chceli by sme ju vlastniť, ale nie používať.

Pokus českých vedcov ukázal podmienky, v ktorých mohol vzniknúť život

Nový výskum nadväzuje na slávny experiment z 50. rokov minulého storočia.

Bratislava ukáže, aká bude budúcnosť technológií

Medzinárodná konferencia TechSummit & Gadget Expo sa odohrá 10. až 11. mája 2017.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  4. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  7. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  10. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 652
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 185
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 992
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 7 314
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 915
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 797
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 2 329
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 2 264
  9. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 888
  10. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 823

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop