;) |
Skutočne sa na to dá ísť aj týmto spôsobom, pretože tábor hráčov sa okamžite zoradí do obrovského šíku, ktorý sa tomuto nemeckému projektu vysmeje na plnú hubu. Nie je to Diablo, lež sú tu pestré farbičky, na rozkvitnutej lúke behajú zajačikovia a celé to je tak nemecky umelo gýčové, prednosti ženských charakterov nadnesené, až sa chce dať tejto početnej skupine za pravdu. Lenže medzi týmito veľkohubými prehláseniami nájdete mnohých (zvyčajne najhlučnejších) adeptov, ktorý o Diable len počuli, ale ho nehrali a o Sacred a pokračovaní často ani nepočuli, tobôž hrali (ak áno, doba hrania sa nevyšplhala nad 2-3 hodinky), no kritická slinka horkosti sa im od úst odlepuje jedna radosť. Čo sa tým snaží básnik naznačiť? Neochvejnosť pozície Diabla 2 (výhradne s datadiskom, samotný druhý diel by pri všetkej úcte druhé Sacred pohodlne nakopalo do gúľ) na tróne akčných RPG je neotrasiteľná len do momentu, kedy si začnete uvedomovať, že je to už pekných pár rokov, čo nás táto hra bavila. A možno by nebolo od veci zvoliť si aspoň duchovného nástupcu, nech druhý, diabolský diel ešte naoko kraľuje, no za nitky osudu ťahá niekto iný.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Kto čakal od Sacred 2 niečo iné ako od prvého dielu, prípadne špeciálnej gold edície, dopadne tvrdo na hubu. Je to proste nemecké (spomínané kvetinky, zvieratká, domčeky, človiečikovia a milión ďalších zdrobnenín) akčné RPG (čiže panák chodí, zabíja, plní úlohy, zbiera predmety, získava skúsenosti a zlepšuje svoje vlastnosti, skilly...) s príjemnou grafikou a otvoreným svetom. Obrovským otvoreným svetom s riadnou porciou úloh. Tie sa síce nesú v tradičnom duchu, kedy stačí sledovať šípku, dialógy čítať len jedným okom – ono je to vždy všetko v štýle niekam choď, tam niečo vezmi alebo niekoho zabi, prípadne odovzdaj správu. Poslíčka budete robiť mnohokrát a niekedy vás až zamrzí, že si so stovkami sekundárnych questov dali vývojári z Ascaronu takú námahu a vy budete dialógy iba odklikávať. Niektoré sú skutočne vtipné, čo do klasického fantasy sveta Ancaria nie príliš pasuje, avšak nie je to jediná vec, ktorá trochu bije do očí.
Obrovský a rozmanitý svet je jednou z hlavných devíz, rovnako i rôznorodí nepriatelia. Ancaria je proste obrovská, otvorená, takže sa dá Sacred 2 s privretými očami porovnávať s inými RPG titulmi poslednej doby. Nech už to bol Oblivion alebo máte radšej Gothic 3 , podobne je na tom Sacred 2, len kamera je úplne voľná (hrdinu môžete ovládať aj klávesnicou a kameru si posadiť za chrbát) a hrateľnosť skrz-naskrz akčná. Obrovský svet s mnohými úlohami – ak teda nebudeme rátať dejovú líniu – vás vlastne núti prejsť celú krajinu a verte, že sa nachodíte dosť. Ak vás rozbolia nohy a odomknete si skill jazdectva, osedláte si koňa alebo inú beštiu, na ktorej budete môcť jazdiť. Ešte raz: svet je to obrovský a verte, že motkať sa môžete v úvodnej krajine desiatky hodín, aby ste všetko videli, všetko splnili a baviť vás to môže stále rovnako. Môže, nemusí, ale o tom neskôr.
Vec sa má totiž tak, že si s kladmi (spomínaný gigantický sv... dobre, už som ticho) Sacred 2 prinieslo i zápory. Je to hra nemecká a ako väčšina nemeckých hier žiaľ disponuje ak nie stupídnou, tak krajne nezaujímavou zápletkou. Máme tu strážcov T-energie, ktorá sa vyliala do Ancarie, zmocnili sa jej pyšní elfovia a chcú ju aj ostatní a všetok ten sajrajt proste treba upratať. Hrdina to zvládne a ako naschvál, táto nevďačná úloha prischla vám. V našom prípade to znamenalo sledovanie oranžovej šípky na mape (šedou sú sekundárne úlohy, modrou špecifické pre vybranú postavu). Očkom po zápletke hodíte, no nie je to nič príťažlivé. Tam kde Diablo zaujalo svojim pekelným prostredím, sekundovalo Sacred 2 rozmanitosťou sveta. V príbehu Diabla, aj keď jednoduchom, sa skrývalo akési nečakané a príťažlivé čosi – a to vás potom bavilo ísť smerom za šípkou. V Sacred 2 je to skôr len mávnutie rukou, veď nech sa tá postava vykecá a pošle nás k niekomu inému. Nič proti scenáristom hlavného príbehu, no svoju prácu odflákli. To isté by sa dalo povedať o sekundárnych úlohách. Keby ich bolo o polovicu menej a zostala by tá príťažlivejšia časť, stále by ich bolo príliš mnoho. Cestovať z miesta na miesto, tými istými lokáciami, budete často.
Sú to také drobnosti, ktoré v konečnom dôsledku môžu otráviť. Ono snaha spraviť aspoň čosi inak ako konkurencia je niekedy zbytočne negatívna. Už v jednotke bol vývoj postavy z polovice tradičný (za zabitých nepriateľov ako aj splnené úlohy máte skúsenosti a keď získate určitý počet, ozve sa cink, poskočíte o level vyššie a rozdelíte nejaký bodík do šiestich základných vlastností) a z polovice podivný, ktorý pokračovanie ešte trochu zamotalo. Po výbere vylepšenia spomínaných vlastností si vyberáte schopnosť, ktorá je vlastne posilnením buď skupiny špeciálnych skillov (tie si vyberáte tiež podľa zamerania) alebo vlastností alebo útoku alebo obrany a... niekedy je menej viac. Podobne sú na tom postavy. Je síce pekné, že ich je šesť a dokonca každá z nich začína niekde inde, má svoje vlastné úlohy a niektoré z tejto šestice má na výber medzi dobrom a zlom, čím si definuje neskoršie úlohy! Kombinácii mnoho-premnoho, s týmto sa niekto musel skutočne namakať. Lenže načo? Ide buď o povolanie bojové, magické, sústreďujúce sa na boj na diaľku, prípadne kombinácie týchto troch. Navyše sú pomenované svojsky, takže kým zistíte, čo tá teta s emo make-upom a anjelskými krídlami robí, prelúskate všetky texty u každého charakteru a budete sa pýtať, prečo ich nemohli nazvať tradične.
Niekedy je to zbytočne komplikované, megalomanské a hráč sa v obrovskom bazéne síce nezačne topiť, pretože vo vodách akčných RPG plávať vie, len sa cíti tak trochu bezradne osamotený. Nie, že by to čľapkanie bola vyslovená nuda, na to tu je multiplayer, avšak Sacred nikdy príliš na MP nebolo a jednak sa najprv pokúsite hru prejsť na bronzovej (najľahšej), striebornej (druhá odomknutá) a hardcore obtiažnosti. Pri tej poslednej znamená smrť postavy v hre exitus definitívny, žiadny loading, jednoducho postavička zomrie. Pokým takto prídete o niekoľko desiatok hodín budovanú postavu, poradíme jeden prasácky trik (ALT+F4 sa to kúzlo nazýva), ale od nás to nemáte. A toto mordovanie v Arcadii vám zaberie nie desiatky, ale možno aj stovky hodín. Poteší vás niekoľko vylepšení ovládania ako zber všetkých predmetov váľajúcich sa po zemi, pchanie bižutérie do brnení a zbraní, jazda na zvieratku urýchľujúca pohyb, porovnávanie predmetov (automaticky prejdením na predmet uvidíte štatistiky práve používaného a sledovaného), kopec ďalších klávesových skratiek, hneď niekoľko máp, konečne inteligentný path finding, takže stačí kliknúť „dole pod kopec“ a postava už sama prejde kľukatú vzdialenosť bez zaseknutia! No naopak zamrzí obmedzenie jednotlivých miest na uloženie rýchlych kúziel, v úzkych priestoroch neprehľadnú kameru, ktorú musíte neustále natáčať, príliš titerný invertár...
