SME

X-Men Origins: Wolverine - nahnevaný superhrdina

Bežný hráč pri novom projekte hry, ktorá vznikla na základe filmovej predlohy (a ešte navyše tá z komixu) zalamuje často nielen rukami, ale i nohami. Úspešných kúskov presviedčajúcich hráčov o svojej kvalite nielen na základe známej značky je príšerne mál

o. Síce poznáme ojedinelé úkazy typu The Darkness (priamo z komixu) alebo séria The Spider-Man, no na každý podarený kúsok pripadá nejeden brak. Spomeňme na pána Hrdzavého alebo pána Zeleného. Najnovší prírastok do mainstreomovo chcenej, náročnými hráčmi a recenzentmi nenávidenej kategórie filmových hier sa rozrástol o nového člena. Keďže sa vývoja chopili skúsení matadori z Raven Software, očakávania úmerne rástli a výsledok – hodnotenie vidíte sami, no čo za tým jednoduchým číslom stojí, nájdete na nasledujúcich riadkoch.

Nie je ťažké zaradiť X-Men Origins: Wolverine do základného herného žánru. Komix. Akčný film. Hlavný hrdina, ktorý najskôr naporciuje a vykostí nepriateľa a až potom sa pýta na jeho totožnosť. Biele tielko a rifle. Krvavé. Nie, nič iné ako akčná hra sledujúca hrdinu z externej kamery ani vzniknúť nemohla. A že je to poriadna márovačka, na to vezmite jed. Hneď na začiatku ste okamžite vrhnutí do bazénu zúrivého stláčania všetkého možného. Síce si to hneď neuvedomíte, ale ovládanie patrí medzi intuitívne a prirodzené – hlavne pri bojoch, takže si ich užijete každý nerovný stret proti presile i neľútostný boj s mnohými zástupcami minibossov. Celkovo máme dva druhy útoku, blok, vyhodenie nepriateľa, skok a bonusy ako vyvolanie špeciálneho ataku, skok na zameraného nepriateľa či kotúle. Výsledok je teda predvídateľný: máme panáka, ktorý vďaka svojim adamantiovým čepeliam neustálemu ozdravovanie robí z nepriateľov mŕtvoly. Vždy ide len jednou cestou, napredovanie je striktne lineárne a keď sa už rozhodne na chvíľu odbočiť z vyšľapaného chodníčku, je to preto, aby v postrannej uličke našiel nejaký ten bonus. Vsjo?


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Isteže nie, ale zatiaľ si zafixujeme tento základný žáner, s ktorým je Wolverine – chvalabohu – spojený. Jeho večne nahnevaná nátura sa na nič iné ani nehodí. Pritom je tento žáner tak trochu v ústraní, čo je rozhodne chybou. Tak živelnú akciu totiž na každom druhom rohu nestretnete. Herný Wolverine totiž vsadil na jednoduché princípy. Chvíľu hrdina ide, potom natrafí na skupinku nepriateľov (tu väčšiu, tu menšiu) a všetkých rozkrája na tie najmenšie kúsky. Mľask. Všetko sa deje rýchlo, bez zaváhania musíte skákať z jedného nepriateľa na druhého, neustále rozdávate rany, údery, špeciálne chvaty, vyhadzujete protivníkov do vzduchu, nabodávate ich na koly, hádžete do miešačiek alebo rozvodových elektrických skríň, či si ich zavesíte na vysokozdvižný vozík ako talizman pre šťastie. Dôležitým faktom je, že stále musíte čosi robiť, bojujete, beháte, skáčete a keď už sa zastavíte na upokojujúci nádych, je to preto, že si chcete vychutnať pomaly utíchajúci adrenalín vybuchujúci vo vašom tele. Wolverine nemá fixné zdravie: respektíve pokým sa mu neminie to, ktoré má, je všetko v pohode, pretože akonáhle je kľud, vďaka tomu, že je superhrdina, sa mu telo dostane do pôvodného stavu behom okamihu.

