BRATISLAVA. Čo sa stane s internetovými aktivitami používateľov, keď ich krajina začne monitorovať? Používanie internetu sa môže pokojne scvrknúť. Príklad o tom ponúklo minulý týždeň Švédsko, v ktorom od prvého apríla platí kontroverzný antipirátsky zákon.
Ten umožňuje filmovým a autorským spoločnostiam vo výnimočných prípadoch pristupovať k informáciám o tom, ktorí používatelia na webe zdieľajú ilegálny obsah. Ak predložia dôkazy, súdy sú im povinné vydať osobné údaje o podozrivých používateľoch.
Už v prvý deň platnosti zákona sa množstvo prenášaných dát v krajine znížilo skoro o tretinu. Kým doteraz bežná denná prevádzka vrcholila na hodnote 160 gigabitov za sekundu, v tento deň to bolo len 110 gigabitov za sekundu. Množstvo prenášaných dát smerom zo zahraničia sa znížilo z bežných priemerných 120 na 80 gigabitov za sekundu.
Oveľa menej Švédi sťahovali aj ďalšie dni, nie je však jasné, či ich strach z postihu je jediný činiteľ, ktorý ovplyvnil zníženie prevádzky. Za poklesom môže byť napríklad aj premiestnenie serverov na zdieľanie súborov smerom do zahraničia. Nevie sa tiež, či monitorovanie povedie k menšiemu používaniu internetu aj z dlhodobého hľadiska.
Európa monitoruje
Globálne monitorovanie činností ľudí na internete pozná už skoro celá Európa. Veľká Británia je jednou z prvých krajín v Európe, kde platí nariadenie Európskej únie umožňujúce sledovanie činnosti surferov až po dobu jedného roka. Súčasťou dát, ktoré o nich musia odteraz zhromažďovať poskytovatelia internetu, nie je priamo obsah komunikácie surfistov, ale údaje o tom, kto, kedy a s kým komunikoval.
Na Slovensku pol roka
Na Slovensku zatiaľ poskytovatelia internetu aktivity svojich používateľov musia evidovať po dobu pol roka. V databázach, ktoré na tento účel vytvorili, sú podľa Slavomíra Benka, PR manažéra Slovanetu, „údaje o tom, kto, kedy, odkiaľ a kam sa pripája, prípadne komu telefonuje“.
Po pol roku ich firma musí zničiť. Údaje si od nej môžu vyžiadať silové rezorty krajiny.
Súčasťou však ani tu nie je konkrétny obsah komunikácie. Kompetentné štátne orgány si majú právo vyžiadať „zaznamenávanie prevádzky elektronickej komunikácie – to však iba na konkrétnu požiadavku,“ dodáva Benko.
Rozšírenie doby uchovávania však nakoniec čaká aj Slovensko.
Slobodné sú už len krajiny, kde internet nefunguje
Kontrolu internetu zavádzajú postupne všetky krajiny sveta. V Austrálii, Dánsku a ďalších krajinách začali vznikať čierne listiny stránok, ku ktorým používatelia nesmú pristupovať. Poskytovatelia každý pokus o ich navštívenie zablokujú. Samotný obsah zoznamov však krajiny taja.
Stránka Wikileaks.org, ktorá uverejňuje tajné dokumenty uniknuté z prostredia vlád, na svoju stránku nedávno pridala austrálske i dánske cenzorské zoznamy. Obsahujú najmä stránky s pedofilným obsahom. Za zverejnenie odkazov na ne si vyslúžila kritiku. Predstavitelia Wikileaks.org však tvrdia, že je dôležité, aby používatelia aspoň vedeli, na aké stránky nesmú.
„História ukazuje, že tajné cenzúrne systémy, akýkoľvek je ich pôvodný cieľ, sa vždy nakoniec začnú používať na nedemokratické účely,“ tvrdia. Dokazuje to podľa nich napríklad Thajsko, kde sa do čiernych zoznamov dostali popri ilegálnych pornostránkach aj tie, ktoré kritizujú štátne zriadenie.
Mapa cenzúry internetu webovej encyklopédie Wikipédia ukazuje, že v súčasnosti existuje na svete len niekoľko ohnísk úplne kontrolovaného internetu, väčšinou tam, kde panujú nedemokratické režimy. Úplne bez zásahov zo strany vlád sú však už len niektoré rozvojové krajiny, najviac v Afrike. Skoro celá Európa aj Amerika postupne prichádzajú s plánmi, ako internet regulovať.
ZDROJ: Wikipedia.org
Najväčší cenzori
Organizácia Reportéri bez hraníc zostavila zoznam krajín, ktoré sú najväčšími nepriateľmi slobody na internete. Medzi kritizovanými je i Austrália.
Saudská Arábia, Čína, Egypt, Kuba či Vietnam – to sú podľa organizácie Reportéri bez hraníc niektorí z najväčších nepriateľov slobodného internetu.
Svojim obyvateľom cenzúrujú opozičné webové stránky, obmedzujú prístup k internetu a úzkostlivo monitorujú, čo na ňom robia.
Zrejme najprepracovanejší systém cenzúry ma vytvorený Čína. Jeho súčasťou je napríklad sledovanie e–mailov a četov a bohaté filtrovanie obsahu pomocou dopredu nastavených kritérií.
Len nedávno sa napríklad potvrdilo, že Čína odosiela na svoje servery údaje o každom, kto v čete napíše slová ako „sloboda“.
Austrália filtruje až príliš
Kritiku si okrem totalitárnych štátov v správe vyslúžili aj krajiny s demokratickými režimami. Je medzi nimi napríklad Austrália, ktorá sa podľa organizácie až príliš angažuje vo filtrovaní obsahu pre svojich občanov. Vytvorila špeciálnu inštitúciu, ktorá môže odstaviť webovú stránku bez súhlasu súdu napríklad len na základe sťažnosti používateľov. A má už pripravený zákon, ktorý má v boji s detskou pornografiou zaviesť čiastočnú cenzúru pre domácich používateľov webu.„Zákon však nehovorí, kto rozhodne o tom, ktorá stránka je 'nevhodná',“ píšu Reportéri vo svojej správe. A zoznam má pritom ostať celkom tajný, čo môže poľahky viesť k tomu, že sa doň postupne dostanú aj iné, ako ilegálne webové servery.
