Obnova ekosystémov môže byť rýchla

Meta-analýza čiže analýza analýz priebehu regenerácie poškodených alebo znečistených ekosystémov ukázala, že aj mnohé vážne zasiahnuté sa obnovujú už v horizonte jedného ľudského života, ba v špecifických prípadoch iba za niekoľko rokov. Pravdaže, ak ľudi

Prítomnosť a aktivita človeka negatívne poznamenali prakticky všetky ekosystémy - dobrá správa je, že sa to vo väčšine prípadov dá pomerne rýchlo napraviť. Ak naozaj chceme.(Zdroj: J. H. Primavera)

a urobia potrebné rozhodnutia, napravia škody a zamedzia novým - čo je iste veľké ak.

V časopise Public Library of Science ONE to napísali doktorandka Holly Jonesová a jej školiteľ Oswald Schmitz z prestížnej Yaleovej univerzity v New Haven (štát Connectitut, USA).

Ľudstvo svojou činnosťou ovplyvňuje čoraz väčšiu časť zemegule - na súši i v moriach a oceánoch. Nečudo, od začiatku novovekej priemyselnej revolúcie v 18. storočí sa jeho počet takmer zdesaťnásobil. Aktuálne pre rôzne svoje účely využíva už cca 40 percent primárnej, na fotosyntéze založenej biologickej produkcie planéty.

Náš „podpis" na Zemi

Mnohé úseky zemského povrchu sú tým zdevastované, mechanicky, alebo účinkami neprirodzených či priam jedovatých látok. Popravde by to zväčša nemalo byť nevratné, no teoretická ekológia predpokladá, že obnova poškodených ekosystémov potrvá dlho.

Konkrétna dĺžka obnovy by sa samozrejme menila od prípadu k prípadu. Záleží na type ekosystému (niektoré prejavujú oveľa väčšiu resilienciu čiže schopnosť pružnej reakcie na vonkajšie vplyvy, vrátane obnovnej) a najmä na druhu a miere poškodenia, ako aj na stupni vyfázovania škodlivých faktorov.

Z čoho sa vychádzalo

Tak či onak, predpokladalo sa, že obnova potrvá stáročia až tisícročia. Musí to ale tak byť? Yaleskí bádatelia pri hľadaní odpovede zanalyzovali 240 nezávislých štúdií obnovy veľkých ekosystémov po skončení vplyvu škodlivých faktorov. Štúdie boli uverejnené v recenzovanej (peer review) odbornej literatúre v rokoch 1910 až 2008.

Skúmané ekosystémy predtým utrpeli poľnohospodárstvom, odlesňovaním, eutrofizáciou (anomálny prísun živín, najmä dusíka a fosforu, napríklad vo vode sa potom premnožia riasy), drevárstvom, ťažbou rúd a uhlia, ropnými škvrnami, prevádzkou uhoľných elektrární, inváziami cudzorodých druhov, agresívnymi metódami komerčného rybolovu, ako sú nadmerný výlov či vlečenie sietí po dne, ale aj prírodnými faktormi, ako sú hurikány.

Podľa typu ekosystému išlo o dlho používané polia, lúky, prériu a krovinaté územia, tropické lesy, lesy mierneho pásma a severské lesy, jazerá, potoky a rieky, brakické (sladko-slanovodné) ústia riek, močiare a mokrade a napokon morské pobrežia, lagúny, stredné hĺbky a samotné dno.

Štúdie sledovali 94 premenných veličín, ktoré Holly Jonesová a Oswald Schmitz rozdelili do troch kategórií: fungovanie ekosystému (napríklad kolobeh živín a fyzikálne pomery, tempo rozkladu odumretej biomasy), spoločenstvo živočíchov a spoločenstvo rastlín (napríklad početnosť, rozmanitosť a skladba druhov).

ekosystemy_obnova2.jpg

Rozmáha sa ekosystémové poškodenie poľnohospodársky využívanej krajiny - nemusí ísť priamo o polia, ale aj o pašienky, kde organický odpad ľahko vedie k eutrofizácii.
Foto: Laura Johnson

ekosystemy_obnova3.jpg

Aj veľkoplošné poškodenia horských lesov mierneho pásma kôrovcom sú v zásade prírodný jav. No v súčasnosti nadobúdajú bezprecedentný rozsah - v pozadí je popri základnom oslabení stromov antropogénnym znečistením ovzdušia a zdecimovaní prirodzených nepriateľov kôrovca zrejme globálne otepľovanie.
Foto: Thomas Veblen, University of Colorado at Boulder