Ale stále je to diablovina ako vyšitá, predmetov je nie jedna hŕba, ale hneď niekoľko, špeciálnych druhov tiež zopár, navliekať na seba môžete mnoho typov ošatenia, ktoré sa okamžite prejaví aj na vzhľade postavy. Nielen trenky, tričko a nejaké číňanky. Obliekanie do lepších "handier" je možno až príliš rozšírené. Popojedem. Áno, stále síce len tupo klikáme, ale stále to akosi chceme robiť. Otázkou, a tentoraz skutočne zásadnou, pre Sacred 2 je, či vás to bude baviť. Reči odborníkov z úvodu ponecháme v úzadí. Celková rozľahlosť Sacred 2 totiž nehanebne láka k nude, opakujúcim sa postupom a nič na tom nezmení ani rozsiahle vnútro, mnoho postáv, ich košatý vývoj, more predmetov a podobne. Klikanie na nepriateľov je navyše niekedy o to nudnejšie, že pri dlhodobejšom behaní a návratoch na rovnaké miesto sú respawnujúci protivníci na biedne nízkej úrovni, takže za každého z nich dostanete 1 skúsenostný bod. A keď ich na ďalšiu úroveň potrebujete sto tisíc, asi od radosti skákať nebudete. Niekedy pomôže rýchly teleport na posledné miesto s pulzujúcim obeliskom (respawn nepriateľov), inokedy uloženie hry. Vtedy sa objavia nepriatelia ak nie adekvátne vašej úrovni, tak aspoň nie úbohá zberba, pred ktorou utekáte, avšak nie zo strachu, ale zo straty času ich zabíjaním. Práve v momentoch, kedy sa musíte vrátiť a niekedy to bude riadna štreka, vás podobné unavujúce šmudlenie skúseností zavalí a viečka poklesnú. Keď to však odsýpa, ak odhaľujete nové miesta, sami sa začnete čudovať tradične „diabolskej“ atmosfére. Jedno upozornenie: Sacred 2 vás tvrdo potrestá, ak pôjdete tvrdohlavo len po príbehovej línii a stále výhradne dopredu. Protivníci budú tuhí až na kosť a doslova vás zabijú dychom – neplatí pre detskú obtiažnosť.
Viete ako sa to hrá, viete, že to má svoje chybičky, ktoré sa pri všetkej úcte dajú prepáčiť. A ak to niekto odmieta, nech nadáva, že tu nič podobné ako Diablo nie je. Trojica Diablo, Titan Quest a Sacred je totiž tým najlepším, čo momentálne máme. Ak však chcete aj vizuálnu nádheru, Sacred 2 nemá konkurenciu. Možno za to môže nemecká precíznosť a vlastnosť pohrať sa s detailmi – jednoducho sa na Ancariu pozerá vynikajúco a v mestách – nie len zopár domčekoch, ale skutočne rozsiahlej zástavbe so špecifickým architektonickým štýlom – budete obarení rozlohou. Je to nádherné, je to prepracované a samozrejme to nerozbeháte na kancelárskom PC. Stojí to však za to. Fyzikálny engine si možno ani nepovšimnete a telá padajúce z mostov či do priepastí budete ignorovať. Pozabíjate ich totiž tisícky. Vlniacu sa trávu už berieme ako samozrejmosť, mierne umelo pôsobilo zachytávanie šípov či striel z iných zbraní na diaľku v prípade prekážky... aj keď išlo o živý plot. Ak je to betónový múr, nič nehovoríme, no toto doriešené stále nie je. Ako päsť na oko ďalej pôsobia menšie drobnosti ako prekrývanie textúr alebo zasekávanie sa nepriateľov o rôzne objekty. Niekedy hra ešte stále spadne späť do systému, no po aplikovaní patchov sa tak deje raz za čas. Aj preto vám prinášame recenziu na českú verziu trochu neskôr. Záplaty Sacred 2 skutočne potrebovalo a teraz je v stave takmer plnej hrateľnosti.