Aby to nebolo všetko – a to by bolo sakra málo, bavilo by nás to tak hodinku, dve, tri, štyri... nechajme to – havraní vývojári do hry vložili nenápadne, ba priam až primitívne RPG prvky. Ale funkčné. Nútia hráča snoriť po sebemenšej odmene, hľadať ukrytých mŕtvych vojakov, ktorých psí známky vám dajú „veľa“ skúseností. Za každého zlikvidovaného panáka alebo panáčicu totiž dostanete skúsenosti. Poznáte RPG prvky, nie? Získate X skúsenosti, ozve sa fanfára, poskočíte na vyšší level. Tu síce nebudete boostovať svoje vlastnosti, ale po dovŕšení ďalšej úrovne získate dva body a práve tie investujete do niektorej z vlastností. Máme tu zdravie, účinnosť drápov, zlepšenie špeciálnych útokov, ktoré vyvolávate po naplnení špeciálne „rage“ metra. Jednoduché, ale slávi to úspech. Núti vás to vylepšovať vlastnosť, ktorú používate, pretože napríklad maximálnu účinnosť drápov oceňujú vývojári na 12 bodov, čo predstavuje skok o 6 levelov a vedzte, že to už takmer hodinku hrania zaberie.

Okrem tohto primitívneho zlepšovania vlastností charakteru nájdete v úrovniach – často na ukrytých miestach, takže sa oplatí snoriť všade – špeciálne mutagény. Berte to ako skilly: maximálna úroveň každého z nich je tretia, no nezískate ho za žlté z ucha, lež si tento bonus musíte nájsť. Rozdielnosť jednotlivých skillov zaručuje prispôsobenie sa postavy vášmu štýlu hrania. Ak uprednostňujete drvivý útok, určite sa vám oplatí vsadiť na kartu zúrivosti a maximálnej miere útoku. V opačnom prípade, pri opatrnejších bojoch, vám pomôže rýchlejšie uzdravovanie. Alebo si zvýšite rýchlosť reflexov či percento nájdených skúseností. Výber záleží na vás: v jednej chvíli totiž môžete mať aktivované len tri mutagény.

Bojovať treba, no raz za čas si treba od krvavých jatiek vydýchnuť a vtedy prichádzajú na scénu „tomb raiderovské“ scény. Lozíte po skalách, krabicách, skáčete, posúvate teleporty a plošiny, aktivujete a otvárate brány – jednoducho sa musíte niekam dostať a hoci tam vedie len jedna cesta, najprv si ju musíte spraviť priechodnou. Žiadne veľké zaseknutia neočakávajte, predsa je to len arkáda, ktorú by príliš veľa rozmýšľania bolestivo zabilo. Pomerne vlažné premýšľanie vhodne dopĺňa boje. Takže sa tešíme, radujeme, skáčeme od radosti a to isté robí Wolverine, len ten vo vzduchu zmasakruje dvoch vojakov. Alebo spraví „kolo kolo mlynské“. Alebo akúsi obdobu vrtáku a naseká na drobné a jemné kúsky vojaka pred sebou. A skáče po nepriateľoch ako mačka, odsekáva im končatiny, fackuje, odráža vystrelené rakety. Proste je to borec a X-Men Origins: Wolverine je akčná hra ako delo. Zábavná, rýchla, strhujúca, ale i tak - žiaľ - s chybami.

