Pri objave lieku na TBC boli Slovenky

Bádateľky z Univerzity Komenského sa podieľali na odhalení účinkov novej látky, ktorá zabíja baktérie tuberkulózy. Perspektívna zbraň proti nezdolnej chorobe je mnohonásobne účinnejšia ako používané lieky.

Liek Vargatef slúži na liečbu rakoviny pľúc v pokročilom štádiu s metastázami a po chemoterapii. (Zdroj: JOHN MCKINNEY)

Bádateľky z Univerzity Komenského sa podieľali na odhalení účinkov novej látky, ktorá zabíja baktérie tuberkulózy. Perspektívna zbraň proti nezdolnej chorobe je mnohonásobne účinnejšia ako používané lieky.

BRATISLAVA. Nový perspektívny prípravok, vyvinutý s účasťou piatich slovenských vedkýň, by mal účinne poslúžiť v komplikujúcom sa epidemiologickom vývoji tuberkulózy.

Choroba kedysi ohrozovala aj Slovensko, no dnes u nás ustupuje; výnimkou sú špecifické skupiny - bezdomovci a obyvatelia osád. Od roku 2003 na Slovensku počet chorých nikdy nestúpol nad tisíc prípadov ročne (vlani 652), preto patríme ku krajinám s nízkym výskytom tejto obávanej choroby.

Hrozba rozvojovému svetu

TBC aktuálne znamená najväčší problém v rozvojovom svete. Na jeho riešenie sa zameriavajú medzinárodné i národné zdravotnícke inštitúcie.

Liečbu sťažuje pretrvávajúca krutá chudoba veľkej časti ľudstva a fakt, že tuberkulóza sprevádza aktuálnu pandémiu AIDS, pričom vznikajú kmene pôvodcu choroby, baktérie Mycobacterium tuberculosis, odolné proti súčasným medikamentom.

Nedávne úspechy vo vývoji antituberkulotík v podobe diarylquinolínovej látky TMC207 a bicyklických nitroimidazolov, ktoré sú v štádiu klinických testov, nestačia.

Cieľom je nielen zvýšiť účinnosť proti vytrvalým tuberkulóznym baktériám, ale aj skrátiť nesmierne náročnú a zdĺhavú liečbu z dnešných šiestich na necelé tri mesiace.

Vítaný úspech

O to vítanejší je úspech tímu so slovenskou účasťou, ktorý podľa všetkého zasiahol baktériu tuberkulózy zvlášť účinne.

Článok o objave vyšiel v prestížnom časopise Science. Uverejnil ho 37-členný tím, ktorý koordinoval Stewart Cole z Inštitútu globálneho zdravia pri Federálnej polytechnike v Lausanne. Prvým autorom článku a autorom zázračnej molekuly je Vadim Makarov z Biochemického ústavu A. N. Bacha Ruskej akadémie vied v Moskve.

Zvlášť potešujúce je, že medzi štyrmi prvými autormi článku s rovnakým hlavným podielom na výsledkoch je biochemička Katarína Mikušová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V tíme boli aj jej štyri kolegyne - Martina Beláňová, Adela Bobovská, Petronela Dianišková a Jana Korduláková.

Zbraň s názvom BTZ043

Vedci syntetizovali rad heterocyklických zlúčenín s obsahom síry, a skúšali ich proti baktériám i choroboplodným hubám.

Po optimalizácii štruktúry aktívnych molekúl dospeli ku skupine látok, ktorá sa prejavila ako mocný nástroj proti mykobaktériám, nitro-benzotiazinónom (BTZ). Najsľubnejšou z nich sa ukázala látka BTZ043.

V laboratórnych kultúrach zabíjala Mycobacterium tuberculosis v oveľa menších dávkach, ako to dokážu terajšie špičkové lieky.