S grafickým spracovaním sa viaže jedna kontroverzná vec: vo Wizardry (schválne, kto si na túto sériu spomenie) nám to nevadilo, tu je to mierne podivné. Spomínaná T-energia totiž vyzerá ako pulzujúca a prúdiaca modrá hmota, jedna z postáv strieľa z podivnej flusacej pušky a výzorom sa podobá na komparzistov zo Stargate-u. Sci-fi prvky sa prejavia aj v samotnej krajine, keď zrazu zo zeme uvidíte potrubie s T-energiou, ktoré mizne o niekoľko metrov ďalej ako „inžiniersky“ navrhnutý plynovod. Je to mierne podivné – môže vám to vadiť, nemusí alebo vám to bude úplne jedno. Tu je to výhradne na vás.
Nadabované sú všetky postavy a nedá sa povedať, že by to bolo niečo extra, no pri mori textu sme ani nečakali špeciálne výkony. Škoda nemých hrdinov. Samotný boj je ozvučený nadpriemerne, no akoby mu chýbala hĺbka. Často sme mali pocit, že plesknutie mečom malo byť omnoho razantnejšie, aby sme skutočne cítili boj. Tomu mohli dopomôcť zvuky, no nestalo sa tak. Všetko síce ozvučené je, ale tak typicky plocho, ako sa na akčné RPG sluší a patrí. Ambientné ozvučenie si plní svoju funkciu a ticho nenastane nikdy. Keď vydržíte chvíľu len tak postávať, hrdina vás počastuje vtipnou hláškou. Sacred 2 je tak trochu divné fantasy. Obsahuje sci-fi prvky a často je až chytľavo vtipnou hrou. Náhrobnými kameňmi počínajúc, bláznivými úlohami (vianočná misia s orkom sťa "ježiškom" rozosmeje) končiac. Hudba je, pri všetkej úcte ku kapele Blind Guardian, skôr kontraproduktívna. Chcelo by to viac pompézneho orchestru, ktorý je síce nutnou a pre niekoho nudnou klasikou, no zaručene funguje. Keď budete prvýkrát (teda v intre) počuť Blind Guardian (taký jemnejší rock z 80.rokov???), buď sa rozosmejete alebo vám vstanú vlasy dupkom. Ako hudba k akčnej hre, nech sa páči, avšak Sacred 2 je akčné RPG...
Čo sa týka lokalizácie, tak v tomto prípade príjemne prekvapila. Vzťahuje sa síce len na texty, ale vôbec to nevadí. Všetky dialógy sú napísané prirodzenou formou, žiadne umelé frázy sa nekonajú. Navyše je aj lokalizácia predmetov, schopností a podobných nám dobre známych termínov v anglickom jazyku, zvládnutá bravúrne. Tu je vidieť, že sa prekladu venoval niekto, kto tomuto žánru aj rozumie. Výnimočne musíme pochváliť Cenegu aj za spracovanie manuálu. Úprimne, v minulosti sme spokojní neboli, tentoraz sa tešíme snahe oceniť kupujúcich. Sacred 2 totiž obsahuje komplexný manuál, ktorý nie je situovaný na zopár stránkach, ale všetko podrobne vysvetlí (preto sa v recenzii podrobne nevenujeme postavám, jednotlivým schopnostiam atď.) a škoda, že sa do krabice nezmestil aj nejaký artbook alebo menší sumár pozadia a príbehu v špeciálnom, knižnom vydaní.
Dobre, čo teda na záver? Sacred 2 by sme mali ohodnotiť rovnako ako predchodcu – no zrejme sme čakali predsa len o kúsok viac. Je to hra kvalitná, ktorú si môžete pokojne zamilovať a nedopustíte na ňu. Môže vás však aj nudiť. Otázkou zostáva, či nebude chyba vo vás a v napätom očakávaní tretieho Diabla. A jeho predčasnom hypovaní. Sacred 2 je totiž kvalitným titulom, ktorý nie je prepadákom, nie je slabochom, ale akčným RPG, ktoré sa len tak zbiť nenechá. Navyše – a to treba brať do úvahy – je Sacred 2 napadnuté nepríjemným vírom: pustíte ho každý deň na štvrťhodinky, z ktorej sa stanú 2-3 hodiny. Akčné RPG na vysokej úrovni a nie je Diablo.
