Vedci určili presnú príčinu nedávnej havárie airbusu v New Yorku. Skončila sa šťastne - vďaka kapitánovi lietadla, ktorý s ním pristál na hladine rieky Hudson. Motory lietadla prestali fungovať po vsatí vtákov. Zistenie, o aké vtáky išlo, má veľký význam pre zlepšenie pravidiel prevádzky v tomto leteckom uzle a prevenciu podobných udalostí.
Dňa 15. januára 2009 sa pri Manhattane stalo to, čo vzápätí mnohí nazvali zázrakom. No išlo skôr o jedinečnú zmes chladnokrvnosti v kritickom okamihu a skutočnej profesionality.
Predovšetkým kapitána lietadla, ale aj zvyšku posádky, pričom mali s ostatnými na palube aj riadnu dávku šťastia. Tak či onak, mediálne pokrytie tejto udalosti sotva komu uniklo.
Pristávacia dráha Hudson
Let 1549 spoločnosti US Airways odštartoval z newyorského letiska La Guardia. Mieril do Charlotte v Severnej Karolíne. Po šiestich minútach však airbus typu A320 asi 8 kilometrov od letiska vo výške približne 870 metrov vletel do kŕdľa vtákov. Oba motory vsali viacero jedincov, náhle stratili ťah a prestali fungovať.
Let na hocijaké letisko v okolí znamenal neúnosné riziko. Nebol naň ani čas, stroj rýchlo strácal výšku. No kapitán, 57-ročný Chesley Sullenberger, nestratil rozvahu. Pristál na najbližšom, jeho vlastnými slovami, „dostatočne veľkom plochom priestore" - hladine rieky Hudson. Zachránil dokopy 155 ľudí na palube. Iba dvaja z nich utrpeli ťažšie zranenia. Asi polovici bolo treba ošetriť ľahké zranenia, škrabance a kompenzovať podchladenie.
Chesleyovi Sullenbergerovi zaiste pomohli skúsenosti stíhacieho pilota a plachtára a fakt, že je sám expert na leteckú bezpečnosť. Dokonca aj airbus sa pri kĺzaní po hladine poškodil pomerne málo.
Vyzdvihovanie havarovaného airbusu z rieky Hudson.
Foto: National Transportation Safety Board
Husi, ale aké?
Kapitán ešte za letu oznámil, že problém zrejme spôsobili husi. Pre skvalitnenie opatrení na ochranu letových trás i riadenia letovej prevádzky však bolo treba zistiť, aké. Podujal sa na to tím, ktorý viedol Peter Marra zo Strediska pre sťahovavé vtáky pri Smithsonovskej národnej zoo vo Washingtone.
Výsledky teraz oznámili - predbežne online - v časopise Frontiers in Ecology and the Environment. Rozborom DNA zo zvyškov pier a porovnaním celých pier vtákov vsatých do motorov airbusu s výskumnými vzorkami v zoo určili druh husí v pozadí januárovej havárie airbusu. Boli to bernikly bielobradé (Branta canadensis).
Navyše sa im podarilo určiť hmotnosť vsatých jedincov na cca 3,2 kilogramu. To je zvlášť cenná informácia pre konštruktérov motorov, aby mohli upraviť tvar, rozmery, konfiguráciu a materiál lopatiek turbín prúdových pohonných jednotiek v záujme minimalizácie dôsledkov zrážky s veľkými vtákmi.
Nemenej dôležité však bolo aj zistiť, či ide o miestne, alebo sťahovavé bernikly. Odpoveď poskytla analýza pomeru stabilných vodíkových izotopov v perí. Výsledky vonkoncom nezodpovedali miestnym berniklám bielobradým, ktoré celoročne obývajú okolie letiska La Guardia.
Najlepší súlad bol s hodnotami platnými pre bernikly bielobradé z kanadskej provincie Newfoundland a Labrador, konkrétne z jej severnej časti - Labradoru. Let U.S. Airways 1549 sa teda očivitne stretol s kŕdľom sťahovavých husí. Je to dôležitý poznatok pre prevenciu podobných udalostí v newyorskej oblasti aj inde.
Pracovníci Služieb pre voľnú prírodu pri Ministerstve poľnohospodárstva USA vyťahujú perie z motora havarovaného airbusu.
Foto: National Transportation Safety Board
Vzdušné kolízie
Riziko zrážky lietadiel s „domácimi" divými husami možno znížiť obmedzením či úplnou likvidáciou ich populácie, obmenou prírodného prostredia pri letisku, ktoré vyhľadávajú a plašením. Zrážkam so sťahovavými zasa možno čeliť zlepšením radarového monitorovania vzdušného priestoru v okolí letísk, najmä citlivejšími systémami.
Peter Marra skonštatoval, že Federálny letecký úrad v USA (FAA) zatiaľ nevyžaduje presné správy o zrážkach lietadiel s vtákmi. Pritom ich na celom území USA bolo v roku 2007 hlásených až 7400. Tieto hlásenia ale podľa všetkého predstavujú iba pätinu skutočného počtu.
Znalosti o mieste, čase a frekvencii zrážok, ako aj o druhu vtákov, by zlepšili bezpečnosť pri štarte a pristávaní, kritických fázach letu, v ktorých veľké dopravné lietadlá križujú rozpätie výšok, kde sa vyskytujú vtáky. (Malé lietadlá zvyčajne vo „vtáčom pásme" strávia väčšinu pobytu vo vzduchu.)
Celosvetovo sa škody spôsobené zrážkami lietadiel s vtákmi odhadujú na 1,1 miliardy dolárov ročne. Od roku 1988 na ne doplatilo životom 229 ľudí.
Kvalitnejšiu štatistiku takýchto udalostí treba skombinovať s poznatkami ornitológov o migračnom správaní vtákov a s ochranou priestoru pri letiskách, aj biologickou pomocou dravcov.
Hlavné zdroje: Komuniké Ecological Society of America a Smithsonian Institution, obe z 8. júna 2009.