;) |
Presolený guláš
Najhoršie však na tom je, že po minulom, nie až tak vysokom predajnom úspechu ProStreet-u sa rozhodli, že to všetko pekne hodia do undergroundu, tí policajti v najhľadanejšom taktiež neboli zlí a teraz predsa letia romantické západy slnka, otvorený svet a prsaté herečky. Tak nám to všetko pekne vhodili do jedného hrnca, miešali ako o dušu, nabrali do valóvčeku a po ochutnaní žalúdok skľúčene volá o pomoc a my skromne prehlasujeme, že utajovaný (Undercover) je vlastne takým piatym Call of Duty, len je na štyroch kolesách a nestrieľa sa tu.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Čiže hra určená hlavne pre mainstream. Občasní hráči dostanú presne to, čo očakávajú a čo veľmi dobre poznajú. Arkádové preteky, kde sú pekné autá, nemusíte príliš brzdiť a hlavne sa to volá Need for Speed, má to filmy so skutočnými hercami a autá si môžete vylepšovať a ešte to aj celkom fajn vyzerá a naháňajú vás tam policajti a sú tam pekné autá. Dobre, to už povedané raz bolo, ale v Undercover sa toho opakuje viac. Takže guláš ochutený všetkým možným. No myslel niekto na nás ostatných? Na hráčov, ktorí plytkú zlátaninu dokážu odhaliť po pár minutách hrania? Na hráčov, ktorým prichádza nevoľno z opakovania zabehaných princípov a pri pohľade na Nissan 240SX kričíme zo strachu? Nie, na nás sa jednoducho napísané v Black Boxe vy... vykašlali.
Scenáristická nevybuchnutá bomba
Recenzia by mohla pokračovať strohým výpisom a porovnávaním toho, čo všetko bolo sľubované a akou formou splnené, ale povedzme si to úprimne. Niektoré veci si chceme radšej vychutnať a prskanie síry na nepodarok, ktorý nás trápil a môžeme mu to týmto spôsobom vrátiť, patrí medzi ne. Tak napríklad príbeh. John Riccitiello porovnával zápletku s Kuriérom, v hernom svete bol najbližšie Driver. A výsledok? Skôr poštár a nemý hrdina bez identity. Ako dvojitý agent sa musíte dostať do útrob gangu, ktorý kšeftuje s gumovými medvedíkmi. Všetci v podsvetí sú drsní, až sme sa báli ako pri čítaní To a sexi policajtka Chase Linh (hraná príjemnou Magie Q) má fajn výstrih. Je tam aj iná cica s dobrým výstrihom, v montérkach a plnou poľnou na ksichte (čítaj, make-up), ktorú zas hrá Christina Milian. Celé by to bolo akceptovateľné uhrovitými chlapcami, pretože tu máme tááák napínavé scény. Problémom však je, že tieto kratučké filmíky nie sú napínavé zápletkou, ale skôr nútia k napínaniu. Niekedy to je jedna povedaná veta, pričom dlhšie sa daný film nahráva ako hrá. A všetko je to drsné. Keď sa na vás pozrie zlý, zlý ujo, zadrhnete sa od smiechu, pri niektorých „vábivých“ pohľadoch mechaničky už ležíte na zemi a Magie Q... mno, hrá to dobre, ale telenovely bežia v telke „zadarmo“.
Vytečený olej
Takže príbeh necháme príbehom, je ľahko čitateľný, možno aj zaujímavý, ale stupídne podaný a proste sme ho po 3-4 videách už ani nesledovali – viac obnažené devy nájdeme na internete (teda sa tak hovorí), Rýchlo a zbesilo sme už videli a je to ako pre idiotov. Bodka. Výkričník! Čo ponúka samotná hra? Po úvodnom úteku sa ocitáte v rozľahlom meste Tri-Bay City. Máte „oh my god už zase tá 240-ka“, na mape si vyberiete pretek, vyhráte ho, dostanete peniaze, vylepšíte si vozidlo alebo kúpite nové a takto až pokým to nedohráte do konca alebo nezaspíte. Pravdepodobnejší je druhý variant, ale pesimizmus sem ťahať nebudeme. No, a to je asi tak všetko. Dobre – otvorené mesto, ktorým sa prebehnete tak raz a potom už nikdy viac. Je to tak trochu nuda.
Dôležité sú teda úlohy. Budeme súperiť hlavne s ostatnými, hoci nás čaká aj tradičný pretek cez checkpointy, kedy prechodom cez styčný bod dostaneme nejaké sekundičky navyše a danú trať musíme zvládnuť vo veľkomeste za určený časový limit. Potom tu máme pretek z bodu A do bodu B, okruhovú jazdu, naháňačky na diaľnici i v uliciach Tri-Bay City (či už musíme ujsť protivníkovi na určitú vzdialenosť alebo byť vo vedení určitý čas) a raz za čas musíme ukradnuté vozidlo doniesť do garáže bez väčšieho poškodenia. Mohla by to byť brnkačka, nebyť policajtov. Tí sú samozrejme stále sprostí ako rúčka od lopaty, ale podvádzajú (nenormálna akcelerácia, vysoká úroveň zatáčania, vždy sa objavia na správnom mieste a je ich proste veľa) a preto sú dotieraví. Zbaviť sa ich je jednoduché pomocou špeciálnych stanovísk: v nich buď zhodíte nejaké tie trubky na kapoty fízlov alebo čokoľvek iné a tí, aj keď sú niekde úplne inde, proste stroskotajú na tom, že ste prešli cez blikajúce miesto. Wow. Ak vás už nik nesleduje, musíte chvíľu sekať dobrotu, najlepšie zaliezť do nejakého kúta a čušať. Potom ste znovu anjelikom.
A tak sú niektoré úlohy čisto fízlo-nasieracieho charakteru. Buď im musíte ujsť alebo najprv spôsobiť škodu za nejakú sumičku a potom im ujsť. Variabilita a originálnosť na úrovni výtvarnej výchovy prvej ľudovej pri zadanej téme kvety. Preťahovanie sa s policajtmi (v medzi zákona a slušnosti) je akčnejšie, rýchlejšie ako v Most Wanted, takže dlhé naháňačky už nehrozia. Celé to pôsobí bláznivo – vlastne aj samotný model ovládania.
Zhasol nám motor
Hrateľnosť trpí. Vieme, že Need for Speed bola až na jednu orgastickú výnimku arkáda, no minule tu bola aspoň akási snaha o mierny odklon od odrážania sa od mantinelov a tupého stlačenia plynu na podlahu. V Undercover trochu brzdiť musíte, lepšie však spravíte, ak proste len uvoľníte plyn a ono to spomaľuje akoby bola zatiahnutá ručná brzda. Akcelerácia je nadpozemská, už po niekoľkých hodinách hrania sa preháňate rýchlosťou nad 300 km/h mestom, pričom práve vo vysokých rýchlostiach ide realita nielenže stranou, ona je brutálne zavraždená v tej najtemnejšej uličke, okradnutá nielen o peniaze, ale aj šaty a následne rituálne pomočená (najlepšie na indiánskom pohrebisku). Celé je to podivne a až nechutne arkádové. Navyše nudné. Opakovať sa spojením „kopanie do krabice od mlieka“ nebudeme – len podotkneme, že výhodné je kopať do prázdnej krabice od mlieka, ale to zistíte aj sami. Chybami sa človek učí, to však neplatí pre vývojárov z Black Boxu.
To je potom radosť pri pretekoch, kedy sú ostatní tak trochu zvýhodnení. Niekedy dokonca o takú trochu, že si neodpustíte nejedno vulgárne slovo na adresu vývojárov a vedzte, že je to nielen neslušné, ale aj neférové. Keď tak, potom už prehlásenia o pohlavných orgánoch rovno do očí. Z pelotónu pretekárov sa vždy nájde jeden-dvaja, ktorí vám pokoj nedajú a aj pri božskej jazde vás pred cieľom začnú dobiehať. Navyše funguje princíp (bez prepáčenia) osierania: vy nabúrate civilné auto = automaticky vás zablokuje, navyše naschvál ide do dráhy vašej jazdy, aj keď sa mu chcete po zrážke (niekedy aj pred!) uhnúť. Do auta nabúra iný pretekár = ide ďalej bez väčšej ujmy – a to v lepšom prípade, stáva sa totiž aj to, že odlietajúce auto nezablokuje jeho, ale vás, čo poteší dvojnásobne. Alebo to bolo mojou blbou karmou.
Krikľavé farby
Fanúšikovia tuningu nadšením skákať nebudú. Úpravy (ako vizuálne, tak aj technické) sú skromné ako náš pán premiér. Oprava: úpravy sú opakom skromnosti nášho premiéra. Je ich zopár, predávajú sa po balíčkoch a ani s tými spojlermi sa už nedá tak dobre vyblbnúť a auto nastriekať zúfalo krikľavými farbami. Najlepšie to charakterizuje slovíčko odfláknuté. Do obchodu, respektíve garáže chodíte len raz za čas. Skutočne nasrdí uzamknutie úprav vyššieho stupňa pre všetky automobily v závislosti na postupe v príbehu. Výsledkom je, že si tátoša zo začiatku nemôžete vylepšovať hodiny až na maximum, ale ho musíte predať a kúpiť si drahší stroj, ktorého tri vlastnosti (akcelerácia, maximálka, ovládateľnosť) sú vyššie, a teda s ním máte šancu náročnejší pretek vyhrať. Nič iné ako prvé miesto sa neberie. Je to hlúpe a nezmyselné.
Švárna dievčina
Ak prejdeme k spracovaniu, musíme sa tváriť spokojne. Modely vozidiel sú nadmieru prepracované, dokonca ani to okolie nie je na zahodenie. Na obrázkoch fajn, priamo v hre nás však začala iritovať romantická idylka so zapadajúcim slnkom, rozmazaným pohľadom a akési podivné nasvietenie celého prostredia do žiarivých farieb žltej, oranžovej až červenej. Možno to je cool efekt, ktorý bude niektorým voňať po vypražení čerstvej cibuľky s jemne ugrilovaným mäsom naloženým v marináde a iný zas pocíti puch pokazeného mlieka. Ale pozerá sa na to dobre, takže aspoň niečo.
Pochvalu však musí okamžite striedať jedna poriadna otcovská, až to zabolí i len pri pohľade na ňu. Poškodenie vozidla je len vizuálne, čiže zmena vlastností po búračkách nehrozí. Ono však ani to krčenie plechov nie je úplne ideálne a skôr je to akási nutnosť ukázať hráčov, že to napálil do betónovej steny, tak si poškriabal lak, frajer. To len potvrdzuje fakt celkovej statickosti celého prostredia. Neviditeľné steny vám nedovolia skrátiť si jazdu po každom chodníku alebo neprejdete cez nízko položené schody. Vážení, dobra pokročila a prirodzene to rozhodne nevyzerá. Potom je aj otvorené mesto len zmesou ulíc – a tie sú, nech je Tri-Bay City prezentované ako akékoľvek veľkomesto, proste prázdne. Zopár aut stretnete; navyše práve vtedy, ak to nepotrebujete, no stále je to akési prázdne až mŕtve. Jediné, čo mesto oživuje, ste vy, ostatní jazdci a banda kreténskych policajtov. Tých v hre, aby sa niekto náhodou nenahneval.
A že nezahrajú
V minulosti sme sa tešili nad ozvučením autíčka, ulíc a proste všetkého a do zvuku motoru nám hrala rezká hudbička. Teraz je to... akési ploché. Prázdne. Obyčajné. Motory síce hučia, gumy pískajú a postavičky vo filmových sekvenciách dokonca aj prehovoria, no nemá to ten správny drive, aby vás do vysokých otáčok vytočené stroje dokonale pohltili. Hudba prezentovaná formou soundtracku je zrejme jedna z najslabších za posledné roky. Výber skladieb je monotónny, nezaujímavý, jednotvárny a dokonca muziku prestanete vnímať úplne, čo je pre Need for Speed úplná pohroma. So slzou v oku spomíname na Riders on the Storm z druhého Undergroundu, kde to proste malo grády. Alebo starneme?
Cieľová rovinka v nedohľadne
Mohli sme vymenovať ešte všetkých 54 vozidiel (pričom dvojica Nissan 370Z a Renault Mégane Coupé sú novinky aj na skutočných cestách – poriadne mňamky), mohli sme ešte písať o tom, ako sme sa nebavili pri neustále opakujúcich úlohách, ako to všetko pôsobilo na jedno brdo. Lenže ono je cítiť hneď po pár minútach hrania. Je to arkáda, to za prvé. Za druhé: je to arkáda pre sviatočných hráčov, ktorým nevadí, že toto všetko tu už bolo, dokonca spracované v hrateľnejšej forme. Nové Need for Speed musí byť rok čo rok a v tento, to dopadlo zrejme najhoršie ako mohlo. Nepodarilo sa prezentovanie plytkého príbehu, nepodarilo sa pohltiť atmosférou, prišlo nám to až príliš akčné – akoby bez duše. Také Call of Duty 5 na štyroch kolesách.
