7. - 13. 5. 2009
Ideálne osvetlenie budúcnosti? Sebastian Reineke z Technickej univerzity v Drážďanoch (Nemecko) s kolegami vyvinul nový typ bielych svetelných diód (fotomontáž F. Erlera a N. Seidlera) založených na organických materiáloch (OLED) – sklo s vysokým indexom lomu vylepšuje ich osvetľovacie vlastnosti. Energetická účinnosť je na úrovni štandardných fluorescenčných trubíc a výroba zlacnie.
Zdroj: Nature
Polovičné katastrofické stúpanie morí. Jonathan Bamber z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami odvodil, že náhle zrútenie Západoantarktického ľadového štítu by nezdvihlo globálnu hladinu o 5 až 7 metrov, ale „iba“ o 3 metre. Regionálne účinky by boli odlišné, najpostihnutejšie by bolo východné a západné pobrežie USA.
Zdroj: Science
Spontánny chemický vznik RNA ako zložitej zlúčeniny považovali vedci za pochybný. John Sutherland z Manchesterskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami teraz laboratórne preukázal, že pri niektorých ribonukleotidoch – zložkách RNA, tvorených dusíkovou bázou, cukrom a fosfátom, mohli báza a cukor vznikať z materiálu bežného na skorej Zemi. „RNA svet“ (na úsvite života nestála DNA, ale RNA) získal novú podporu.
Zdroj: Nature
„Srdcový stroj“ zostavil Andrew Richards zo Severokarolínskej štátnej univerzity (USA) s kolegami. Využíva srdce z prasaťa a subsystémy dokonale napodobujúce činnosť bijúceho srdca. Umožní lacnejší výcvik chirurgov a testovanie nástrojov i metód.
Zdroj: Annals of BiomedicalEngineering