Navyše dosiahla podobné výsledky pri nasadení naostro: znížila množstvo baktérií v pľúcach a slezine pokusných myší, pričom mesiac po liečbe sa u nich nezistili nijaké škodlivé vedľajšie účinky.

tbcobr.jpg

Ilustrácia zabijackého účinku BTZ043 na bunky Mycobacterium tuberculosis; (-) značí dobu bez lieku, (+) dobu s liekom, pričom látka BTZ043 bola nasadená po 96 hodinách a vysadená po 336 hodinách. Bakteriálne bunky sú na konci po 604 hodinách očividne poškodené.
SCIENCE/AAS

Zásah na citlivom mieste

BTZ043 funguje novým spôsobom: zasahuje jedinečný enzým zo skupiny epimeráz, čím potláča tvorbu kľúčových zložiek mykobakteriálnej bunkovej steny. Ničí všetky skúšané tuberkulózne baktérie, izolované v klinickej praxi, vrátane tých, ktoré odolávajú doterajším liekom.

Bádatelia pomocou zelenej svetielkujúcej bielkoviny, použitej ako markér, a fluoroscenčnej mikroskopie pozorovali, ako baktérie po nasadení BTZ043 v dôsledku obmedzenia výstavby bunkovej steny prudko spomalia rast, nafúknu sa pri póloch a po niekoľkých hodinách prasknú a uhynú.

BTZ043 je proti tuberkulóznej baktérii približne tisíckrát aktívnejšia ako dnes široko používaný etambutol, ktorý útočí na príbuznú biochemickú dráhu.

Neriešili sme problémy, ale výzvy

O výskume perspektívneho lieku proti tuberkulóze sme hovorili s biochemičkou KATARÍNOU MIKUŠOVOU.

Kedy ste výskum začali?

„Po vstupe do konzorcia vytvoreného v rámci 6. rámcového programu Európskej únie s názvom NM4TB - New medicines for tuberculosis (Nové lieky proti tuberkulóze) v roku 2006."

Ale to ste za tri roky urobili veľmi veľa práce.

„Áno, musím však zdôrazniť, že konzorcium malo nesmierne šťastie. Hneď na začiatku dostalo do rúk skupinu látok, ktoré veľmi účinne zabíjali mykobaktérie v skúmavkách. Nasyntetizoval ich ruský vedec Vadim Makarov. Ďalším dôležitým cieľom bolo zistiť, ako tieto látky fungujú a či budú účinné aj v myšiach."

Ako prebiehala spolupráca v takom veľkom tíme?

„Veľmi dobre. Šéfovi konzorcia, profesorovi Stewartovi Colovi sa podarilo dať dohromady nadšenú skupinu vedcov, ktorí špičkovo ovládajú spektrum experimentálnych prístupov v genetike, proteomike, transkriptomike, chémii či kryštalografii bielkovín, a ktorí si navyše porozumeli aj po ľudskej stránke. S mnohými spolupracovníkmi sme sa spriatelili."

Aká bola vaša úloha?

„Prizvali nás ako expertov v biochémii so zameraním na mykobakteriálnu bunkovú stenu. Mali sme zistiť účinky tejto látky na molekulovej úrovni. Partnerov sme nesklamali."

Čo bol najväčší problém?

„Experimenty boli technicky aj časovo náročné, bežne aj 12 až 16 hodín intenzívnej laboratórnej práce, no radosť po získaní odpovedí na otázky, ktoré sme si kládli, vysoko vyvážila všetky nepríjemnosti. Prekážky som preto považovala skôr za výzvu."

A čo bežné problémy, s ktorými sa stretávate pri práci?

„Najväčším problémom je nedocenenie významu vedy, a základného výskumu zvlášť. S tým súvisí jej podfinancovanie a chýbajúci systém podpory na všetkých úrovniach. Ako sa majú vedci s plným nasadením púšťať do práce, keď sa mnohí musia zaoberať základnými existenčnými problémami?"

Michal Ač

mikusova.jpg

Katarína Mikušová z Prírodovedeckej fakulty UK a jej štyri kolegyne boli platnými členkami tímu S. Colea.
FOTO SME - MICHAL AČ

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 117
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 839
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 182
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 407
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 703
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 509
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 189
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 733
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 438
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 679

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop