Penumbra Anthology - tri tmavé pásy na spodnom prádle

Vo väčšine prípadov sa špeciálnym edíciám nevenujeme a ponechávame na vašom rozhodnutí, ktorúže hru za výrazne zvýhodnenú cenu sa oplatí zakúpiť. Už ste nás žiadali, že by nebolo vôbec záporne hodnotené predstaviť i tieto hráčov lákajúce edície.

A dnes preto robíme výnimku – pričom dôvod nie je len ten, že toto sa proste oplatí a za tých pár Euro sa zabavíte jeden-dva víkendové večery alebo uložíte na poličku vedľa ostatných obľúbených hier.

O Penumbre ste možno už počuli, možno ani nie, no poctivú recenziu sme vám priniesli len na prvý diel s podtitulom Overture. Je to smutné, avšak distribútor, ktorý by priniesol do nášho malebného kraja sprvoti nie veľmi predávaný, avšak ambiciózny titul, proste neexistoval. Nezávislí vývojári z Frictional Games si vzali na svoje plecia pomerne veľké bremeno a ako už býva zvykom, neskúsené a horúce hlavy nemusia vždy zabrnkať na tú správnu strunu. Tentoraz motyka vystrelila, hra sa skutočne vydarila a CD Projekt sa rozhodol vydať všetky tri epizódy Penumbry, ktoré boli predávané samostatne, na jednom disku s názvom Penumbra Anthology.

Na jednom DVD nájdete všetky tri diely: Overture, Black Plague a Requiem. Až na posledný prídavok ide o až absurdne hororové počiny, ktoré neľakajú vybafnutím zakrvaveného záhradníka či lietajúcich hnátov odfaklených brokovnicou alebo motorovou pílou. Nie, Penumbra vsádza príbehom na samotnú podstatu strachu: nevidíte podstatu zla, len ho cítite, občas dokonca aj počujete a keď máte možnosť pozrieť sa mu do tváre, radšej odvrátite zrak a bežíte sa niekam ukryť. Bravó! Lovercraft skrížený s Kingom a navrh zaliaty Terrorom od Simmonsa. Verte, tento koktejl chutí vynikajúco.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Na úvod ešte drobnosti. Fricitional Games nie je vývojársky tím o dvesto ľuďoch, takže grafické spracovanie nedosahuje špičky ľadovca, dokonca sa nevyšplhal ani do priemerných vôd – toto platí, ak posudzujete grafické spracovanie podľa množstva detailov, rozšírenia, podporovaných efektov grafických kariet a podobne. Potom je Penumbra hra strohá, prázdna a chladná. Lenže ono to napokon vôbec nevadí a k strašidelnej atmosfére to sadne. Vec číslo dva: CD Projekt sa rozhodol, že keď už prinesie hru vo svojej Platinovej edícii, tak ju lokalizuje (titulky, textúry) a nadabuje. Podarilo sa to a hoci rozhovorov nie je mnoho a vo väčšine prípadov ide skôr o monológ, vybrané hlasy sa nehanbili vystúpiť z tieňu verklikovania naučených fráz s jednou výškou hlasu. Takže bez animácii v HD kvalite - vlastne bez akýchkoľvek animácií, zato s depresívne ladenou grafikou.

Ale poďme už na vec, nech viete, čo vás vlastne čaká. Filip, náš hlavný hrdina, rozhodne nepatrí k ľuďom, ktorí si každý svoj nasledujúci krok poctivo plánujú. Dostal od svojho otca list, ktorého nikdy nevidel a mal byť už niekoľko rokov po smrti. Varuje ho, aby nespravil tú istú chybu ako on a zničil dokument, ktorý zdedil. Filip sa podal na svojho otca, neposlúchol ho a vydal sa na cestu do Grónska. V mrazivej zime nachádza medzi závejmi snehu poklop do podzemného bunkru. Keďže nechce zaživa umrznúť, vyberá sa dnu. A presne v tomto momente nastáva začiatok jeho konca.

Úvodná časť je už hrateľná a poslúži na oboznámenie sa s ovládaním. Dianie sledujete z vlastného pohľadu, pričom na začiatku si volíte, či sa orientujete skôr na adventúrnu časť alebo si radi vychutnáte aj poriadnu dávku akcie. Odporúčame ponechať akčné prvky strieľačkám, v Penumbre predsa len ide o čosi iné. Pokým sa s Filipom presuniete do podzemia, očarí vás jedna z vlastností hry, ktorá sa pre ňu stala akousi obchodnou značkou. Všetka manipulácia s objektmi je riadená vami. Manuálne. Už to neprebieha tak, že pre otvorenie šuflíku jednoducho kliknete na meniacu sa ikonu, ale prejdete kurzorom na vhodné miesto, stlačíte ľavú myšiu tlapku a potiahnete v smere, akoby ste otvárali skutočný šuflík. Zvyknete si na to veľmi rýchlo a pohybovanie predmetmi, uchopenie do rúk a ich premiestňovanie – to všetko budete používať nesmierne často už len kvôli tomu, že to vyžaduje samotná hra pre ďalší postup.