Obnova: úplná, čiastočná, nijaká

Pri každej veličine bol určený čas, ktorý si vyžiadal jej návrat do pôvodného stavu. (Mnohé ekosystémy však boli narušené hlboko v minulosti, takže ich „pôvodný" stav sa dal iba odhadnúť.) Bilancia: 83 štúdií preukázalo obnovu všetkých premenných, 90 zmes obnovených a neobnovených premenných a v 67 prípadoch sa neobnovila nijaká.

V poslednej skupine však vyše polovica (54 percent) štúdií neprebiehalo dostatočne dlho na to, aby sa dalo definitívne konštatovať, že ekosystém sa vôbec neobnovuje. Varuje chmúrna skutočnosť, že približne 15 percent skúmaných ekosystémov je podľa všetkého predsa len neobnoviteľných.

Iskrička optimizmu

Napriek tomu sú závery yaleskej meta-analýzy v zásade optimistické. Obnova ekosystémov sa totiž javí ako všeobecne rýchlejšia, než hlásal vyššie spomenutý predpoklad, že ľuďmi poškodené ekosystémy sa zregenerujú až za stáročia či dokonca tisícročia. To pri našej povahe prispievalo k indiferentnosti väčšiny voči situácii.

Stredná doba všeobecnej obnovy, bez ohľadu na typ poškodenia, bola nanajvýš 42 rokov (horná hranica sa týkala lesných ekosystémov), typicky oveľa kratšia, na úrovni jediného desaťročia. S uvážením typu poškodenia bola nanajvýš 56 rokov (ak súčasne pôsobilo viacero škodlivých vplyvov) a typicky 20 rokov či menej.

Ekosystémy morského dna sa navyše zvyčajne „vyliečili" za necelé desaťročie. Škody po invazívnych druhoch, ťažbe surovín a agresívnom rybolove niekedy už za 5 rokov.

Väčšina ekosystémov sa regeneruje dlhšie po ľudských zásahoch ako po prírodných katastrofách. Obnova ekosystému tiež nemusí primárne záležať na type či stupni poškodenia, ale na základnej povahe samotného ekosystému. Vodné ekosystémy sa takmer všeobecne obnovujú za kratší čas. Súvisí to s rýchlejšou obmenou tamojších organizmov a rýchlejším tokom živín, napríklad voči lesným ekosystémom po holorube.

ekosystemy_obnova4.jpg

Záber z Texasu ukazuje kombináciu poškodenia ekosystému ľudskou činnosťou a prírodnou katastrofou v podobe hurikánu. Z toho prvého sa ekosystémy spamätávajä pomalšie.
Foto: Lynne Wetmore, Texas A&M University

Čas pre rozhodnutia

Závery Holly Jonesovej a Oswalda Schmitza podporujú názor, že vo väčšine prípadov možno poškodenie prírody napraviť. Spoločnosť však musí urobiť potrebné rozhodnutia a vyvinúť úsilie. Na budúce generácie sa aktuálne čoraz viac zabúda, starí otcovia sadiaci stromy akosi „vyšli z módy". Výsledky ale uvidia už dnešní ľudia.

„Obnova ekosystémov by sa mohla stať dôležitejším nástrojom v portfóliu ochranárskych organizácií," povedal Oswald Schmitz. „Sme si vedomí, že ľudstvo aktívne domestikovalo prírodu, aby naplnilo svoje potreby, a že v tom bude pokračovať. Náš článok prináša správu, že obnova je možná a v mnohých ekosystémoch rýchla, čím stúpajú nádeje na prechod k trvale udržateľnej správe globálnych ekosystémov," doplnila Holly Jonesová.

Hlavné zdroje: Public Library of Science ONE z mája 2009 (uverejnené online 27. mája 2009); Komuniké Yale University z 27. mája 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

Neprehliadnite tiež

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Biológovia objavili v mexickej jaskyni mikróby staré 50-tisíc rokov

Podľa vedkyne sú dané mikróby ako stroje času.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 772
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 624
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 867
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 087
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 834
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 366
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 868
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 860
  9. Jarné prázdniny pri mori? 3 747
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 417

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop