BRATISLAVA. Plynné uhľovodíky, etán a propán, v atmosfére prispievajú k fotochemickému znečisteniu a tvorbe ozónu.
Zo známych zdrojov do atmosféry každý rok pribúda 9,57, respektíve 9,61 teragramu etánu a propánu (teragram je bilión gramov čiže milión ton.) Lenže ak sa má vysvetliť obsah etánu v ovzduší, malo by ho ročne pribúdať 15 teragramov, teda o polovicu viac. Podobne je to s propánom.
Zoznam zdrojov je teda očividne neúplný.
Etán aj propán sprevádzajú aj prírodné úniky metánu, hlavnej zložky zemného plynu.
Dvaja talianski bádatelia určili príspevok spomenutých uhľovodíkov z týchto dosiaľ nezarátaných zdrojov. Preskúmali ich vzdušné obsahy na 238 miestach sveta.
Zistili, že najmenej 17 percent „chýbajúceho" etánu a 10 percent „chýbajúceho" propánu možno vysvetliť práve únikmi uhľovodíkov spod zemského povrchu.
Na svete je vo vyše 80 krajinách asi desaťtisíc prírodných prieduchov s emisiami uhľovodíkov. Tento faktor treba plne zohľadniť v klimatologických modeloch.
V časopise Science to napísali Giuseppe Etiope z Národného geofyzikálneho a vulkanologického ústavu v Ríme a Paolo Ciccioli z Ústavu chemickej metodológie CNR (obdoba našej SAV) v Monterotondo Scalo.
Známe zdroje etánu a propánu
- biogénne (0,8 a 1,3)*
- oceány (0,78 a 1,06)
- antropogénne (5,7 a 6,51)
- vypaľovanie lesov a saván (2,29 a 0,41)
*v zátvorke sú čísla pre etán a propán v teragramoch za rok
