Je vojna kolískou altruizmu?

Nesebecké správanie sa možno zrodilo už vtedy, keď lovci išli brániť záujmy svojej skupiny.Ak je život tvrdou súťažou o prežitie, prečo okolo seba vidíme toľko altruizmu?

Vojna sprevádza ľudí celou ich históriou. Je možné, že bola aj pri zrode nesebeckého správania.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA/AP)

So zaujímavou odpoveďou prišiel americký evolučný biológ. Tvrdí, že k rozvoju altruistického čiže nesebeckého správania významne prispeli vojny.

BRATISLAVA. Vojna, sprevádzaná zabíjaním, môže byť návodom na nezištnú spoluprácu a pomoc druhým. Znie to čudne?

O evolučnej úlohe vojen pri rozvoji altruizmu svedčia dlhodobé výskumy tímu Samuela Bowlesa z Inštitútu v Santa Fe (Nové Mexiko v USA) a Sienskej univerzity v Taliansku, podopreté archeologickými faktami a matematickými modelmi.

Ak je Bowles na správnej ceste, znamenalo by to aj prínos k pochopeniu inej dlhoročnej evolučnej záhady: ako sa druh Homo sapiens zmenil zo živočícha, zaujímajúceho sa takmer výlučne o svoje prežitie a rozmnožovanie, na kultúrneho tvora, ktorý vytvoril väčšinou monogamné spoločnosti s vládou zákona?

Konflikt na vysokej úrovni

Nik nevie, kedy sa to presne stalo. Niekedy pred 150-tisíc rokmi sa začali izolované skupiny lovcov a zberačov dostávať do častejšieho kontaktu. Mohli za to zrejme dramatické zmeny počas dôb ľadových, striedaných prechodným oteplením, ktoré prebiehali až do ukončenia epochy pleistocénu a vzniku poľnohospodárstva pred asi 10-tisíc rokmi.

Klimatické zmeny, ktoré pre lovcov znamenali obmedzenie možností obživy, si vynútili častejší kontakt rôznych skupín na menšom priestore. A z toho pri nedostatku zdrojov logicky vyplývali problémy. Bowles túto etapu ľudských dejín charakterizoval ako „návod na konflikt na vysokej úrovni".

Pleistocénne vojny mali ďaleko ku konfliktu organizovaných, vycvičených armád. „Hovoríme o skupinách mužov, ktoré mali dvoch, troch alebo päť členov," vysvetlil Bowles. „Nemali organizačnú schému a nie je jasné, ako donútili ľudí bojovať."

Padol každý siedmy

O frekvencii bojov svedčí obsah pleistocénnych hrobov s ľudskými pozostatkami. Bowles analyzoval kosti pravekých nebožtíkov z pätnástich miest po celom svete. Zistil, že násilnou smrťou ich skonalo 46 percent, teda prakticky každý druhý.

Údaje z neskoršieho obdobia ukazujú, že vojna priniesla smrť 30 percentám lovcov a zberačov z kmeňa Ache, žijúceho vo východnom Paraguaji, 17 percentám Hiwiov, žijúcich vo Venezuele a Kolumbii, a štyrom percentám austrálskych Anbarov. V priemere je to 14 percent mŕtvych v populáciách lovcov a zberačov, teda každý siedmy.

Rozumný človek - aj keď to bol muž a žil v pleistocéne - určite zostal radšej v jaskyni bez toho, aby riskoval zranenie alebo smrť. No napriek tomu nakoniec išiel bojovať. Kľúčom bol podľa Bowlesa altruizmus.

Počítačové modely ukázali, že cena prehratej vojny bola pre skupinu príliš vysoká, a prevažovala individuálny risk, najmä vtedy, ak bola populácia príbuzensky poprepájaná. Keďže evolúcia prebieha na genetickej úrovni, obetovať sa pre príbuzných má väčší zmysel ako pre neznámych ľudí.

Bowlesov tím nemal ako zistiť, do akej miery boli pleistocénne populácie príbuzné. Preto porovnal gény súčasných lovcov a zberačov - afrických Pigmejov a rodených Sibírčanov. Ukázalo sa, že príbuznosť v jednotlivých skupinách bola na takej úrovni, aby ospravedlnila účasť vo vojne.

Iné než altruistické dôvody

Kritici Bowlesovej koncepcie poukázali na to, že po vyhratých vojnách sa vo víťaznej skupine udržali gény porazených protivníkov. To viedlo nie ku koncentrácii, ale k rozriedeniu „altruistických génov" a nesebecká ochota obetovať sa pre príbuzných musela v rôznorodej skupine klesať.

Bowles modeloval aj túto možnosť. Zistil, že aj v takto pomiešanej populácii mali altruistickí bojovníci stále prevahu, napriek tomu to však mohlo spomaliť evolúciu altruizmu, ktorý sa vyvíjal vo vojnách. S humorom poznamenal, že z tohto hľadiska by bolo najlepším spôsobom, ako rozšíriť svoje gény najrýchlejšie, každého zabiť.

Iný kritik, Mark van Vugt, psychológ z univerzity v Kente poznamenal, že bojovníci mohli sledovať iba svoje vlastné záujmy bez ohľadu na dobro skupiny.

„Štúdie amazonských Janomamov ukazujú, že bojovníci získavali viac zdrojov, viac žien a mali viac potomstva," povedal van Vugt. Je teda problematické vysvetliť účasť vo vojnách iba príbuzenským altruizmom.

Van Vugt si však myslí, že napriek všetkému je Bowles na správnej stope. Štúdie ukazujú, že aj ľudia vybraní na základe náhodných znakov, napríklad hádzaním mince, sa správajú altruisticky k členom svojej skupiny, a zaujato alebo nepriateľsky k členom inej skupiny.

Ešte iný prístup, ktorý je vlastne tiež kritikou Bowlesa, pochádza z knihy sociobiológa Matta Ridleyho Pôvod cnosti.

Ridley napísal: „Presviedčajte svoje deti, aby sa stali dobrými ľuďmi. Nie preto, že je to náročné a záslužné, ale preto, že sa im to nakoniec oplatí." Altruizmus chápe skôr ako pôžičku niekomu (človeku, skupine...), kto bude ochotný a schopný raz ju vrátiť.

Hlavný zdroj: New Scientist

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

KOMENTÁRE

Nemému Dankovi ani vlastná hovorkyňa nerozumie

Problém je v samotnej SNS a v jej softvéri.

Neprehliadnite tiež

Prví ľudia prišli do Austrálie oveľa skôr. Mení to dejiny človeka

Vedci posunuli začiatok osídlenia kontinentu protinožcov na hranicu 65 000 rokov.

Ako legálne pozerať Hru o tróny bez káblovky cez web

Predplatné stojí necelých 10 eur za mesiac a dostanete prístup k ďalším seriálom a filmom.

OBJEKTÍV

Vlezie medzi sutiny aj do tela. Nový robot sa pohybuje ako vinič

Mäkký robot pomôže pri záchranárskych prácach či v medicíne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  2. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  5. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  9. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  1. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  5. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  6. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  8. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  9. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  10. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 870
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 690
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 126
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 331
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 058
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 039
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 560
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 556
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 074
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 655