SME
Piatok, 20. september, 2019 | Meniny má Ľuboslav(a)

Blíži sa vykopávka polstoročia

Tell Fecheriye. Kedysi neznámy názov sýrskeho vrchu sa objavuje v médiách aj vďaka našim vedcom. Hovorili sme s odborným riaditeľom Slovenského archeologického a historického inštitútu DRAHOSLAVOM HULÍNKOM.

Drahoslav Hulínek v Tell Fecheriye, kde zrejme stálo hlavné mesto ríše Mitanni.Drahoslav Hulínek v Tell Fecheriye, kde zrejme stálo hlavné mesto ríše Mitanni.(Zdroj: MICHAL BURZA)

Tell Fecheriye. Kedysi neznámy názov sýrskeho vrchu sa objavuje v médiách aj vďaka našim vedcom. Hovorili sme s odborným riaditeľom Slovenského archeologického a historického inštitútu DRAHOSLAVOM HULÍNKOM.

Prečo sa slovenskí archeológovia zaujímajú práve o Tell Fecheriye?

„Tell Fecheriye, ktorý sa s prestávkami skúma už okolo sto rokov, leží v severovýchodnej Sýrii pri tureckých hraniciach blízko Ras Al Ain, čo v preklade znamená Vrch plný keramiky. Už názov naznačuje, že v starovekej Sýrii to bolo miesto s významným ľudským osídlením. Potvrdili to nálezy z posledných rokov, keď túto oblasť skúmame aj my. Azda najvýznamnejšou historickou správou z Tell Fecheriye pre nás bol úlomok hlinenej tabuľky s klinovým písmom, ktorú sme našli v roku 2007. Vlastne najskôr to nebola správa, ale tajomstvo. Rozlúštil ho až francúzsky lingvista Grégory Chambon."

Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo bol úlomok taký tajomný a zaujímavý?

„Bol iba útržkom, zvyškom adresy neznámeho človeka, ktorý dostal list na pôvodne kompletnej tabuľke. Z adresy nás zaujalo jedno slovo - Aššukanni. To znamená, že adresát s najväčšou pravdepodobnosťou žil v meste, ktoré sa predtým nazývalo Vaššukanni. A práve toto mesto, dnes by sme povedali metropola, bolo hlavným mestom významnej ríše Mitanni, ktorá ležala v jednom z hlavných civilizačných ohnísk doby bronzovej, v priestore Mezopotámie. Jediné, čo sa nevedelo, bolo umiestnenie tohto mesta. Teraz všetky indície naznačujú, že vtedajšie Vaššukanni rovná sa terajší Tell Fecheriye."

Svedčia o tom aj iné dôkazy?

„V tom istom roku ako úlomok tabuľky sme objavili aj pečatidlá podobné tým, ktoré objavili v roku 1940 počas archeologického výskumu Tell Fecheriye Američania. Museli ho však pre druhú svetovú vojnu prerušiť. Pečať, ktorú sme našli, podľa všetkého patrila mužovi, ktorý pôsobil v Aššukanni. Zistili sme to podľa nálezu z inej, južnejšej lokality. Tam sa našiel list s rovnakou pečaťou, kde pisateľ spomína, že žil dlhší čas v Aššukanni. Jeho meno znelo Ašur Idina a bol to významný asýrsky úradník z obdobia tesne po zániku ríše Mitanni. Nález jeho pečate v Tell Fecheriye a listu, ktorý potvrdzuje jej dôveryhodnosť, je ďalším dôkazom, že išlo o bývalé hlavné mesto Mitannskej ríše. Povedal by som, že si môžeme byť istí na 99 percent."

Z vášho rozprávania vyplýva, že archeológia okrem tvrdej driny môže byť aj lúštením detektívneho príbehu. Ale predsa len - prečo je také dôležité poznať hlavné mesto ríše Mitanni?

„Skúste si predstaviť, že naši potomkovia by nepoznali hlavné mesto Veľkej Británie, a s veľkým úsilím by sa dopracúvali k poznaniu, že to bol zrejme Londýn. Ríša Mitanni bola Veľká Británia doby bronzovej, a napriek tomu sme ešte donedávna nepoznali jej hlavné mesto. Takže som presvedčený, že úsilie nájsť Vaššukanni, ako sa hlavné mesto Mitanni volalo, je úplne opodstatnené, aj keď to zrejme chápe iba málo ľudí. Archeológovia však túžia poznať históriu, pretože ju okrem iného považujú aj za kľúč k súčasnosti. Vaššukanni je posledné neodkryté hlavné mesto starovekej mocnosti z druhého tisícročia pred Kristom. Ak sa potvrdí, že to naozaj bolo Tell Fecheriye, čo je takpovediac na spadnutie, bude to podľa mňa jeden z najvýznamnejších archeologických objavov posledného polstoročia."

kopaci.jpg

Sýrski robotníci pri výkopových prácach.
FOTO - DRAHOSLAV HULÍNEK

Čím bola zaujímavá ríša Mitanni? Nespomínam si, že by sme sa o nej na hodinách dejepisu učili.

