sa dravého tyrannosaura, ale spochybnili ho kritici.
Dejová zápletka slávnych knižných bestsellerov nedávno zosnulého Michaela Crichtona Jurský park a Stratený svet a podľa nich nakrútenej filmovej trilógie sa zakladá na izolovaní DNA viacerých druhov dinosaurov z ich krvi, ktorú obsahovali telá komárov uviaznutých v jantári, a ich následného vyklonovania a odchovu.
Tak ďaleko vedecký fakt nedospel. Jurský park stále zostáva v ríši vedeckej fantastiky, azda navždy. Zachovanie genetického materiálu cez minimálne 65 miliónov rokov, ktoré uplynuli od vymretia veľkých dinosaurov (potomkovia niektorých malých žijú s nami ako vtáky), totiž takmer všetci odborníci považujú za nemožné. Na druhej strane vyšli v špičkových vedeckých médiách správy o ešte staršej mikrobiálnej DNA, zachovanej v kryštáloch soli.
Búrka okolo tyrannosaura...
V roku 2007 však rozbúrilo hladinu odbornej i mediálnej pozornosti oznámenie v prestížnom vedeckom časopise Science. Autormi bol tím, ktorí viedli paleontologička Mary Schweitzerovej zo Severokarolínskej štátnej univerzity v Raleigh a odborník na hmotnostnú spektroskopiu John Asara z Harvardovej univerzity v Cambridge (obe USA).
Títo vedci vyťažili fragmenty bielkoviny kolagén, základu mimobunkového pojiva v tkanive, z kosti takpovediac kráľa dinosaurov, obrovského dravca Tyrannosaura rex. Samotný "majiteľ" predmetnej kosti uhynul pred 68 miliónmi rokov na území dnešného amerického štátu Montana, teda koncom druhohorného útvaru krieda.
Kosť demineralizovali a vo zvyškovom mäkkom tkanive odhalili útvary, ktoré vysvetlili ako cievy, jednotlivé bunky a mimobunkovú tkanivovú matricu. Hmotnostný spektrometer poukázal na prítomnosť spomínaného kolagénu.
Kritici vyšli najmä z faktu, že bielkoviny sa po uhynutí organizmu pomerne rýchlo rozkladajú. Veď kolagén sa dosiaľ našiel vo fosíliách starých nanajvýš niekoľko stotisíc rokov, aj to veľmi vzácne. Nepozdával sa im ani malý odstup signálu od šumu v meraniach hmotnostného spektrometra a poukazovali na možnosť bakteriálnej kontaminácie.
Na druhej strane údajný tyrannosaurí kolagén po porovnaní detailami sledu aminokyselín (bielkoviny sú rôzne trojrozmerne poskladané reťazce aminokyselín) značne pripomínal kolagén zo sliepky čiže vtáka, čo bolo v súlade s čoraz silnejším presvedčením o dinosauriom pôvode vtákov.
Tak či onak, celá záležitosť napokon uviazla v akomsi pate. Mary Schweitzerová však napriek nepopieranej psychickej záťaži kritiku uvítala. Vlani v novembri dokonca pozvala skupinu najväčších kritikov, aby si prediskutovali rozdielne názory v jej domovskej inštitúcii. Nepochybne z toho s kolegami veľa vyťažila.
Mary Schweitzerová v roku 2007 pri práci v laboratóriu.
Foto: Kelly Gorham/Montana State University
...a vietor okolo „kačacieho" dinosaura
Nový článok jej šestnásťčlenného tímu, ktorý vyšiel teraz v máji v Science, totiž opisuje prepracovanejšiu metodiku, zahŕňajúcu viacnásobné kontroly a nezávislé overenia získaných výsledkov. Ale takisto senzačných pre odborníkov i verejnosť: podarilo sa získať tri bielkoviny z tkaniva dinosaura, ktorý uhynul dokonca už pred 80 miliónmi rokov!
Tentoraz išlo o stredne veľkého bylinožravca, hadrosaura čiže tzv. dinosaura s „kačacím zobákom", z druhu Brachylophosaurus canadensis. Už pri vykopávkach sa vedci sústredili na hrubé vrstvy pieskovca, v ktorých sa fosílie zachovávajú najlepšie. Vyprostenie, prepravu i analýzu nájdenej kosti robili s opatreniami voči kontaminácii.
Umelecká vízia skupiny brachylophosaurích jedincov.
Ilustrácia: Julius T. Csotonyi/Great Plains Dinosaur Museum
Demineralizácia kosti opäť poskytla akúsi sieť pružných a priehľadných ciev, buniek a matrice mimobunkového tkaniva. Avšak viaceré nezávislé merania veľmi citlivými hmotnostnými spektrometrami tentoraz doložili prítomnosť nielen kolagénu, ale aj laminínu a elastínu, dvoch bielkovín prítomných v krvných cievach.
Tieto hadrosaurie bunky sa zachovali v matrici po demineralizácii stehnovej kosti dávneho dinosaura, stále prepojené svojimi filipódiami.
Foto: Mary H. Schweitzer
Hadrosaurie červené krvinky v bielej vláknitej matrici prevažne z kolagénu.
Foto: Mary H. Schweitzer
Kostné bunky (osteocyty) hadrosaura zavesené na filipódiách, pričom filipódiá zasahujú do zvyškov bielej vláknitej kolagénovej matrice.
Foto: Mary H. Schweitzer
Demineralizovaná kostná matrica hadrosaura z druhu Brachylophosaurus canadensis.
Foto: Science/AAAS
Pre porovnanie: demineralizovaná kostná matrica pštrosa.
Foto: Mary H. Schweitzer
Kritici stále nie sú presvedčení stopercentne. Ale okolo nového článku už nerozpútali búrku ako pri tyrannosaurovi, skôr slabší vietor, z ktorého cítiť uznanie voči metodológii použitej autormi. Neváhajú dokonca hovoriť o revolúcii, ktorá urobí z paleontológie „exaktnejšiu" disciplínu podobnú genetike a molekulárnej biológii. Pravdaže, ak sa hadrosaurie výsledky potvrdia. Už teraz znamenajú istú satisfakciu pre spochybňované tyrannosaurie.
Členovia tímu Recep Avci (stojaci) a Zhiyong Suo z Montanskej štátnej univerzity v Bozeman (USA) preskúmali mäkké dinosaurie tkanivá svetelným mikroskopom.
Foto: Kelly Gorham/Montana State University
Člen tímu Raghu Kalluri z Harvardovej univerzity ukazuje pozitívnu väzbu protilátok na bielkoviny z dinosaurích krvných ciev, izolovaných pri výskume mäkkých tkanív hadrosaura.
Foto: Raghu Kalluri
Aj v hadrosauriom prípade totiž porovnanie potvrdilo väčšiu príbuznosť sledu aminokyselín v izolovaných bielkovinách s vtáčími - a so vzorkami tyrannosaurieho kolagénu - ako so vzorkami zodpovedajúcich bielkovín plazov a iných skupín živočíchov (celkove išlo o porovnávanie s 21 živočíšnymi druhmi). Hadrosauria kosť od Judithinej rieky v Montane tak skutočne môže odštartovať revolúciu v paleontológii.
Hlavné zdroje: Science z 1. mája 2009; Komuniké North Carolina State University a Beth Israel Deaconess Medical Center/Harvard University, obe z 30. apríla 2009.
Zdeněk Urban
