Žiť zo vzduchu, v zmysle jedenia, ako znie veľmi cynická rada pre ľudí v nešťastí, sa nedá. A nedá sa to - žiaľ - ani z lásky. Čoskoro ale bude možné aspoň sa zo vzduchu napiť. Ľahšie a efektívnejšie ako dosiaľ.
Nemecký úspech
Unikátnu technológiu vyvinuli výskumníci z Fraunhoferovho inštitútu pre techniku rozhraní a biotechnológie (IGB) v Stuttgarte (Nemecko) a firmy Logos Innovationen.
(Fraunhoferova spoločnosť je jedna z niekoľkých veľkých vedecko-výskumných sietí v Nemecku, ako určitá čiastková analógia našej SAV. Má 58 ústavov a vyše 12-tisíc pracovníkov. Zaoberá sa najmä aplikovaným výskumom, na rozdiel od Spoločnosti Maxa Plancka, primárne určenej pre základný výskum. Fraunfoferovu spoločnosť z tretiny financujú spolková vláda a vlády spolkových krajín, z dvoch tretín kontrakty s verejnou sférou a priemyslom.)
Projekt viedol Siegfried Egner z IGB. Autonómny systém využíva obnoviteľné energetické zdroje, konkrétne slnečné kolektory a fotočlánky. Nevyžaduje teda pripojenie na centrálnu rozvodnú sieť a preto je vhodný aj pre rozvojové krajiny a všeobecne do voľnej prírody - pre komunity, skupiny i jednotlivcov.
Do soľanky a zasa von
Základom je hygroskopická - teda priťahujúca z okolia vodu - hustá soľanka, ktorá pohlcuje vlhkosť zo vzduchu, ako steká vežovým zariadením. Soľanka s prídavkom vody zo vzduchu sa napokon nasaje do nádrže umiestenej niekoľko metrov pod terénom, ktorej objem tvorí z väčšej časti vákuum.
Tepelná energia zo slnečných kolektorov soľanku zriedenú vzdušnou vodou zohreje. Vákuum v nádrži znižuje bod varu voči jeho hodnote pri normálnom atmosférickom tlaku. (Veľmi dobre to poznajú všetci horolezci či iní návštevníci vysokých hôr - čaj na takých miestach zovrie pri teplote hlboko pod 100 stupňami Celzia.)
Odparená sladká voda sa kondenzuje a riadene steká kolmým potrubím, ktoré celkom vypĺňa, aby skončila v zbernej nádrži. Tlak vyvolaný tiažou jej stĺpca v potrubí medzitým udržiava vákuum v podzemnej nádrži, takže systém nevyžaduje špeciálnu vákuovú pumpu.
Samoudržiavajúci sa kolobeh
Odparením vzdušnej vody opäť zahustená soľanka sa potom odvádza čerpadlom poháňaných elektrinou zo slnečných článkov na vrch veže a kolobeh sa začína znovu. Sladkú vodu v zbernej nádrži možno chuťovo upraviť respektíve doplniť potrebné dezinfekčné či zdraviu-prospešné látky bežnými práškovými prostriedkami.
Fraunhoferovskí vedci už s kolegami z Logosu laboratórne vyskúšali súhru dvoch zložiek systému - pohlcovania vzdušnej vlhkosti soľankou a vákuového odparovania. Pripravujú demonštračné zariadenie.
„Táto koncepcia je vhodná pre rôzne veľkosti predmetných zariadení. Možno si predstaviť aj osobné systémy pre jednotlivých ľudí, alebo pre celé hotely," povedal Siegfried Egner.
Na svete sú mnohé púštne či polopúštne oblasti, kde je dôsledkom špecifickej meteorológie v ovzduší paradoxne veľa vody. Napríklad v Negevskej púšti v Izraeli: priemerná ročná relatívna vlhkosť tam dosahuje 64 percent. To zodpovedá približne 11,5 mililitrom vody v každom jednom metri kubickom vzduchu.
Hlavný zdroj: Komuniké Fraunhofer-Gesellschaft z 5. júna 2009.