„Mitanni, založená v 16. storočí pred naším letopočtom, bola veľmi významnou, no stále nedocenenou ríšou z obdobia rozvoja civilizácie. Spolu s Chetitskou ríšou a Egyptom vtedy dominovala vo východnom Stredomorí a v oblasti Blízkeho východu. V tomto období sa vyskytujú medzi egyptskými vládcami také známe mená ako Thutmose III., Achnaton a jeho manželka Nefertiti. Centrum ríše Mitanni ležalo na území dnešnej severnej Sýrie, teda sýrskej Mezopotámie. V čase najväčšieho rozkvetu v rokoch 1500 - 1300 pred Kristom siahala až k Stredozemnému moru a kontrolovala obchodné trasy z východu na západ a do vnútrozemia Ázie. Podľa skôr starších vedeckých názorov príslušníci neznámeho národa Mitanni mali možno indoeurópsky pôvod. Z južných stepí východnej Európy alebo Balkánu sa presunuli do východného Stredomoria, Malej Ázie a na Blízky východ, kde založili ríšu, ktorá úzko spolupracovala s Egyptom a bola minimálne jeho rovnocenným partnerom. Okolo roku 1300 pred Kristom Mitannskú ríšu definitívne rozvrátili zvonku jej dlhodobí súperi Chetiti a zvnútra Asýrčania. Početne ríši Mitanni dominovalo churitské obyvateľstvo kaukazského pôvodu. Churiti boli aj štátotvorným národom ríše Mitanni."

Archeológovia hľadajú hlavné mesto ríše Mitanni už sto rokov, kopali tam Nemci aj Američania. Kedy ste sa zapojili vy?

„V roku 2006, keď vznikol Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI). V spolupráci s nemeckou Slobodnou univerzitou v Berlíne pod vedením profesora Dominika Bonatza sme sa sústredili na sever dnešnej Sýrie. No túto myšlienku sme mali v hlave už roky pred tým."

Čo bolo hlavným podnetom pre vznik SAHI?

„Okrem podpory archeológie to bola prípadná možnosť archeologického výskumu v zahraničí. Lákala nás najmä Sýria. Tesne po vzniku SAHI začiatkom júna 2006 sa na nás usmialo šťastie. Slovenský archeológ Pavol Hnila bol v kontakte s významným odborníkom na Sýriu, profesorom Bonatzom. Ten už mal vybranú lokalitu, no nemal ani dosť ľudí, ani dosť financií. Málokto mu dôveroval, aj keď mal všetko dobre premyslené, lebo o Tell Fecheriye ako hlavnom meste Mitanni sa uvažovalo od počiatku 20. storočia. Keďže Bonatz vedel, že vzniká SAHI a vedel aj, čo chceme robiť, bol ochotný ísť do rizika, lebo netušil, kto sme a čo vieme. My sme iba začínali - s tromi ľuďmi. Bol to milovník archeológie a úspešný podnikateľ Zoroslav Kollár, ktorý výskum od počiatku financuje, Peter Valent a ja. Profesor Bonatz nám dal ponuku, ako by sme sa mohli na výskume podieľať, urobili sme zmluvu o kooperácii, a obe strany sa odvtedy správajú veľmi korektne. Profesor Bonatz je vynikajúci a spoľahlivý partner - mimochodom, teraz už je dekanom filozofickej fakulty."

Pokiaľ viem, medzinárodná spolupráca archeológov je čoraz širšia.

„Áno, je. Spoluprácu s Nemcami by som označil za ideálnu. Okrem Sýrie však SAHI robí aj ďalšie výskumy. Ide najmä o skutočne rozsiahly a významný výskum v Guatemale v lokalite Uaxactún. Tá predstavuje akýsi prierez celých mayských dejín - od počiatku až po koniec klasického obdobia. Okrem ôsmich Slovákov tam zamestnávame Francúza, niekoľko Guatemalčanov a jednu dámu zo Španielska. No formálne ide o čisto slovenský výskum, lebo ho celý zabezpečujeme, organizujeme a financujeme. Výskum vedie docent Milan Kováč a má už po prvej sezóne také objavy, ktoré sa tam neurobili za päťdesiat rokov, vrátane pyramíd a palácov nobility alebo zachovaného hrobu príslušníka vyššej vrstvy. Onedlho sám vedúci projektu Milan Kováč oboznámi širšiu verejnosť so slovenskými objavmi svetového významu vo Uaxactúne. Pracuje aj na preklade knihy Diega de Landu, ktorá dosiaľ nepoznaným spôsobom mapuje mayské dejiny. Mala by vyjsť na budúci rok."

Čiže obrazne povedané vďaka archeológom zo SAHI visí v guatemalskej džungli slovenská vlajka.

„Nielen obrazne, ona tam visí skutočne. Kúsok od Tikalu, ktorý bol jedným z najväčších mayských miest klasického obdobia. Radi by sme preto získali aj štátny grant, ale zatiaľ sa nedarí. Možno mnohí nechápu, aké dôležité je, aby slovenská archeológia expandovala do zahraničia, aby sa dostávala do styku s inou legislatívou, s inými dávnovekými kultúrami, s inými metódami, s inými predpismi, čo potom možno spätne využiť pri práci doma. Napríklad v Guatemale alebo v Sudáne majú pre archeologický výskum pomerne benevolentné predpisy, ťažšie je to v Egypte alebo aj v Sýrii. Nazval by som to svetovou školou archeológie. Okrem toho archeológovia musia mať širší rozhľad, nemôžu sa dusiť v jedinej krajine bez možnosti širšej sebarealizácie, to prináša len napäté situácie a zbytočné žabomyšie vojny."

had.jpg

Častý nevítaný pomocník, ktorého vedia takto zbaviť jedu.
FOTO - DRAHOSLAV HULÍNEK

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Momentka zo zápasu ŠK Slovan Bratislava - Besiktas Istanbul.
Obvinený Pavol Rusko počas utorňajšieho pojednávania.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  6. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  7. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  8. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  10. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 12 530
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 8 488
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 8 487
  4. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 8 273
  5. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 6 979
  6. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 6 917
  7. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 6 469
  8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 6 347
  9. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 5 997
  10. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 642