SME
Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Na vzdialenej planéte je možno súš

Európsky satelit CoRoT objavil najmenšiu známu mimoslnečnú planétu (exoplanétu). Má menej ako dvojnásobok polomeru Zeme a viacnásobok jej hmotnosti. Podľa všetkého sa skladá predošetkým z hornín a vody. Svoju hviezdu obieha veľmi blízko a následkom toho j

Simulácia vzhľadu Slnku podobnej hviezdy CoRoT-Exo-7. Vľavo vyššie je slnečná škvrna, tmavý kotúčik dole zodpovedá novoobjavenej tranzitujúcej planéte CoRoT-Exo-7b.Simulácia vzhľadu Slnku podobnej hviezdy CoRoT-Exo-7. Vľavo vyššie je slnečná škvrna, tmavý kotúčik dole zodpovedá novoobjavenej tranzitujúcej planéte CoRoT-Exo-7b. (Zdroj: Thüringer Landessternwarte Tautenburg)

Európsky satelit CoRoT objavil najmenšiu známu mimoslnečnú planétu (exoplanétu). Má menej ako dvojnásobok polomeru Zeme a viacnásobok jej hmotnosti. Podľa všetkého sa skladá predovšetkým z hornín a vody. Svoju hviezdu obieha veľmi blízko a následkom toho je horúca, vedci si však myslia, že by na nej mohol existovať aj pevný povrch typu našej súše.

Objav oznámil v utorok na sympóziu o najnovších výsledkoch satelitu CoRoT v Paríži tím európskych astronómov na čele s Danielom Rouanom z Parížskeho observatória a Alainom Légerom z Ústavu pre astrofyzikálny výskum z kozmu v Paríži.

Podrobnosti objavu unikátnej exoplanéty vyjdú v článku, ktorí vedci pripravili pre špeciálne „corotovské" číslo časopisu Astronomy and Astrophysics.

Satelit bol vypustený v decembri 2006. Skúma drobné zmeny jasu hviezd. Má to dva ciele: jednak určovanie vnútornej stavby iných hviezd, jednak pátranie po ich planétach.

najmensia_exoplaneta2.jpg

Umelecká vízia satelitu CoRoT na orbite okolo Zeme.

Ilustrácia: CNES/D. Ducros

Materská hviezda

Materskou hviezdou je CoRoT-Exo-7. Je na hranici viditeľnosti malým astronomickým ďalekhľadom. Premieta sa do nevýrazného súhvezdia Jednorožca (vľavo od naopak výrazného a dobre známeho Oriónu) a leží 390-svetelných rokov od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov). Udáva sa ale i vzdialenosť 456 svetených rokov .

Podobá sa nášmu Slnku, ibaže má asi o 10 percent nižšiu hmotnosť a o rovnaký diel nižšiu teplotu, čo už jej dodáva oranžový nádych. Chemicky sú síce obe hviezdy takmer nerozlíšteľné, no Slnko je predsa len s veľkou pravdepodobnosťou staršie.

CoRoT-Exo-7 má dve známe planéty. Prvá bola objavená vlani, má asi 30-hmotností Jupitera a jeden obeh jej trvá 8,6 dňa. Označená je CoRoT-Exo-7c, ako vzdialenejšia od hviezdy.

najmensia_exoplaneta3.jpg

Mapka úseku hviezdnej oblohy, znázorňujúca polohu CoRoT-Exo-7 „zámerným krížom" vľavo hore od stredu v súhvezdí Jednorožca (nem. Einhorn).

Ilustrácia: Thüringer Landessternwarte Tautenburg

Novoobjavená planéta

Planéta CoRoT-Exo-7b obieha svoju hviezdu raz za 0,85-dňa (asi 20-hodín). To je zatiaľ najkratšia obežná doba zo všetkých známych exoplanét. Logicky sa zdržiava blízko, niekoľko miliónov kilometrov od materskej hviezdy, ktorá ju silne zohrieva. Teplota planéty na jej osvetlenej strane sa preto odhaduje na 1000- až 1500 stupňov Celzia.

CoRoT-Exo-7b má šesť až jedenásť hmotností Zeme a polomer od 1,75 po dva polomery Zeme. Z toho vychádza jej hustota na úrovni šesťnásobku hustoty vody, poukazujúca na veľký podiel hornín (a kovov?). Rotuje za menej ako jeden deň. Sklon jej obežnej dráhy okolo materskej hviezdy voči smeru k Zemi je výrazný, 70 oblúkových stupňov.

Planéta-oceán či Superzem?

