Ľadový most, ktorý s pevninou spájal Wilkinsov ľadovcový šelf, sa pretrhol. Podľa vedcov je dôvodom globálne otepľovanie.
BRATISLAVA. Je veľký ako Jamajka a donedávna bol spojený s jedným z antarktických ostrovov. Teraz sa však spojenie pretrhlo. Most, ktorý spájal 40-kilometrový Wilkinsov ľadovcový šelf s Charcotovým ostrovom, sa vo svojom najužšom mieste prelomil. Šelf, ktorý je obrovskou masou ľadu ležiacou na morskej hladine, sa teraz môže topiť ešte rýchlejšie.
Kliknutím obrázok zväčšíte.
Pri jeho veľkosti 13-tisíc štvorcových kilometrov by to mohlo byť nebezpečné. Odtrhnuté plávajúce kusy ľadu síce môžu ohrozovať námornú dopravu, no v nebezpečenstve sú najmä podmorské ekosystémy. Tie môžu ohroziť či úplne zničiť morské prúdy, prechodu ktorým predtým ľadovec a ľadovcový most bránili.
Agónia ľadu
„Prišli sme sa na Wilkinsov ľadovcový šelf pozrieť na jeho smrteľnú agóniu,“ povedal pre Reuters britský glaciológ David Vaghan. On a tím odborníkov v januári nechali na šelfe GPS zariadenie, ktorým môžu monitorovať jeho pohyb. „Je neuveriteľné, ako sa ľad prelomil. Pred dvoma dňami bol ešte neporušený,“ dodal po prelomení ľadového mosta.
Práve odtrhnutie sa Wilkinsovho šelfu je ďalším dôkazom globálneho otepľovania. Len za uplynulý rok tento šelf stratili asi 15 percent svojej veľkosti. Zároveň sa za posledných päťdesiat rokov teplota na Antarktíde zvýšila o tri stupne a za ostatných dvadsať tam zmizlo sedem šelfov.
Roztápanie ľadu zároveň vedie k zvýšeniu hladiny svetových oceánov, čo bude mať katastrofálne následky napríklad pre tichomorské ostrovy. Niektoré sa ocitnú pod hladinou mora.
Európa
K masívnemu topeniu ľadu však dochádza aj v Európe. Pesimistické predpovede tvrdia, že do päťdesiatich rokov nebudú ľadovcové plochy v Pyrenejach. Tie za uplynulých sto rokov stratili deväťdesiat percent svojej rozlohy a v oblasti hrozí zrútenie sa lokálnych životných prostredí.
Globálne otepľovanie však môže mať aj pozitívne následky. Obyvatelia Grónska sa napríklad dostanú k nerastným zdrojom, ktoré boli doteraz ukryté pod hrubou vrstvou ľadu. V celosvetovom meradle však budú jeho následky prevažne negatívne. Stále pritom zúri spor medzi ochranármi a ekoskeptikmi, do akej miery je príčinou svetových klimatických zmien človek.