SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Obnova ekosystémov môže byť rýchla

Meta-analýza čiže analýza analýz priebehu regenerácie poškodených alebo znečistených ekosystémov ukázala, že aj mnohé vážne zasiahnuté sa obnovujú už v horizonte jedného ľudského života, ba v špecifických prípadoch iba za niekoľko rokov. Pravdaže, ak ľudi

Prítomnosť a aktivita človeka negatívne poznamenali prakticky všetky ekosystémy - dobrá správa je, že sa to vo väčšine prípadov dá pomerne rýchlo napraviť. Ak naozaj chceme.Prítomnosť a aktivita človeka negatívne poznamenali prakticky všetky ekosystémy - dobrá správa je, že sa to vo väčšine prípadov dá pomerne rýchlo napraviť. Ak naozaj chceme. (Zdroj: J. H. Primavera)

a urobia potrebné rozhodnutia, napravia škody a zamedzia novým - čo je iste veľké ak.

V časopise Public Library of Science ONE to napísali doktorandka Holly Jonesová a jej školiteľ Oswald Schmitz z prestížnej Yaleovej univerzity v New Haven (štát Connectitut, USA).

Ľudstvo svojou činnosťou ovplyvňuje čoraz väčšiu časť zemegule - na súši i v moriach a oceánoch. Nečudo, od začiatku novovekej priemyselnej revolúcie v 18. storočí sa jeho počet takmer zdesaťnásobil. Aktuálne pre rôzne svoje účely využíva už cca 40 percent primárnej, na fotosyntéze založenej biologickej produkcie planéty.

Skryť Vypnúť reklamu

Náš „podpis" na Zemi

Mnohé úseky zemského povrchu sú tým zdevastované, mechanicky, alebo účinkami neprirodzených či priam jedovatých látok. Popravde by to zväčša nemalo byť nevratné, no teoretická ekológia predpokladá, že obnova poškodených ekosystémov potrvá dlho.

Konkrétna dĺžka obnovy by sa samozrejme menila od prípadu k prípadu. Záleží na type ekosystému (niektoré prejavujú oveľa väčšiu resilienciu čiže schopnosť pružnej reakcie na vonkajšie vplyvy, vrátane obnovnej) a najmä na druhu a miere poškodenia, ako aj na stupni vyfázovania škodlivých faktorov.

Z čoho sa vychádzalo

Tak či onak, predpokladalo sa, že obnova potrvá stáročia až tisícročia. Musí to ale tak byť? Yaleskí bádatelia pri hľadaní odpovede zanalyzovali 240 nezávislých štúdií obnovy veľkých ekosystémov po skončení vplyvu škodlivých faktorov. Štúdie boli uverejnené v recenzovanej (peer review) odbornej literatúre v rokoch 1910 až 2008.

Skryť Vypnúť reklamu

Skúmané ekosystémy predtým utrpeli poľnohospodárstvom, odlesňovaním, eutrofizáciou (anomálny prísun živín, najmä dusíka a fosforu, napríklad vo vode sa potom premnožia riasy), drevárstvom, ťažbou rúd a uhlia, ropnými škvrnami, prevádzkou uhoľných elektrární, inváziami cudzorodých druhov, agresívnymi metódami komerčného rybolovu, ako sú nadmerný výlov či vlečenie sietí po dne, ale aj prírodnými faktormi, ako sú hurikány.

Podľa typu ekosystému išlo o dlho používané polia, lúky, prériu a krovinaté územia, tropické lesy, lesy mierneho pásma a severské lesy, jazerá, potoky a rieky, brakické (sladko-slanovodné) ústia riek, močiare a mokrade a napokon morské pobrežia, lagúny, stredné hĺbky a samotné dno.

Štúdie sledovali 94 premenných veličín, ktoré Holly Jonesová a Oswald Schmitz rozdelili do troch kategórií: fungovanie ekosystému (napríklad kolobeh živín a fyzikálne pomery, tempo rozkladu odumretej biomasy), spoločenstvo živočíchov a spoločenstvo rastlín (napríklad početnosť, rozmanitosť a skladba druhov).

Skryť Vypnúť reklamu

ekosystemy_obnova2.jpg

Rozmáha sa ekosystémové poškodenie poľnohospodársky využívanej krajiny - nemusí ísť priamo o polia, ale aj o pašienky, kde organický odpad ľahko vedie k eutrofizácii.
Foto: Laura Johnson

ekosystemy_obnova3.jpg

Aj veľkoplošné poškodenia horských lesov mierneho pásma kôrovcom sú v zásade prírodný jav. No v súčasnosti nadobúdajú bezprecedentný rozsah - v pozadí je popri základnom oslabení stromov antropogénnym znečistením ovzdušia a zdecimovaní prirodzených nepriateľov kôrovca zrejme globálne otepľovanie.
Foto: Thomas Veblen, University of Colorado at Boulder

Obnova: úplná, čiastočná, nijaká

Pri každej veličine bol určený čas, ktorý si vyžiadal jej návrat do pôvodného stavu. (Mnohé ekosystémy však boli narušené hlboko v minulosti, takže ich „pôvodný" stav sa dal iba odhadnúť.) Bilancia: 83 štúdií preukázalo obnovu všetkých premenných, 90 zmes obnovených a neobnovených premenných a v 67 prípadoch sa neobnovila nijaká.