Takmer všetky z dosiaľ objavených zhruba 330 exoplanét sú plynní obri typu nášho Jupitera, Saturna, Neptúna a Uránu. CoRoT-Exo-7b patrí do celkom inej kategórie. Avšak na druhej strane, „objav tak malej planéty nebol úplným prekvapením," povedal Daniel Rouan.

Alain Léger to vysvetlil: „Mohlo by ísť o takzvanú planétu-oceán, predpovedanú už niekoľko rokov - planétu podobnú Neptúnovi, skladajúcu sa z ľadu okolo horninového jadra, oboch zložiek je asi rovnako. Keď sa orbita planéty posunie blízko k materskej hviezde, ako pri CoRoT-Exo-7b, ľad sa roztopí a planéta získa fluidný obal."

Alebo proste o väčšiu analógiu Zeme čiže Superzem. Ibaže Zeme v skorom horúcom štádiu. Vzhľadom na vysokú teplotu by sa na tejto planéte malo vyskytovať veľké množstvo roztopenej lávy a superhorúcej vodnej pary.

Talentovaný pán satelit

Planétu CoRoT-Exo-7b satelit CoRoT objavil iba vďaka faktu, že z pohľadu od Zeme prechádza pred kotúčikom materskej hviezdy. Teda uskutočňuje takzvaný tranzit, z čoho napokon pochádza písmeno „T" v názve samotného satelitu (Convection, Rotation and planetary Transits).

Hoci v tomto prípade pri tranzite jas materskej hviezdy klesá iba o tri stotiny percenta a ďalekohľad satelitu je pomerne malý (má zrkadlový objektív s priemerom iba 27-centimetrov), na objav aj takto tranzitujúcej planéty to stačilo. Technická koncepcia satelitu totiž bola navrhnutá presne s ohľadom na podobne ťažké úlohy.

najmensia_exoplaneta4.jpg

Znázornenie tranzitu. Vľavo simulácia vzhľadu CoRoT-Exo-7 a CoRoT-Exo-7b, vpravo skutočný záber tranzitu Venuše cez kotúč Slnka.

Ilustrácia: Thüringer Landessternwarte Tautenburg

Video: Animácia obehu planéty CoRoT-Exo-7b vrátane tranzitu

najmensia_exoplaneta5.jpg

Konkrétna schéma pozorovania tranzitu CoRoT-Exo-7b, s realistickejšou farbou hviezdy.

Ilustrácia: CNES

Exoplanéty sa väčšinou objavujú nepriamymi metódami, ktorými sa dá určiť ich hmotnosť. CoRoT priamo určuje aj veľkosť exoplanét. Dodatočné pozorovania CoRoT-Exo-7 a 7b, ktoré upresnili údaje zo satelitu, získali vedci ďalekohľadmi v Čile, na Havaji, na Kanárskych ostrovoch, v Nemecku, vo Francúzsku a v Texase.

najmensia_exoplaneta8.jpg

Umelecká vízia satelitu CoRoT, ako pozoruje exoplanétu (mierky nezodpovedajú).

Ilustrácia: CNES/D. Ducros

najmensia_exoplaneta7.jpg

Večerný pohľad na otvorenú kupolu hlavného ďalekohľadu observatória v durínskom Tautenburgu (Nemecko), ktorý má priemer zrkadlového objektívu 2-metre a tiež prispel k upresneniu parametrov planéty CoRoT-Exo-7b.

Foto: Thüringer Landessternwarte Tautenburg

Hlavný podiel na misii CoRoT-u má francúzska kozmická agentúra CNES. Prispievajú ESA, Belgicko, Nemecko, Rakúsko a Španielsko, jediným mimoeurópskym aktérom je Brazília.

„Tento objav je veľmi dôležitý krok na ceste k pochopeniu utvorenia a evolúcie našej planéty," povedal vedecký šéf projektu CoRoT Malcolm Fridlund z Európskej kozmickej agentúry (ESA, o členstve jedná aj Slovensko). „Prvý raz sme jednoznačne odhalili planétu „skalnatú" v takom zmysle ako naša vlastná Zem. Teraz musíme toto teleso lepšie poznať, zasadiť ho do kontextu a pátrať s CoRoT-om po ešte menších telesách podobných Zemi," doplnil.

Hlavný zdroj: Komuniké European Space Agency z 3. februára 2009; Rukopis článku Alaina Légera et al. pre Astronomy and Astrophysics, stav z 3. februára 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Charles Darwin. Portrét z roku 1868.
Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.

Čína vyslala na Mesiac sondu, má priniesť vzorky z jeho povrchu

Vzorky z prirodzenej družice Zeme prinesie sonda po vyše 40 rokoch.

Štart čínskej sondy Čchang-e 5.

Test: iPhone 12 mini je dokonalý malý smartfón

Je malý, výkonný a robí skvelé fotky.