Skôr, ako sa na vrásky na inak vyhladenej pleti supehrdinovej pozrieme, si ešte môžeme povedať, že ono to má aj príbeh. A dokonca ho môžete aj sledovať a nebudete si pripadať ako pri čítaní šlabikáru. Možno sú však flashbacky do Afriky a iného obdobia minulosti trochu scestné, pretože niektoré scény sú nafingované len z dôvodu, aby sme tu mali prostredie, kde bude sniežik. Ale čert to vezmi. Pozrieme sa na neúspešný výsadok Teamu X, ktorý vedie major Stryker s cieľom získať pre seba úložisko špeciálneho adamantia. Nedopadne to najlepšie, ale to sa dozviete sami. Šesť rokov pred prítomnosťou stratí James Logan svoju lásku po súboji so svojim bratom Sabretoothom. Spojler - nespojler, bude vám to jasné po 2 sekundách, kedy uvidíte ruka v ruke Logana a slečnu. A celé to vrcholí v továrni, kde je fakt veľký robot, v kasíne, kde si užijete trochu nudiaci súboj s Gambitom (ten parchant stále zdrhne v poslednej chvíli, takže to začne – nie iritovať – ale pomerne slušne srať) a tak ďalej. Niekedy na arkádu až príliš zamotané, ale univerzum X-Menov taktiez nezhrniete do jedného odseku.

V čom tkvie hlavný problém Wolverine-a? Okrem postupujúcej monotónnosti, ktorá je však pre tento typ hry samozrejmosťou – ťažko očakávať čosi iné od arkády – sa dostanete do stavu, kedy vás hra začne nudiť kvôli slabému podmaneniu prostredím. Pokým budete v africkej džungli či chrámoch, ešte stále cítite závan kvalitného pohltenia aj napriek hlúpemu vracaniu sa späť po tej istej trase, akou ste prišli. Je to síce formou flashbackov, ale stále je to neospravedlniteľné. Určite neboli vývojári leniví a skôr ich tlačil čas, no pripomenúť to treba. Dobre, džungľa ušla, dokonca aj zasnežená krajinka je fajn, špeciálne laboratórium, v ktorom dostane Wolverine do tela adamantium má svoje čaro, ale akonáhle sa všetko presunie do podzemnej továrne, všetko sa začne zbiehať do nudnej šedi. Ak má hra jednoduché princípy, musí neustále niečím priťahovať, ponúkať nové „wow“ efekty a práve v tomto momente padne Logan na kolená a brodí sa v opakujúcich postupoch. Kašľať na súboj zrejme s Weapon X, ktorý je dokonca skôr zbytočne preťahovaný ako príťažlivý. Nie, že by vývojárom došla para, ale sa príliš dlho patlete na jednom mieste, čo hre nepomohlo a do konca sa z toho nepozviechala a nepomohol ani presun do mestských lokácií ako kasíno či neustály postup vpred po mrakodrapoch.

Hrateľnosť sa z masakrovania nenápadne mení na čiastočne taktické súboje. Už proti vám totiž nebudú stáť zástupy no name vojačikov, ktorých doslova odfúknete, ale svoje schopnosti testujete na špeciálnych a silnejších protivníkoch. Musíte sledovať ich výpady, brániť sa im, rýchlo odpovedať útočnou aktivitou a podobne. Tempo začne markantne upadať a arkáda – i keď s miernymi RPG prvkami – stráca spád, postup je pomalší. Nie však, že by išlo v tomto momente o slabšiu zábavu, no postrehnete pokles výbušnej hrateľnosti, ktorou hra zo začiatku priam prekypovala. Ak slečne poviete „nie je to až tak zlé“, zrejme máte po vtákoch, ale v prípade Wolverine-a to znamená, že len mierne upadlo tempo. Badateľne, nie až tak nízko, aby ste hru nedotiahli do konca, ale predsa sa postup spomalí.

Technické spracovanie má svoju vysokú úroveň, o ktorú sa postaral Unreal Engine 3. Nie sú to síce vizuálne orgie (Heavenly Sword), avšak pohľad na hru vás poteší. Až do spomínanej šedi. Vynikajúco sa podarilo vytvoriť dojem hĺbky: ak máte z výšky strach, určite sa pri niektorých postupoch po kladinách nad priepasťou zapotíte. Pri špeciálnych atakoch sa kamera presunie k vám, čas spomalí a sledujete amputáciu nôh/rúk/hlavy s nádherným gejzírom krvi. Všetko je tak ako má byť a prekvapí práve hojnosť červenej tekutiny. X-Men Origins: Wolverine totiž získalo nálepku 18+ a to je pre typicky mainstreamovú hru skutočne nezvykom – ale sme radi, že vývojári nepoľavili a chceli priniesť Wolverine-a drsného. Tak ako ho poznáme a akého ho milujeme.

Dabing aj napriek menšiemu zastúpeniu hovoreného slova poteší. Niet sa čomu čudovať, Wolverine-a nadaboval samotný Hugh Jackman a práca mu išla podľa počuteľného výsledku skutočne výborne. Síce to nie je Riddick, ale má svoje čaro. Ostatné postavy majú v talóne niekoľko hlášok a neboja sa ich použiť. Dabing je vskutku pestrý a hodnotný, pričom nezaostáva ani ozvučenie samotnej hry, v ktorej to všetko hučí tak ako má. Svišťanie čepelí, streľba, výkriky – riadny huriavk. Hudba sa príliš neukazuje, občas síce hlavu vystrčí a pripomenie, že predlohou je hollywoodsky trhák, no v konečnom dôsledku ju počuť až tak často nebudete.

Doba hrania nepresiahne 10 hodín, ale zároveň nejde o hru na jedno popoludnie. Horšie však je, že na normálnu obtiažnosť je hra pomerne jednoduchá a smrť sa vám vysmeje do očí iba v prípadoch, kedy za to paradoxne možno ani nemôžete. Problematická kamera vám ukáže pozadie v tých najnevhodnejších situáciách: pri skokoch. Neraz sa nám stalo, že sme si rezko skočili do priepasti, že sme chceli vyskočiť na lano či do teleportu, no ten boli „trochu inde, než sa zdalo“ a Wolverine skočil do náručia smrti. Počas samotných bitiek síce utŕžite nejednu otcovskú, no z každej sa dá postupne vylízať, len netreba tvrdohlavo búšiť. Boje s minibossmi sú náročné asi tak v jedinom prípade – pri prvom strete s nimi. Potom prídete ako na to a už vám nik problémy robiť nebude, nech je tá hora svalov i päťkrát väčšia ako vy. Ďalším mínusom je otázka: čo po dohraní? Okrem štyroch bitiek v aréne (cca 10 minút) môžete buď čumieť na menu niekoľko hodín, čo však nie je až tak zábavné ako by sa zdať mohlo. Chvalabohu sa otvorí obtiažnosť hard – ale úprimne: po dohraní si spustíte arkádu znovu už len preto, aby ste dali na zadok 2000 nepriateľom? Asi nie.

Akcia X-Men Origins: Wolverine prekvapila. Kladne – a to bez preháňania. Škoda postupne upadajúceho tempa, ktoré nedokázali vývojári nijakým spôsobom oživiť a dodať hra potrebný impulz. Zo začiatku brutálny masaker a márovačka, od ktorej sa vám nebude chcieť vstávať (a tak od nej nevstanete, ani keby pivo zadarmo za rohom rozdávali), budete slintať nad prvým zničeným vrtuľníkom, chlapsky sledovať postupne ozdravujúce sa torzo Wolverine-a (od svalstva po „obyčajné“ zárezy až adamantiovú kostru), no akonáhle sa dostanete do poslednej tretiny hry, pocítite neblahé účinky uspávania, viac taktickejších než adrenalínových bitiek, menej pestrého prostredia. Nástup má však X-Men Origins: Wolverine fatálne príťažlivý, famózny – a to sa dlho nepodarilo žiadnej hre, aby chytila tak silno. Výsledné hodnotenie je možno pre niektorých privysoké, preto malý kurz matematiky: Wolverine podľa vás nie je borec = -1 bod. Nemáte radi arkády = -2 body.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu