BRATISLAVA. Odolať vysokokalorickým pochúťkam vyžaduje značné sebaovládanie. Niekomu to ide ľahko, pre iného je to neprekonateľná prekážka. Prečo?
Závisí to od súhry či nesúhry dvoch mozgových oblastí. Dobrovoľníci pozerali na 50 fotografií jedál od čokoládových tyčiniek až po zeleninu. Zoradili ich podľa chutnosti a „zdravosti“.
Pre každého z toho vyšlo indexové jedlo a napokon vyberali medzi ním a inými. Bádatelia pri tom neustále sledovali ich mozog pomocou magnetickej rezonancie (na snímke Caltech/Todd Hare).
Jedna skupina uprednostňovala chutné, druhá zdravé jedlá.
Kým prvým sa počas výberu aktivovala časť mozgovej kôry, nazývaná ventromediálny prefrontálny kortex (vmPFC), druhým aktivitu vmPFC modulovala aktivita dorzolaterálneho prefrontálneho kortexu (DLPFC).
Očividne práve cez DLPFC viac zohľadňujeme abstraktné či hodnotové pojmy a vďaka tomu sa lepšie ovládame, vmPFC funguje pri všetkých rozhodovaniach.
Skutočne máme v sebe takpovediac anjela a diabla – prvý sa volá DLPFC, druhý vmPFC.
V časopise Science to napísali Todd Hare, Colin Camerer a Antonio Rangel z Kalifornského technologického inštitútu (USA).