Vedci objavili fosílie najväčšieho hada. Anakonda je oproti nemu trpaslík

Uhoľná baňa v juhoamerickej Kolumbii vydala fosílne kosti obrovského hada, príbuzného dnešného veľhada kráľovského. Lenže ten i známejšia menej príbuzná anakonda sú oproti nemu trpaslíci. Dlhý bol totiž riadne nad desať metrov a vážil vyše tony. Človeku b

Stavec obrovského veľhada z treťohornej Kolumbie vedľa dospelého jedinca jeho dnešného vzdialenejšieho príbuzného, pytóna kráľovského (Python regius).(Zdroj: Jason Head)

y siahal po boky a dverami by sa musel prepchávať.

Koncom minulého desaťročia sa aj do našich kín dostal americký filmový thriller Anakonda. Titulné úlohy zahrali Jennifer Lopézová a Jon Voight. Kritici si toto dielo zväčša podali, ale diváci ho prijali a naozaj sa je na čo pozerať, ide prinajmenšom o profesionálne odvedený dobrodružný spektákel. Trhovo úspešné béčko s prvkami áčka.

Dej sa krúti okolo lovu na obrovskú anakondu. Úlohy sa obrátili a pustila sa do prenasledovateľov. Úctyhodné rozmery animovanej filmovej anakondy autori zvolili na hranici legiend z „poľovníckej latiny" v Amazónii a jej širšom okolí. Nový nález ilustruje zriedkavý prípad, kedy aj fantázia hollywoodských tvorcov zaostala za skutočnosťou.

Poklad uhoľnej bane

Osemčlenný medzinárodný tím paleontológov na čele s Jasonom Headom z Torontskej univerzity v Mississauge (provincia Ontário, Kanada) oznámil v dnešnom čísle časopisu Nature objav kostí najväčšieho známeho hada v celých dejinách pozemského života. Našli sa v povrchovej uhoľnej bani Cerrejón v departemente Guajira na severovýchode Kolumbie, neďaleko hraníc s Venezuelou.

Vykopávky v Cerrejónskej bani, presnejšie v ťažobnej jame La Puente, a v okolí, zorganizovali členovia tímu Carlos Jaramillo zo Smithsonovského ústavu pre tropický výskum v Balboe (Panama) a Jonathan Bloch z Múzea prírodnej histórie pri Floridskej univerzite v Gainesville (USA).

kral_velhadov2.jpg

Nálezisko Cerrejón. (a) je poloha v rámci Južnej Ameriky a severovýchodnej Kolumbie. (b) je schéma predmetnej ťažobnej jamy, červené bodky označujú miesta, odkiaľ pochádzajú fosílie jedincov Titanoboa. (c) je letecký záber jamy, (d) pohľad na jeden obrovský hadí stavec v teréne a (e) na bádateľa s nálezmi v ochranných obaloch.

Ilustrácie a foto: Jason Head et al./Nature

Tamojší ílovec vydal takmer dvesto stavcov a rebier z 28 jedincov. Vedci na tomto základe zadefinovali nový rod a druh veľhada, ktorý nazvali Titanoboa cerrejoensis čiže „titánsky veľhad z Cerrejónu". Žil pred 58 až 60 miliónmi rokov v paleocéne, ére nasledujúcej po vyhynutí veľkých dinosaurov na prelome druhohôr a treťohôr.

Fakt, že stavce patria obrovskému hadovi, podľa Jonathana Blocha ako prví rozpoznali doktoranti Alex Hastings a Jason Borque z Floridskej univerzity v Gainesville.

Vedci zvolili naozaj výstižné meno, lebo keď porovnávaciou anatomickou analýzou vyčlenili spomedzi stavcov tie zo stredu tela, podľa ktorých sa určujú rozmery moderných aj pravekých hadov, vyšla im dĺžka trinásť metrov a hmotnosť 1135 kilogramov. A ak by stavce nepochádzali presne zo stredu tela, bolo by to ešte viac.

Titanoboa obýval tropický dažďový prales. Podľa prieskumu náleziska presnejšie susedstvo pobrežných planín, ktoré vytvorili pralesné rieky, vlievajúce sa do mora. Očividne sa živil ako dnešné veľhady a najmä anakondy. Lovil aj príbuzných dnešných krokodílov a veľké korytnačky, ktorých kosti sa v Cerrejóne našli vo veľkom množstve.

kral_velhadov3.jpg

Umelecká vízia Titanoboa s jeho hlavnou korisťou, vzadu je príbuzný dnešných krokodílov a vpravo veľká korytnačka.

Ilustrácia: Jason Borque

kral_velhadov4.jpg

Hore a v strede sú stavce a rebrá Titanoboa. Dole pre porovnanie (svetlo sfarbené) stavce a lebka vyše päťmetrovej modernej anakondy.

Foto: Ray Carson/University of Florida

kral_velhadov5.jpg

Vľavo je stavec vyše päťmetrovej modernej anakondy, vpravo zodpovedajúci stavec Titanoboa.

Foto: Ray Carson/University of Florida

kral_velhadov6.jpg

Kosti Titanoboa. (a-d) rôzne pohľady na stavec, pri (a) je pre porovnanie zodpovedajúci stavec moderného veľhada kráľovského; (e) sedem stále spojených stavcov; (f) stavec spojený s rebrom, (g-j) rôzne pohľady na iný stavec.

Foto: Jason Head et al./Nature

Veľhad ako indikátor klímy

Jeho objav je cenným úspechom nielen zoológie, ale aj klimatológie. Maximálna veľkosť hadov ako studenokrvných živočíchov je totiž priamo úmerná priemernej ročnej teplote na danom mieste, od ktorej závisi rýchlosť ich látkovej výmeny. Overilo sa to na všetkých dnešných hadoch a mnohých pravekých. Tu najmä na anakondách.

Pri spomenutých obrovských rozmeroch Titanoboa je odvodená hodnota 32 až 33 stupňov Celzia (rozpätie siaha od 30 po 34 stupňov Celzia pri dĺžkach 11 až 15 metrov). To je približne päť stupňov Celzia nad dnešnou priemernou ročnou teplotu v širšej oblasti correjónskeho náleziska (asi 28 stupňov Celzia pri meste Cartagena).

Vyplývajú z toho viaceré klimatologicky významné dôsledky. Po prvé, nezdá sa, ako tvrdili niektorí vedci, že dnešné tropické dažďové pralesy „operujú" na hranici tepelného optima. Pri dostatočných zrážkach (podľa cerrejónskej paleoflóry až 4000 milimetrov ročne) zjavne prežívali v dobrom stave aj pri podstatne vyššej priemernej teplote.

Po druhé, spochybnený vyzerá iný predpoklad veľkej skupiny klimatológov: že v trópoch jestvuje akýsi termostat, vďaka ktorému tam pri globálnom otepľovaní stúpa teplota menej ako vo vyšších zemepisných šírkach. Jason Head s kolegami totiž porovnali klimatické indikátory z Cerrejónu s obdobnými z južnej Argentíny a zistili, že priebeh závislosti teploty na zemepisnej šírke bol v paleocéne podobný ako dnes. Tropický termostat asi neexistuje.

Po tretie, taká teplota zodpovedá „horúcim" modelom klímy v paleocéne. Tie rátajú až s vyše 2000-milióntinami oxidu uhličitého vo vtedajšom ovzduší. Z rozborov dobových rastlín, predovšetkým fosílií ich listov, síce vyplývajú nižšie teploty, táto metóda ale zrejme teploty silne podhodnocuje. Na druhej strane sa dobre zhoduje s teplotou odvodenou zo schránok dierkavcov, prvokov, ktorí tvorili súčasť pravekého planktónu.

Veľhadia štatistika

Titanoboa má podľa anatomických podrobností najbližšie k veľhadovi kráľovskému (Boa constrictor). Ten je ale voči nemu trpaslík. Veď najdlhšie dosiaľ ulovené jedince s overenými mierami boli dlhé čosi vyše štyroch metrov, typická dĺžka je na úrovni tri metre. Po správnosti by sa mal premenovať - pravým kráľom veľhadov je Titanoboa.

No pri Titanoboa by neobstáli ani ostatné najväčšie dnešné hady, ako pytóny (rod Python) a anakondy (rod Eunectes). Overený pytóní dĺžkový rekord je 9 metrov, anakondí 7 metrov. Výskumy veľkých populácií pri pytónoch odhalili vzácnosť jedincov nad 6 metrov, pri anakondách jedincov nad 6,5 metra. Z 28 jedincov Titanoboa, ktorých kosti sa našli v Cerrejóne, oproti tomu až osem patrilo do maximálnej veľkostnej kategórie.

Titanoboa tiež značne zväčšuje veľkostné rozpätie známych hadov. Jeho dĺžka o vyše dva rády presahuje desaťcentimetrovú najmenšieho hada, druhu Leptotyphlops carlae.

kral_velhadov7.jpg

Stavec modernej anakondy na pozadí stavca Titanoboa.

Foto: Kenneth Krysko

kral_velhadov9a.jpg

Najmenší had sveta, Leptotyphlops carlae, bol objavený na karibskom Barbadose. Tu je na pozadí amerického štvrťdolára.

Foto: Blair Hedges, Pennsylvania State University

Rýchle spamätanie sa pozemského života

Titanoboa je najväčší známy suchozemský stavovec z paleocénu a skorého eocénu.

Je síce možné, že jeho predkov nepostihla katastrofa na rozhraní druhohôr a treťohôr tak vážne ako veľké dinosaury a vodné a lietajúce jaštery, ktoré pri nej vyhynuli, no samotná existencia tohto tvora a množstva živočíchov a rastlín v jeho životnom prostredí poukazuje na pomerne rýchlu obnovu biosféry.

Napomáhala tomu zrejme aj vtedajšia vysoká priemerná teplota. A to ešte nebola najvyššia, o niekoľko miliónov rokov (pred približne 55-miliónmi rokov) podstatne stúpla počas tzv. eocénskeho tepelného maxima. Niektorí vedci ho spájajú s náhlym výronom množstva metánu (na jednotku je oveľa „skleníkovejší" ako oxid uhličitý) z ložísk na oceánskom dne. No v súvislosti s eocénskym tepelným maximom sa už hovorí o „tepelnej smrti" organizmov.

Tak či onak, pokiaľ sa možno spoľahnúť na hodnotu priemernej teploty odvodenú z fosílií jedincov pravekého obrovského veľhada, pozemský život sa v tropických ekosystémoch dokázal vysporiadať s podstatne vyššími teplotami, než aké tam vládnu dnes. To je v aktuálnom klimatickom kontexte povzbudzujúce.

Hlasy a ohlas

„Tento odhad teploty je vysoko nad teplotami v moderných tropických dažďových lesoch kdekoľvek na svete. Fosílna flóra, ktorej ukážky sme v oblasti Cerrejónu zbierali mnoho rokov, ukazuje, že v paleocéne skutočne išlo o tropický dažďový prales. To znamená, že tropické dažďové pralesy mohli existovať pri teplotách 3- až 4-stupne Celzia nad tými, ktoré sa vyskytujú v ich moderných náprotivkoch," povedal Carlos Jaramillo.

„Objav Titanoboa znamená výzvu pre naše chápanie klím a životných prostredí v minulosti, ako aj biologických obmedzení evolúcie obrovských hadov. Ukazuje to, o koľko viac informácií o histórii Zeme možno získať z fosílií plazov. Tento tvor dlhý ako mestský autobus a hmotnejší ako bežný osobný automobil bol najväčším známym hadom, aký kedy žil na Zemi. Keby sa teraz priplazil vestibulom a rozhodol sa zamieriť do mojej kancelárie, aby ma zožral, musel by sa dverami doslova prepchávať," povedal Jason Head.

„Obrovské hady podnecujú ľudskú predstavivosť, no skutočnosť prekonala hollywoodské fantázie. Had, čo sa vo filme Anakonda pokúsil zožrať Jennifer Lopézovú, nebol taký veľký ako ten, ktorého sme objavili," doplnil Jonathan Bloch.

kral_velhadov8.jpg

Detail na umeleckú víziu Titanoboa.

Ilustrácia: Jason Borque

Posledné slovo dajme Harryovi Greeneovi z Cornellovej univerzity v Ithake (štát New York, USA), poprednému svetovému odborníkovi na hady a autorovi knihy Snakes. The Evolution of Mystery in Nature (Hady. Evolúcia prírodnej záhady): „Obrovský had z Kolumbie je skutočne vzrušujúci objav. Špecialisti desaťročia viedli spory o tom, na akú dĺžku vlastne hady môžu dorásť, pričom maximum odhadovali na čosi pod dvanásť metrov."

Hlavné zdroje: Nature z 5. februára 2009; Komuniké Smithsonian Tropical Research Institute, University of Toronto, Indiana University, Queen Mary College/University of London a University of Florida, všetky zo 4. februára 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 726
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 180
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 303
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 161
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 621
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 499
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 787
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 622
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 921
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 004

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop