Nie je však vylúčené, že spolu s raketou, vynášajúcou sondu, predsa len odštartujú z kozmodrómu aj malí pozemskí votrelci. Štúdia tímu z Floridskej univerzity ukázala, že riziko prenosu pozemských mikroorganizmov a ich prežitia na Marse je napriek tomu minimálne.
Na Zemi žijú baktérie, ktorým neprekážajú extrémne podmienky. Dokonca ich sami vyhľadávajú, ako to napovedá ich spoločný názov, extrémofily. Vedci sa už dávnejšie zaoberajú výskumami, ktoré by mali vyjasniť, nakoľko sú nebezpečné pre Mars. Presnejšie - pre náš zámer nájsť tam život. A ten by sa skomplikoval vtedy, ak by mikroorganizmy na červenú planétu pricestovali spolu s prístrojmi, ktoré tam vysielajú ľudia.
Naposledy to bola sonda Phoenix, ktorá nabrala a analyzovala marsovskú pôdu. Opatrenia na jej sterilizáciu boli síce extrémne, no také sú aj možnosti extrémofilov. Prežijú aj vo veľkom chlade či horúčavách, a jeden z nich (Deinococcus radiodurans) dokonca odoláva rádioaktívnemu žiareniu.
Nie a nie zmiznúť
Ako ukázala štúdia tímu mikrobiológov JPL/NASA z apríla roku 2007, teda štyri mesiace pred štartom sondy Phoenix, každý štvorcový meter "sterilného" laboratória, kde sa sonda kompletizovala, pokrývalo minimálne stotisíc mikrobiálnych buniek, ktoré patrili 132 rozdielnym druhom baktérií. Dva mesiace pred štartom, po zvýšenom čistiacom úsilí, vedci ešte stále našli na metru štvorcovom v laboratóriu 35-tisíc bakteriálnych buniek a 45 druhov baktérií. V čase štartu, v auguste 2007, počet bakteriálnych druhov opäť stúpol na sto.
Oproti normálnym podmienkam je to síce takmer zanedbateľné. Gram pozemskej pôdy obsahuje stovky druhov baktérií a v ľudskom organizme a na jeho povrchu žijú miliardy - počet ich druhov na pokožke pri poslednom „mikrobiálnom sčítaní" vedci radšej ani nestanovovali (pozri http://veda.sme.sk/c/4868304/mikrobialne-zoo-na-nasej-pokozke.html).
No pre Mars nemožno uplatňovať pozemské kritériá; stačil by jediný druh zo Zeme, ktorý by sa tam uchytil, a hľadanie pôvodného marsovského života by strácalo zmysel.
Dobrá správa pre ochrancov Marsu
Ochrancov Marsu môže tešiť štúdia tímu Adrewa C. Schuergera, mikrobiológa z Floridskej univerzity a z
Laboratória výskumu kozmického života Kennedyho vesmírneho strediska NASA na Floride. Inšpirovala ju predchádzajúca vedecká práca, ktorú urobil ešte ako študent Princetonskej univerzity David Smith.
Na povrchu Marsu nečaká prípadných návštevníkov zo Zeme nič príjemné.
ILUSTRAČNÉ FOTO - NASA
Mikróby, ktorým sa na Zemi darí v mrazoch alebo v prostredí s vysokým obsahom minerálov, vedci vystavili simulovaným marsovským podmienkam vrátane nebezpečného ultrafialového žiarenia (sonda Mariner 4 už v roku 1965 zistila, že Mars nemá významné magnetické pole a že na jeho povrch dopadá veľa ÚV žiarenia).
Schuergerov tím testoval extrémofila Psychrobacter cryohalolentis, ktorý vydrží veľmi suché podmienky pri teplote mínus 10 stupňov Celzia. Takto cielený výber vedcom umožnil lepšie pochopiť, aké parametre by musel mať prípadný život na Marse. „Ak by sme našli akýkoľvek pozemský druh, ktorý je schopný prežiť a rozmnožiť sa v marsovských podmienkach, priblížilo by nás to k úspechu pri hľadaní života na červenej planéte," nazdáva sa Schuerger.
Testy prebiehali v marsovskej simulačnej komore v Kennedyho vesmírnom stredisku, kde možno napodobniť podmienky červenej planéty počnúc jasným nebom až k najhorším prachovým búrkam. Kľúčovým bolo skúmanie, či a nakoľko môže mikróbov ochrániť pred ÚV žiarením marsovská pôda a ako sa dokážu vysporiadať s veľmi suchými podmienkami, ktoré tam vládnu.
Smrteľná sprcha
Ukázalo sa, že P. cryohalolentis si dokáže nájsť precízny úkryt z organického materiálu, do ktorého sa „zabalí", nech už počas prachovej búrky alebo vnútri mineralizovanej pôdy. To ho však pred ÚV žiarením neochráni, lebo žiarenie sa dostane cez kryt rýchlo a ľahko a stáva sa tak pre mikróba smrteľnou sprchou. Tento druh extrémofila sa na úlohu marsovského votrelca nehodí, minimálne v dnešných krutých podmienkach vládnúcich na povrchu planéty. Príliš sa mu nedarilo ani v laboratóriu, keď už bol vonku zo simulátoru.
ÚV žiarenie nie je pre prípadnú mikrobiálnu inváziu zo Zeme jedinou prekážkou. Schuerger narátal pri svojom predchádzajúcom výskume minimálne 13 rôznych smrteľných nebezpečenstiev, nerátajúc jedovatý perchlorát, ktorý našiel Phoenix.
„Príliš sa neobávam, že by sme mohli kontaminovať pristávacie oblasti," hovorí Schuerger. „Nepredpokladám, že zmiernime predpisy týkajúce sa ochrany planéty, no netreba ich ani sprísňovať. Vyzerajú dobre tak, ako sú."
Neznamená to, že misie na Mars nepredstavujú vôbec žiadne nebezpečenstvo a že by mikrobiológovia, ktorí ho skúmajú, mali prísť o prácu. Keď budú ďalšie sondy vŕtať do marsovskej pôdy čoraz hlbšie, teoreticky by mohli vytvoriť vrstvu, ktorá už bude na ochranu baktérie dostatočná. Takže výskumy budú pokračovať.
Hlavný zdroj: Astrobiology Magazine (www.astrobio.net).