Je to klad, no zároveň i menší zápor. Mierne ťažkopádna manipulácia nie je úplne doriešená a niektoré kolízie objektov či ich fyzika je skôr okatá. Do úvahy nie je braný materiál, z ktorého je daný objekt zložený. Niekedy zostane napríklad trám stáť opretý o neviditeľnú stenu, pretože ste ho tak uložili alebo nedokážete určiť os rotácie a doska sa vám v rukách hýbe ako chce. Nie je to úplne doriešené, ale výrazné problémy vám to robiť nebude. Len sú tieto zaváhania príliš viditeľné.

Ale čert to ber, nečakali sme predsa simulátor manipulácie s predmetmi, ale poriadny horor. A ten sme dostali. Filip po prvých krokoch zisťuje, že podzemný svet v Grónsku ukrýva veľké tajomstvo, ktoré sa týka aj jeho samotného. Overture nás zasvecuje do diania, nachádzame odkazy od baníkov, vedcov či technikov a snažíme sa prísť všetkému na koreň. Nebude to jednoduchá cesta, náročnejším to robia podivné, zmutované zvery. Také pavúky, ktoré dorástli do obrích rozmerov a ich hniezdam sa musíte vyhýbať (navyše Filip trpí arachnofóbiou), sa ešte zvládnuť dajú, no ak sa vám do zadku zahryzne „zombievlkopes“, smiech vás, ak vám ešte nestihol zamrznúť na perách, prejde.

Akčné súboje môžete vziať ako chlapi a pekne sa nepriateľovi postavíte tvárou v tvár. A biedne zhyniete v prvých pokusoch o zlikvidovanie štekajúcej potvory. Ono totiž aj pohyb „zbraňou“ (rýľ, kladivo) ovládate pohybom a nestačí len klikať. Kombinácia bežiaceho vlkopsa a pomalšieho a ťažkopádneho pohybu nie práve účinnou zbraňou robí zo súbojov náročný maratón plný utrpenia. Pozíciu si totiž neukladáte manuálne, lež je automaticky zapisovaná po prejdení určitými miestami.

Z tohto nám vyplýva, že jednoduchšie je súbojom sa vyhnúť. Dá sa to jednoducho: musíte sa prikrčiť, zakrádať po tmavých kútoch a sledovať pohyb strážcov. Pri prikrčení sa svet okolo vás naberie nádych modrej farby, čo je indikátor vašej neviditeľnosti. Nesmie však prísť k očnému kontaktu s vlkopsom, pretože v tom momente dostane Filip strach, začne prerývane dýchať, obraz sa vlní a beštia vám môže skočiť po krku. Teraz si predstavte, že musíte okolo seba nechať prejsť tohto čokla. Ukryjete sa za drevenou bedňou a počujete ako ide čosi oproti. Otáčate sa chrbtom k uličke, tvárou k kamenistej stene a ledva dýchate. Len počúvate. Ak sa totiž pozriete, spanikárite a prezradíte sa. Otázky typu je to už dostatočne ďaleko, aby som sa rozbehol a zdrhal, si budete klásť každú sekundu.

Podstata strachu v Penumbre je založená na tomto jednoduchom princípe. Funkčnom princípe! Je to niečo neopísateľné. Ak nebudete mať o potýčky záujem, vôbec k nim nemusí prísť a snažíte sa len prežiť. Významnou mierou na budovaní strachu sa podieľa ozvučenie. Hudba je skôr komorného rázu a takmer tých zopár jednoduchých melódií nepostrehnete, takže ju môžete rovnako ako my veselo ignorovať. Rytmus strachu udávajú zvukové efekty. Ruchy, kroky, otriasanie podlahy, škriabanie na steny, nenápadný lomoz, šeptajúce hlasy – a nepotrebujete ani úžasnú grafiku, tisícu verziu shaderov a krčíte sa v kúte od strachu, nedokážete sa pohnúť z miesta. Hrať Penumbru potme a so slúchadlami je zážitok. A zároveň nutnosť.

Adventúrne postupy sú čisto logické a poväčšinou založené na používanie zopár predmetov na vhodných miestach, prípadne prenesený objektu o niekoľko metrov. Ako príklad môžeme uviesť otáčanie ventilmi či „vyrobenie“ lávky cez elektrický múrik. Všetko ide ako po masle, postupne si začnete myslieť, že ste našli v podzemí spriaznenú dušu, prechádzate štôlňami, tunelmi, podzemnými chodbami, archaickými strediskami a všade cítite, že tu NIEČO žije, že sa vás to snaží dostať. Zároveň tušíte, že cesty späť niet a napokon sa zmierite so smrťou. Lenže stále sa držíte svojho života, nachádzaním ďalších a ďalších útržkov správ a výpiskov z denníkov vnímate postupujúcu beznádej u ľudí, ktorí to už majú za sebou. Musíte ísť ďalej, ostať na jednom mieste a čakať na pomoc je najjednoduchšia cesta k šialenstvu.

Overture po niekoľkých hodinách končí a pokračovanie Black Plague na neho automaticky nadväzuje. Keďže jednotlivé epizódy od seba delí takmer rok vydania, mali vývojári dostatok času na to, aby vzali do úvahy pripomienky hráčov. Systém hrania a celková hrateľnosť ostáva pri starom, dokonca sa v maniakálnej strašidelnosti ešte pritvrdilo. Okrem sršania adrenalínu zo strachu naokolo začne mať Filip vidiny a hlas v hlave sa vás rozhodne nesnaží utešiť. Osamelosť dokáže z človeka spraviť úbohú schránku a vy sa cítite skutočne akoby sami na celom svete, bez akejkoľvek nádeje na prežitie. Začnete blúzniť, netušíte, čo je vlastne pravda a čo iba mysľou vytvorený blud. Strach v tej nasurovšej a najbláznivejšej podobe. Viac prezrádzať netreba, to musíte zažiť.

Okrem toho však druhá epizóda spĺňa najnáročnejšie kritéria, hoc sa technické spracovanie nezmenilo. Stredný diel je totiž vytvorený výberom toho najlepšieho z plánovanej druhej a tretej časti. Niekoľko hluchých, respektíve menej zaujímavých miest z úvodného ťaženia pocítite práve v momente prežívania dobrodružstva číslo dva. Vtedy si uvedomíte, že sa neustále niečo deje, sústrediť sa musíte v každý moment, nervy sú napnuté každú sekundu. A tak to má byť. Lokácie sú taktiež pestrejšie, prenikáte do viac ľudskejších, no stále opustených, ubikácií. Rozradostení záverom, ktorý samozrejme mohol byť lepší – ale to je tak vždy – neveriaco spúšťate tretiu epizódu, ktorá vznikla ako prídavok k druhej.

Aby to nebolo až tak zamotané: Requiem sa zrejme odohráva vo Filipovej hlave, pretože vami navštívené miesta sú čisto hádanky, ktoré musíte prekonávať, často sa skáče medzi tematickými miestami. Requiem by sa dalo prirovnať k tmavšiemu Portalu, avšak tam, kde sa určíte postupne vytvárať portály, ste v Requiem okamžite vhodení do ľadovej vody. Zomierať budete často. Nájsť systém fungovania hádanky zaberie niekedy viac času ako si premyslieť jej riešenie. Requiem je skôr pre zádumčivých ľudí, ktorí nechcú byť zbytočne vyrušovaní ľakavými momentmi. Requiem totiž stratilo podstatnú časť svojej hororovej atmosféry. Pre niekoho je výrazným plusom vsadenie na riešenie logických, priestorových rébusov, iný hráč bude smútiť za strachom. Treba predsa len priznať, že Penumbra nie je natoľko technologicky príťažlivá hra, aby si mohla dovoliť vypustiť pohlcujúcu atmosféru a nechať hráča riešiť puzzly. Je preto možno najslabším článkom inak vynikajúcej edície.

Tri hry za cenu jednej – to je tak trochu zavádzajúci slogan, avšak Penumbra Anthology sa za cenu nižšiu, než nová hra, rozhodne oplatí. Aby ste si to užili, musíte sa zbaviť predsudkov o pohltení vďaka detailnej grafike.. Penumbra nie je technologicky lukratívny kúsok, často budete nadávať aj na ovládanie, zasekávanie predmetov, niekedy hra spadne – no nič to nemení na fakte, že je to kúsok, ktorý nemáme možnosť hrať každý mesiac. Celková dĺžka hrania sa hravo vyšplhá nad 20-25 hodín a to je na dnešnú dobu neskutočné plus. Keďže ide o trojicu hier, ktorých prvý diel sa objavil pred takmer dvomi rokmi, nebudeme hodnotiť číslom – obraz si každý spraví sám. Penumbra Anthology je vhodná voľba pre milovníkov strachu.

P.S. Napíšte nám, či máte záujem o informovanie o podobných edíciách, ktoré ponúkajú distribučné spoločnosti zľavnené. Do budúcnosti plánujeme viac podobných článkov.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  3. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Rastie nám pokrivená generácia?
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 625
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 140
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 684
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 101
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 257
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 240
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 052
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 989
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 809
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 792