Skryť Vypnúť reklamu

V poslednej skupine však vyše polovica (54 percent) štúdií neprebiehalo dostatočne dlho na to, aby sa dalo definitívne konštatovať, že ekosystém sa vôbec neobnovuje. Varuje chmúrna skutočnosť, že približne 15 percent skúmaných ekosystémov je podľa všetkého predsa len neobnoviteľných.

Iskrička optimizmu

Napriek tomu sú závery yaleskej meta-analýzy v zásade optimistické. Obnova ekosystémov sa totiž javí ako všeobecne rýchlejšia, než hlásal vyššie spomenutý predpoklad, že ľuďmi poškodené ekosystémy sa zregenerujú až za stáročia či dokonca tisícročia. To pri našej povahe prispievalo k indiferentnosti väčšiny voči situácii.

Stredná doba všeobecnej obnovy, bez ohľadu na typ poškodenia, bola nanajvýš 42 rokov (horná hranica sa týkala lesných ekosystémov), typicky oveľa kratšia, na úrovni jediného desaťročia. S uvážením typu poškodenia bola nanajvýš 56 rokov (ak súčasne pôsobilo viacero škodlivých vplyvov) a typicky 20 rokov či menej.

Skryť Vypnúť reklamu

Ekosystémy morského dna sa navyše zvyčajne „vyliečili" za necelé desaťročie. Škody po invazívnych druhoch, ťažbe surovín a agresívnom rybolove niekedy už za 5 rokov.

Väčšina ekosystémov sa regeneruje dlhšie po ľudských zásahoch ako po prírodných katastrofách. Obnova ekosystému tiež nemusí primárne záležať na type či stupni poškodenia, ale na základnej povahe samotného ekosystému. Vodné ekosystémy sa takmer všeobecne obnovujú za kratší čas. Súvisí to s rýchlejšou obmenou tamojších organizmov a rýchlejším tokom živín, napríklad voči lesným ekosystémom po holorube.

ekosystemy_obnova4.jpg

Záber z Texasu ukazuje kombináciu poškodenia ekosystému ľudskou činnosťou a prírodnou katastrofou v podobe hurikánu. Z toho prvého sa ekosystémy spamätávajä pomalšie.
Foto: Lynne Wetmore, Texas A&M University

Skryť Vypnúť reklamu

Čas pre rozhodnutia

Závery Holly Jonesovej a Oswalda Schmitza podporujú názor, že vo väčšine prípadov možno poškodenie prírody napraviť. Spoločnosť však musí urobiť potrebné rozhodnutia a vyvinúť úsilie. Na budúce generácie sa aktuálne čoraz viac zabúda, starí otcovia sadiaci stromy akosi „vyšli z módy". Výsledky ale uvidia už dnešní ľudia.

„Obnova ekosystémov by sa mohla stať dôležitejším nástrojom v portfóliu ochranárskych organizácií," povedal Oswald Schmitz. „Sme si vedomí, že ľudstvo aktívne domestikovalo prírodu, aby naplnilo svoje potreby, a že v tom bude pokračovať. Náš článok prináša správu, že obnova je možná a v mnohých ekosystémoch rýchla, čím stúpajú nádeje na prechod k trvale udržateľnej správe globálnych ekosystémov," doplnila Holly Jonesová.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Public Library of Science ONE z mája 2009 (uverejnené online 27. mája 2009); Komuniké Yale University z 27. mája 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Záujem je ešte vyšší ako v piatok, celkovo otestovali už takmer 100-tisíc ľudí (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných na koronavírus a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Na Orave a v Bardejove pokračuje celoplošné testovanie na Covid-19.

Ľudia čakajú na testovanie v obci Kľušov v bardejovskom okrese.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Odliatky kostry tyranosaura Stana boli od 90. rokov vystavené vo viacerých múzeách v Európe. Tentoraz však predali vzácnu originálnu kostru, ktorá významne prispela k poznaniu o tyranosauroch.

Prečo sú tu vojaci, nemajú čo robiť? Veľká reportáž z Oravy

Na testy čakali ľudia v chladnom počasí aj hodinu.

Celološné testovanie na Orave.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 284
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 13 336
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 326
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 158
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 163
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 498
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 778
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 911
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 761
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 734