SME
Nedeľa, 15. september, 2019 | Meniny má Jolana

Predkovia praľudí mali „oceľové“ čeľuste

Australopitekovia - tvory v línii vedúcej k ľudskému rodu - mali mocné čeľuste, ktorými konzumovali veľké a tvrdé semená a orechy. Ožíva tým tzv. luskáčiková teória poľudšťovania. Schopnosť lúskať zubami veľké plody totiž pomáhala prežiť suchá a zimy.

Skutočná a počítačová lebka Australopitheca africanus. Počítačová ukazuje rozloženie sílpri zahryznutí premolármi.Skutočná a počítačová lebka Australopitheca africanus. Počítačová ukazuje rozloženie sílpri zahryznutí premolármi.(Zdroj: GERHARD WEBER)

BRATISLAVA. Tvár s čeľusťami anatomicky moderného človeka Homo sapiens tvorí menšiu časť lebky; väčšinu zaberá mozgovňa. Zrejme preto, že potrebujeme viac myslieť ako trhať zubami a žuť.

Tomu sa prispôsobilo aj zloženie chrupu a stavba jednotlivých zubov. Tie síce ešte aj dnes slúžia posledným prežívajúcim lovcom a zberačom ako doplnkové nástroje, no všeobecne sa ani im neodporúča ísť s chrupom na ozaj tvrdé veci.

Skorí Homo

Základná veľkosť a stavba našej lebky a chrupu sa objavili s nástupom ľudského rodu Homo asi pred 2,5 milióna rokov. Túto fázu reprezentujú tzv. skorí Homo. Zadefinovať prvé ľudské druhy umožňujú až fosílie z doby pred asi dvomi miliónmi rokov.

Skorí Homo sa zrejme vyvinuli z australopitekov. Tí mali asi dve tretiny ľudskej výšky a hmotnosti, mozgovú kapacitu blízku šimpanzovi, menej vzpriamený postoj, ale už značnú časť dňa trávili chôdzou po dvoch. Ich chrup mal ľudské znaky.

ocelove_celuste2.jpg

Rozloženia hustoty energie pri simulovaných zaťaženiach v rámci počítačového modelovania. Vľavo (A, C, E) je lebka makaka, vpravo (B, D, F) lebka australopiteka. Situácie A a B zodpovedajú „maximálnemu" skúsnutiu samotných molárov, C a D spoločne molárov a premolárov a E a F samotných premolárov. Modely lebiek nie sú v mierke, makačia lebka je v skutočnosti menšia.

Ilustrácia: David S. Strait et al./PNAS

Australopitekovia sú pestrá skupina, datovaná medzi rozchodom ľudskej línie so šimpanzou a vznikom druhu Homo pred 5 až 8 miliónmi rokov .

Podľa stavby tela i lebky sa delia na gracílnych a robustných. Poslední vymreli asi pred miliónom rokov. Najbližšie k Homo mal druh Australopithecus garhi, ktorý žil v Etiópii pred asi 2,7 miliónmi rokov.

Prototypom australopitekov je Australopithecus africanus. Žil pred 3 až 2 miliónmi rokov v južnej Afrike. Viacerí vedci naznačujú evolučnú líniu od gracílnych australopitekov A. afarensis (známa Lucy) a A. africanus cez A. garhi ku skorým Homo.

Otázka o koreňoch

Početný medzinárodný tím paleoantropológov na čele s Davidom Straitom z Albanyjskej univerzity (štát New York, USA) si položil otázku o evolučných koreňoch našej malej tváre a malých zubov. Vznikali už pred 3 - 4 miliónmi rokov.

ocelove_celuste3.jpg

Hlavné zaťaženia v modeloch lebiek makaka (A a C) a australopiteka (B a D). Maximálne hlavné zaťaženie (A a B) zodpovedá napínaniu a minimálne hlavné zaťaženie (C a D) stlačeniu.

Ilustrácia: David S. Strait et al./PNAS

Vtedy prebiehalo i poľudšťovanie ruky. Podľa luskáčikovej teórie tomu napomáhalo lúskanie semien a orechov. Rozbíjať orechy kameňmi a papekmi vedia i šimpanzy, no energeticky veľmi bohaté semená a orechy výrazne obohatili až stravu tvorov v línii k človeku.

Lenže stačil na to ich chrup? Bohato. Vedci na báze najzachovalejších fosílií A. africanus, vrátane lebky, nazvanej „pani Ples", vytvorili počítačový model. Ďalej zohľadnili mechaniku činnosti tváre šimpanzov a makakov ako zdrojov starších evolučných prvkov.

Model na havárie aj na tvár

Model testovali softvérom, používaným aj pri kolíznych skúškach automobilov. Získali na monitore dúhovo sfarbenú lebku, odhaľujúcu mechaniku tváre A. africanus.

Ukázalo sa, že aj gracílni australopitekovia v tomto kľúčovom štádiu, keď z nich vznikal rod Homo, mali mechaniku čeľustí, podľa ktorej sa neživili iba malými semenami a orechmi: očividne si stravu dopĺňali o veľké a tvrdé semená a orechy.

Poskytovalo im to výhodu, lebo v tom čase ich domovskú Afriku postihovala jedna vlna chladu a sucha za druhou.

V internetovom vydaní Vedy prinášame animáciu „hryzúcej" lebky australopiteka spolu s dodatočnými ilustráciami.

„Posilňuje to závery výskumu, že tvárové špecializácie druhov skorých ľudských predkov sú adaptáciou na konkrétne typy stravy," povedal člen tímu Mark Spencer. „Skorí ľudskí predkovia z éry pred kamennými nástrojmi vyriešili čeľusťami to, čo neskorší ľudia museli vyriešiť práve kamennými nástrojmi."

David Strait uverejnil výsledky výskumu s devätnástimi kolegami z USA, Rakúska a Nemecka v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Košický magistrát chce spravovať verejný cintorín a krematórium
  2. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  3. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  4. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  5. Predaj firmy jednoducho a bezpečne
  6. Zázemie vo finančnom sektore je dôležité. Aj pre bývalého vojaka
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  8. Vynovený VW Passat: Stovky drobností
  9. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia
  10. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov?
  1. Košický magistrát chce spravovať verejný cintorín a krematórium
  2. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  3. Koliba Expo pripravuje pripravuje novú ponuku špecialít
  4. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  5. Návod na renováciu starých rodinných domov
  6. Spoločnosť HORNBACH otvorila svoju štvrtú predajňu na Slovensku
  7. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu
  8. Pozrite sa, kde všade je vhodná fúkaná izolácia
  9. „SPRAVBYT“ Ospravedlňujeme za nepríjemnosti
  10. Aké to je, byť riaditeľom pobočky banky?
  1. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 10 083
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 9 187
  3. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 8 615
  4. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 8 050
  5. Vyhrajte cestu okolo sveta 6 781
  6. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 4 870
  7. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 4 770
  8. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 4 679
  9. Najlepší slovenský výčapník má 22 rokov. Čapovať ho učila žena 4 511
  10. Ako fungujú platby mobilom? Bezpečnosť majú na prvom mieste 4 502

Hlavné správy zo Sme.sk

Petr Weiss (1954) je český sexuológ, klinický psychológ a psychoterapeut. Narodil sa v Levoči, no žije a pôsobí v Prahe. Zaoberá sa sexuálnymi dysfunkciami, deviáciami, transsexualitou, partnerskými vzťahmi a psychoterapiou.vyučuje na Katedre psychológie na Karlovej univerzite. V domácich a zahraničných odborných časopisoch publikoval vyše 500 odborných článkov a o sexualite doposiaľ napísal už 15 kníh.
PÍŠE NOURIEL ROUBINI – FÓRUM

Toto bude iná kríza ako minulá

Iná kríza bude potrebovať iné riešenia.

Reklamný pútač Huawei v uliciach Bratislavy.
Igor Matovič.

Ak netipujete, hokej neuvidíte. Nesťažujte sa, odkazuje Lintner

Vysielacie práva na internete má spoločnosť Tipsport.

Richard Lintner.

Neprehliadnite tiež

Záber na Mliečnu cestu s dvomi bublinami rádiového žiarenia, ktoré vyčnievajú z oboch strán galaxie. Majú tvar ako presýpacie hodiny. Mliečnu cestu predstavuje horizontálna línia uprostred. Jej najžiarivejší bod ukrýva supermasívnu čiernu dieru. Na zábere vidno aj niekoľko vlákien plynu, ktoré zrejme vznikli spolu s bublinami.
Podcast Klik

Klik: Prečo je sklamanie z Applu dobrý biznis

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.

Mortal Kombat 11 aj Doom 1. Čo si zahrať cez víkend?

Od hororového mesta cez deštrukčné preteky až po tri klasiky.